Poradňa detského psychológa

Dobru den,moje meno je I.Novak a chcel by som Vas poprosit o odbornu pomoc s mojou jedinou dcerkou.Ide o dievcatko vo veku 9 rokov,ktore zije s matkou po rozvode asi 7 mesiacov.Ja zijem v Prahe,kazdy druhy vikend dochadzam do Trnavy.V case pobytu v Trnave byvame u mojich rodicov.
Dieta je citovo chladne,imunne voci akymkolvek prejavom,bez prejavu akejkolvek lutosti nad bolestou a utrpenim,ktore opakovane sposobuje svojmu otcovi,babke a dedkovi.Je vedene k uprednostnovaniu materialnych hodnot,dosledkom coho je,ze ju nezaujima nic ine,len ci jej prinesiem nieco z Prahy,ci jej zaplatim to,ci ono,ci jej dam peniaze na to,ci ono,ci na nu prepisem svoj byt...
Nedavno ma poziadala,aby som mojmu 73 rocnemu otcovi povedal,ci by napisal zavet a prepisal na nu svoj byt (co mojho otca,v tom case choreho,neskutocne ranilo).
V poslednych dvoch mesiacoch ma opatovne uraza,priamo do oci opakovane klame,otvorene mi vulgarne nadava (debil,psychopat,sprosty,buzerant),citovo ma vydiera a pri najmensom naznaku nezhody,pri kritizovani jeho spravania,pri nevyhoveniu jeho zelaniu okamzite telefonuje matke a prosi ju o odvezenie od otca,v com jej matka,samozrejme,rada vyhovuje .
Najnovsie uplne odmieta so mnou travit kazdy druhy vikend,prestala uplne respektovat nie len mna,ale aj mojich rodicov a opakovane pokusy o zmenu spravania vysvetlovanim,dohovormi,emotivnymi prejavmi bez akejkolvek lutosti ignoruje s usmevom na tvari,prip.posmesne komentuje.
Som na dieta velmi viazany a kvoli nej som aj prerusil kontakt so vsetkymi priatelmi,len aby som sa jej mohol pri pobyte v Trnave plne venovat a byt stale s nou.
Po cely dobu sa jej permanentne venujem-hravali sme sa spolu rozne spolocenske a sportove hry,chodili na vylety,vymyslali zabavu podla jej zelania.
Daval som jej svoju lasku otvorene a casto najavo vzajomnym tulenim,objimanim,bozkavanim a az do Velkej noci 2011 sme mali vyborny vztah.
Pocas Velkej noci som jej v hrackarstve odmietol kupit hracku s vysvetlenim,ze som jej priniesol jednu z Prahy a po obede sme planovali ist na kolotoce.
Dieta to nezaujimalo,vycetlo mi,ze som jej nikdy nic nekupil,ze som jej nikdy nic nezaplatil,nikam nezobral a ze so mnou nechce byt.
Zavolala matke a poziadala ju,aby pre nu prisla,co matka okamzite urobila a dieta si odviezla.
Je evidentne,ze dieta ma narusenu vychovu a toto sa zacina prejavovat aj vo vztahu ku mne.
Chcel by som,ako otec,urobit vsetko pre to,aby som tento vyvoj este nejako zvratil,pokial je vo veku,kedy by jej osobnost bolo mozne este nejako formovat.
Som s momentalnej situacie zufaly a neviem,ako sa k dcerke chovat.Jednoducho sa nedokazem nadalej usmievat a tvarit sa,ze sa nic nestalo a ze je vsetko v poriadku.Moji rodicia jej s placom povedali,ze toto spravanie dalej nedokazu znasat a ze sa boja o svoje zdravie.Povedali jej,ze a ak sa mieni ku mne takto nadalej spravat,ze si nezelaju,aby k nim dalej chodila a ohrozovala takymto spravanim ich zdravie.Samozrejme,matka neciti nijaku potrebu navstivit detskeho psychologa a zrejme ju k tomu moze prinutit len sudny prikaz.Tu si ale tiez nie som isty,ci tym dietata este viac nepopudim voci sebe...
Urcite takyto pripad nie je jediny,s ktorym ste sa stretla vo svojej kariere a urcite mate svoje profesionalne skusenosti.
Mozete mi,prosim,poradit,ako dalej postupovat,ako by som sa mal zachovat a ci stoji za zvazenie podanie podnetu na sud z podozrenia ohrozenia vychovy dietata?

