syn

Dobrý deň p.Doktorka
chcela by som vediet Váš názor na takýto problém,mám 27 mesačného syna a včera sme boli na návšteve u mojej kamarátky,ktorá má rovnako starú dcéru.Akonáhle prídeme k nim a naše deti sa idú hrať,tá malá mu vobec nepožicia hračky,stále mu ich berie z ruky ,ale včera sa stalo niečo,že sme jednoducho museli po desiatich minutách odísť,moj syn si išiel zobrať hračku ona k nemu prišla ,hračku mu začal trhať z ruky aj mu ju vytrhla a potom ho tak nešťastne sotila,že padol na zem a udrel si hlavu,ja som bola z toho vedla a moj syn sa tak zlakol ,ze ked sme prisli domov bol z toho strasne vykolajený.Trvalo to dost dlho pokiaľ som ho utíšila,Inak tá mala mu hračky berie aj ked su u nás systém rozdelenia hračiek na dve kopy vobec nefunguje,ona proste vedla seba netoleruje ziadne ine dieta,mne sa zda ,ze ona pristupuje k detom .tak ako pred rokom, ako keby nepostupovala vo vyvine,ja viem ,ze deti sa zacinaju spolu hrat az ked su starsie,ale aspon by mali nejako vedla seba fungovat a nie riesiť všetko agresivitou

Dobry den prajem, este pred mesiacom bolo vsetko v poriadku, syn ma 2 a plo roka, ako nahle sa zacalo rozpravat o skolke to zacalo. Nikdy nebol problem, mohli sme hocikam, hocikomu ost, vzdy sa tesil a hral s detmi. Teraz ked niekomu ideme zacne strasne plakat, az zachvatovo, nechce ist k nim do vnutra, len place, nic ho nezaujima, ostane napr. sediet na chodbe a dokaze tam plakat aj 20 minut. Sam nikoho nechce len maminku. Neviem co mam robit, nechcem ho lutovat, snazim sa mu vysvetlovat ze je vsetko v poriadku, no nic nepomaha, niekedy sa potom sam od seba ukludni a pride konecne za nami. Prosim poradte ako sa mam k tomu staviat co robit a co nie. Dakujem Zuzana

Dobrý deň,
máme 2,5 roč. a 12 mesačnú vnučku, chodili k nám cca 3x do týždňa na cca 5 hod. a sú tu bez rodičov. Samozrejme keď prídu tak sa hráme, varíme- akože, vaľkáme cesto, vykrajujeme, kreslíme, striháme, tancujeme, keď je pekne ideme na ihrisko. Stále niečo robíme a nenechávam ich samé v miestnosti. (čo je vraj chyba, lebo potom sa nevedia doma samé hrať) Niekedy mi pomáha dedko, niekedy mladší syn so svojou priateľkou. Boli sme teraz spolu s vnučkami a ich rodičmi na 14 dňovej dovolenke pri mori, z nášho pohľadu prekrasna dovolenka, veľa sme si vnučky užili, šantili sme v mori a tieto zážitky budú patriť medzi naše najkrajšie chvíle. Deti boli úžasné, menšia vnučka sa tam úplne rozchodila. dokonca začala tancovať, trošku problém bol s 2,5 roč. vnučkou, čo si oblečie - všetko si sama vybera, ale to robí aj doma a večer sa nechcela sprchovať, ráno česať a keď mama zakričala utekala k nám a schovavala za dedka, mama to potom nechala tak, že pred nami nebude vychovávať svoje dieťa a nebude tá najhoršia. Po príchode domov nám syn oznámil, že teraz nebudú nosiť deti k nám a nebudeme sa s nimi dajakú dobu stretávať, lebo deti keď prídu od nás sú veľmi zlé, plačú, sú neposlušné, nevedia sa samy hrať, lebo babka a dedko sa im vraj moc venujú, 12 mes., keď sa pýta vezmeme ju na ruky čo je vraj veľmi zlé, lebo ju rozmaznávame a potom doma plače a pýta sa na ruky. Ja som čítala , že nosenie prispieva i k rozvoju intelektu. Dieťa vidí oveľa viac zo svojho okolia, je v "centre diania" Mozog tak dostáva viac podnetov pre vývoj. Dieťa trávi viac času v "stave tichej ostražitosti", čo je optimálne pre učenie. Toto platí takisto pre staršie bábätká a batoľatá, aj pre tie je samozrejme nosenie veľkým prínosom, aj keď sa už nenosia tak dlho, ako keď boli maličké . Aký je Váš názor na nosenie detí starými rodičmi ?
Keď nás vnučky nevidia , nepočujú sú potom doma dobré, samé sa hrajú aj niekoľko hodín , keď je staršia veľmi zlá dostane bitku a hneď poslúchne (vraj dieťa treba biť do štyroch rokov, potom to už nemá význam). Syn ráno telefonoval a 2,5 r. vnučka po 2 týždňoch sa so mnou rozprávala a večer už bol vraj cirkus nechcela ísť spať plakala, že ide za babkou a babka jej urobí palacinky (vôbec sme o palacinkách nehovorili), ale keď k nám chodila palacinky som samozrejme robievala( mama jej ich takisto robieva). Nechcem tým povedať, že nevesta sa nestará o deti, s deťmi nvštevuje detské centra, chodí s nimi na tancovanie, skoro každý deň niečo majú, kde sa stretávajú aj s druhými mamičkami a deťmi. 12 mes. ešte kojí. Pred dovolenkou som niekedy na tieto detské aktivity chodila s nimi, aby som príp. povarovala mladšiu keď spinkala v kočíku. Myslíte si, že ako starí rodičia tým, že sa vnučkám vraj moc venujeme prispievame k ich nesamostatnosti, neposlušnosti a plaču ? Som si plne vedomá, že výchova detí patrí do plnej kompetencii rodičov. Ďakujem.

Dobrý deň
poprosím Vás o radu , neviem, ako zvládnuť náreky a plač môjho 8 ročného syna. častokrát sa nám stáva, najmä ak je unavený, že začne plakať a bojovať plačom, aby vyriešil konkrétnu situáciu. Má staršieho brata, a napríklad často sa nám, stáva , že brat s bratrancom mu niečo vyvedú a on sa plačom snaží brániť . Pritom nerozpráva normálne , ale v plači sa nám to snaží vysvetliť. Ak sa ho snažíme upokojiť, nedarí sa nám to. Alebo ak neche jesť, čomu pripravíme, alebo mu niekto nevyhovie- bojuje plačom. Treba ho nechať vyplakať , alebo ako na to?Strácame už všetky nervy a nevieme ako sa k takým prejavom postaviť. A starší s a mu začínajú za to posmievať

Dobry den.Prosím o radu koli môjmu 7 ročnemu synovi.Bývame u svokrovcou už 7 rokov a problem je v tom že syn mna ani manžela vôbec neposlúcha, všetko mu musíme povedat aspom 5-6 krát kým poslúchne,dostane aj po zadku potom sa ofučí a uteka žalovat svokrovcom. ale ked mu niečo povie babka alebo dedo urobí to hned poprípade na druhy krat.Je ku nam drzí,papuľnatý dceru /6/ neustále zo všetkeho obvinuje ked niečo vyvedu aj ked vie,že ma na tom chybu aj on, bije ju,nadáva jej aj nám.Ráno sa zobudí a už je dole u svokrovcoch, dedo mu trepe všelijake blbosti do hlavy, potom príde k nám a je úplne iny,, ZLY".Povie že sa odstahuje ku dedkovi,lebo mu všetko dovoli, že je nanho dobry.Ked ma svokor so svokrou vypite stále syna voči nám očkuju hovoria mu že sme zli, vadime sa s ním, bijeme ho nech je pri dedkovi a babke že oni su lepší že mu všetko kúpia, ale ked sú triezvy ani si ho nevšímajú.Ked niečo chce, tak sa ho snažím učit, že nemôže mat vždy všetko, povie to svokrovcom že som mu nekúpila hračku a oni už utekajú mu to kúpit.Prosím poradte mi čo mám robit.

Dobrý deň,
chcela by som Vás poprosiť o radu alebo Váš názor. Mám 5ročného syna, ktorý vôbec s nikým nekomunikuje, len v kruhu rodiny. Chodí už dva roky do škôlky a vôbec tam nerozpráva ani s deťmi, ani s pani učiteľkami. Teraz už bude predškolák a pani riaditeĺka v škôlke mi povedala, že by to mohol byť problém ako zvládne predškolskú triedu. Bola som so synom aj u psychologičky, ale ani s ňou nekomunikoval. Ona mi povedala, že ho nemám nútiť rozprávať, že musí chcieť a začať sám a aj takéto deti môžu nastúpiť do školy, s tým že budú mať individuálny prístup od pani učiteľky a väčšinou každé dieťa sa skôr či neskôr rozrozpráva. V škôlke mi ale povedali, že mám s tým niečo robiť, lebo syn môže mať v škole problémy. Dokonca, že mám ísť za inou pani psychologičkou. Ale ja neviem čo by som mohla ešte urobiť. Ak ho budem do niečoho tlačiť, bojím sa že sa to ešte zhorší. Syn akoby mal nejaký blok voči iným ľuďom a tiež nemá rád zmeny. Možno to súvisí aj s tým, že som rozvedená aj keď nie dlho ale problémy s bývalým manželom začali keď sa syn narodil. Pani psychologička povedala, že to môže mať za následok aj toto tak 10% ale zvyšok je skôr povahou a genetikou. Tak neviem či mám čakať alebo čo ďalej robiť.
Ďakujem Vám za odpoveď.