Dakujem Vam,

I.Novak.

Dobry den,
obraciam sa na Vas s velkou prosbou, som uz zufala. Ked mal syn 8-9m zacala som ho davat na nocnik,ale este tomu moc nechapal,tak som to nechala tak,len obcas ho tam dala sadnut. O nieco nieskor,ked mal rok a pol,tak sa mi sam vypytal na nocnik,tak som ho posadila, vycikal sa a ked nocnik zacal hrat,tak sa rozplakal a odvtedy mi nechcel ist na nocnik. Teraz ma 21m a sa snazim uz mesiac a pol nechat bez plienky ci sme doma alebo vonku. Davam mu plienku len na noc. Lenze na nocnik mi vobec nechce chodit ani na zachod. Ked sa pocika,tak len skodoradostne ukaze a povie,ze je pocikany. Snazime sa vsetko mozne aj vsemozne a nic nepomaha. Manzel sa pred 2 tyzdnami pokusal ho dat na nocnik,aj sa vycikal,tak sme ho pochvalili,dali mu odmenu a odvtedy zas nic. Je velmi mudry chlapec,ale v tomto ma vyslovene blok v hlave. Vie krasne rozpravat,vie povedat riekanky, rozpravky...uz ako 1,5r vedel skoro vsetko povedat. Po kazde ked ideme v elektricke a rozprava, vypytuje sa,tak kazdy povie,aky je mudry chlapec na svoj vek. V septembri ma nastupit do skolky,ale mam obavy,ze kvoli plienkam tam nenastupi. Prosim, poradte mi ako mam riesit tuto situaciu, uz nevladzem len cakat a cakat,kedy ho napadne ist na zachod.
Dakujem za odpoved.

Dobrý deň, mám predčasne narodeného 10 mesačného syna, korigovaný vek 8 mesiacov. Pred nejakým mesiacom začal pekne, už tak komplikovanejšie džavotať, potom ostal chorý - infekčná choroba a horúčky. Od tej doby ho počuť len málo, aj to len tak jednoducho. Alebo vykríka.. Mám to nejako riešiť, alebo treba vyčkať, treba mu nechať čas. Ďakujem za Váš čas a odpoveď

dobry vecer pani doktorka.
uz dlhsie ma trapi spanie mojej uz teraz 14 mesacnej dcery.nie je to pravidlo ze sa to stava kazdy vecer alebo pocas dna. vecer sa budieva vzdy po 2 hodinach a place. je ako hodinky ale potom zaspi. ked ju polozim spi dalej a stava sa to aj pocas obedneho spanku ked som s nou chodila von a spavala v kocari tak pravidelne mala prebudenie po 30 minutach a pohojdala som ju a spala dalej a teraz uz spava v postielke a tam spi tak 40 minut a potom sa preberie a podotykam s placom ,tak nakoniec idem k nej pozatahujem rolety a zatvorim dvere aby zaspala a ona zaspi,neviem ci je to v poriadku..myslela som si ze sa to napravi ale akosi sa to nechce napravit..vzdy sa budi s placom ze chce este pokracovat spat....poradte..

Dobry den prajem,
mam 4a pol a 1a pol rocne deti. Som v rozvodovom konani. Deti chodievaju raz za cas k ich otcovi. Problem je v tom, ze teda najma starsie dieta prehovara proti mne. Stale starsiemu dietatu hovori, ze som klamarka, ze ho nechcem, chcem ho opustit, ze musi vydrzat a bude byvat len s nim. Ked sa ma starsie dieta pyta ci je to pravda a tak mu stale hovorim ze nie je to pravda, ze ho lubim. Tak sa ma pyta ci je tata zly a ci klame. Tak mu poviem ze tata nie je zly, len ma nema rad a ze neklame ale nehovori uplne pravdu. Vidim na nom ze meni spravanie voci mne. Citim z neho take nieco ako sklamanie. Neviem co s tym. S otcom deti nie je mozna normalna komunikacia. Mna psychicky utlaca a detom robi to iste. Nechcem aby mali deti ujmu na cely zivot kvoli neludskemu pristupu ich vlastneho otca. Dakujem.

Som matka 3,5 ročných dvojičiek /dievčatko a chlapček/. Od septembra chodia do škôlky. Sú šikovní pomerne ľahko sa učia pesničky, básničky, ani v športe zatiaľ nemajú problém. Problém vidím však ak sa majú s niečím zahrať. Po narodení som si myslela, že po čase si budú moc rozumieť, však vyrastajú spolu, budú sa spolu hrať, spolu smiať ba i plakať. Od ich narodenia žijeme u svokrovcov, takže som mala dostatok času sa s nimi pohrať. Od veľa domácej práce ma odbremenila svokra. Mala som dostatok času sa im venovať. Pri každej príležitosti ma však nechali, proste o nič nemajú záujem. Sama sa hrám s bábikou, so stavebnicami, s autíčkami, sama kreslím a malujem. Všetko ich zaujíma iba na čas, kým to rozoberú, príp. rozhádžu a idú ďalej. Oni sa jednoducho nevedia hrať. Istý čas som si myslela, že sú malí, potrebujú čas, časom sa to vyrieši. Teraz však vidím detičky v škôlke ako sa hrajú, deti v okolí, že aspoň na čas sa vedia zamestnať. Oni len utekajú od jednej hračky ku druhej a potom k ďalšej. Prosím Vás o radu, ako naučiť deti hrať. Ako vzbudiť ich záujem o hru. Dokonca v poslednom čase čím ďalej tým viac sa hašteria, bijú sa, a nepočúvajú dospelých. Keďže som bola doma na materskej, ani rozprávky som im moc nepúšťala, radšej som sa pokúšala o zábavnú hru, chodievali sme a aj teraz chodievame na veľké prechádzky, túry do prírody. Takže ich divoké správanie nemôžem pripisovať ani televízií a dnešným často nevhodným rozprávkam pre deti.

Dobrý večer pani doktorka, chcela by som sa poradiť.Mám 3,7ročnú dcérku doteraz bez problémov, veľmi empaticko- emočne založená ale všetko v norme.Začala pred cca dvoma mesiacmi chodiť do škôlky.Najprv tak ako tak, t.z. trošku vymýšľala ráno ale išla - ale to chodila na pol dňa celkom som sa tešila že si zvykne.Teraz ale ako chodí na celý je vzorovitá robí "cirkusi", ked odchádzame od napr.starých rodičov, často je plačlivá zúrivá....ked sa pýtam v škôlke ako to prebieha ked sa ráno s plačom lúčime, že len čo zavriem dvere je ok hrá sa zapája napapá sa, má aj kamarátky....ja odchádzam domov úplne zúfalá už sa priznám že jej "stavy" nezvládam.Zabudla som ešte napísať dôležitú vec- máme 1,2ročnú dcérku ale dala som do toho všetko aby úbytok pozornosti nepociťovala.....no staršia dcérka ma "stojí" trikrát viac energie ako mladšia..už neviem čo skúsiť -začala som že som ju objímala, chápala, vysvetľovala dokola to isté, teraz sa priznám ked sa mazne a napodobňuje čudné správanie ma už hnevá a už sa s ňou vadím, už aj pokričím dokonca som jej dala "pozadku".Veľmi ma to mrzíí mám k deťom blízko ale priznám sa citim sa že zlyhávam::(((((je pravda že ja som mala komlikovanejšie obdobie ale snažila som sa nedávať to najavo pred ňou vdaka za radu majte sa:::)))))ešte ma napadlo že si začala obhrýzať nechty ako mám túto situáciu riešiť snažím sa byť dôsledná, s manželom jednotná aby mala požiadavky podané jednoznačne a citlivo...vdaka

Dobrý deň.
Synček mal teraz 3roky. Už 2roky chodí do jasličie. Chodí tam veľmi rád. Každé ráno som ho pekne prezliekla, dala mu pusinku, povedala som mu, že ho ľúbim, zobral si batožek a pekne mi zakýval a utekal do triedy. Minulý týždeň bol chorý, bol doma sice len týždeň. Keď sa vrátil po chorobe, ráno hrozne plače, nechce sa ma pustiť.
Už to trvá týždeň a neviem prečo s tým začal. Doma nemal žiadnu zmenu, v rodine nemáme žiadne problémy, tak neviem pochopiť prečo tam nechce chodiť.
Keď mu doma vysvetlujem a pýtam sa ho prečo plače, tak mi nič nepovie a robí sa, že ma nepočuje :-)
ďakujem

Dobry den, poprosila by sm Vas o radu, mam 19 mesacneho syna, je velmi sikovny, rozprava, venujem sa mu maximalne, ved sme ho s muzom mali az po 5. rokoch manzelstva, takze je velmi vytuzeny.
Nas problem ale spociva v tom, ze syn je na mna velmi naviazany, ako nahle su u nas svokrovci, chvilu je s nimi, potom sa vsak velkym placom dozaduje mojej pritomnosti, to iste u nich doma. Ak nie mojej, tak neskor manzelovej pritomnosti. Svokra je dost nasilna a odtrhava ho odomna, ked place. Davaju mi to vsetko za vinu, syna este kojim a ze si ho k sebe takto priputavam. Kojit ho chcem do dvoch rokov. Porovnavaju mojho syna so svagrinymi detmi, ze oni taketo neboli, lebo svagrina si ich ucila od seba. Ale neuznaju, ze maly je sikovny, lebo sa mu maximalne venujem. Hovoria mi, ze so jeho otrokom, pritom maleho vychovavam. Ked ho ale zoberu svokrovci von, napr. na kolotoce,maly je v pohode. Ked k nam pride navsteva s vacsimi detmi, maly sa s tymito detmi hra a nepotrebuje ma tolko. Podotykam, ze so synom som sama, az pokial nepride muz domov z prace (okolo pol piatej), chodime ale na detske ihriska a pieskoviska, takze sa stretava s inymi detmi.
Robim niekde velku chybu? Ved maly nebude takyto, ved pojde do skolky, ked bude mat tri roky. Dakujem za Vas cas a odpoved.

Dobrý deň, moja dcérka má 20 mesiacov. Približne od 7. mesiaca sme zaregistrovali neskutočné dlhé sa pučanie s prekríženými nôžkami, ktoré často vyústilo až do úplného spotenia sa. Väčšinou to robila keď išla spinkať. Keď začala chodiť na pár mesiacov na to zabudla a všetci sme si vydýchli. A však objavila to opäť a my všetci sme zúfalí. Robí to už nielen pred spaním, ale hocikedy počas dňa keď sa jej náhodou nevenujem, asi keď sa nudí, lebo sama sa nehrá. Prevalí sa cez vankúš a pučí sa a tlačí do chodidiel, ktoré má prekrížené a taktiež má zovreté päste. Keď jej chceme tie nožičky rozhrčkať, strašne sa hnevá a začne veľmi plakať. Pýtali sme sa na to našej pani pediatričky a tá nám na to neporadila nič. Vraj je to spôsob upokojenia sa. Lenže ona to robí aj keď je v úplnej pohode. Poraďte mi prosím či to treba nejak riešiť alebo čakať a dúfať, že raz ju to omrzí. Ďakujem veľmi pekne za odpoveď

Prosím Vás o radu ohľadim mojej 3 ročnej dcérky. Trvá to už asi rok a pol a už sme s manželom zúfalí :(
Dcérka nám doma neustále plače, za všetko a ked už nemá dovod tak aj tak sa rozplače. Už to vážne nevládzem počúvať...Keby len plakala, ale ona strasne reve a nevie kedy skončiť. ked sa narodila, mala tazký reflux a prerevala nám skoro do 6 mesiaca den - noc. vtedy som ju chapala, pretože ten strasny rev súvisel s jej zdravotnym stavom. no už má 3 roky a nezlepšuje sa to! Od septembra ide do školky a to fakt netusim čo tam bude stvarat. Mám este dve deti, staršiu dcerku 6 rokov a mldsiu 1 rok a tie sú zlaté, vobec neplacu. Nechapem preco tá stredna dcerka si takto vybíja zlosť. neskutocne si prevádza, a ked jej nevyhoviem zacne rev. Nás den zacina s revom, ked ideme von tiež reve, ideme na ihrisko reve, vsetci sa nan mna pozeraju ako keby som jej ublizovala... Už som Vážne z nej ustatá, trvá to už skoro rok a pol ale ako keby to bola večnosť. Prosim poradte čo treba robit, ci máme s manželom navstivit nejaku poradnu psychlogicky alebo ako sa to da vsetko zvladnut bez kazdodennych stresov
Dakujem
S pozdavom zúfala matka

Dobry den, potrebujem poradit ako riesit 6 rocneho syna, ktory sa chyta za pipika. Vec vnimame ako problem, pretoze to robi takmer vylucne na plavarni, kde chodi trenovat v ramci plaveckeho klubu a ked neplava, tak ma ruky strcene v plavkach. Uz sme sa s nim rozpravali, ze ide o nevhodne spravanie na plavarni, ze sa ludia na verejnosti nechytaju za urcite casti tela, ale nepomaha. Uz aj trener synovi dohovaral, ze sa to nerobi, ze je to hanba, chlapci sa mu smeju, ale on to robi podvedome, ked je upozorneny, chvilu sa snazi, ale nakoniec aj tak sa zabudne a v ramci treningu je niekokrat upozorneny. Uz som zvazovala, ze ho nenecham plavat, ale on ma rad vodu a velmi sa tesi, ine aktivity ho nezaujimaju az tak velmi a ked nemoze plavat, je velmi nestastny. Ale potrebujeme riesit tento jeho zlozvyk, pretoze nechceme, aby mal nejaku traumu z toho kolko sa donho huci, ze to sa nerobi a smeju sa mu deti a navyse aj ja som z nervami na konci, lebo je mi neprijemne, ako si o nas suskaju a niektri rodicia aj nahlas hovoria v satni. Manzel synovi aj vynadal a ja po treningu, ked idem k bazenu aj ja, a syna viackrat upozornim, nie som schopna sa s nim bavit, lebo by som mu vynadala a vozim ho na treningy s maximalnym sebazaprenim, ze aka hanba zase bude. Zo zaciatku sme toto par mesiacov ignorovali dufajuc, ze sa to zlepsi a prestane, ale syn tuto aktivitu stupnuje a ked s tym neprestane, bude musiet skoncit s plavanim. Dakujem za radu.

Dobrý deň, chcela by som sa poradiť, ako riešiť situáciu, keď môjho syna /8r., 2.roč. ZŠ/ dennodenne bije spolužiačka - dievča!!! On nastupoval do školy ako čerstvo 6ročný - augustový, po porade s 2 psychológmi nezávisle od seba, dosť sme nad jeho nástupom do školy váhali. V triede je teraz najmladší, je tichý, nepriebojný, má len 1 kamaráta. s osvojovaním učiva problémy nemá. To dievča je taký chlapčenský typ a jeho si vybrala ako slabšieho a sústavne ho bije, nadáva mu, najnovšie na ňom skúša cviky z Aikida, čo znamená, že ho kedykoľvek napadne zozadu a zhodí na zem. Tak rozmýšľame, že by sme ho tiež prihlásili od septembra na niečo podobné, ale on s tým nesúhlasí, brániť sa nevie, len chodí nešťastný do školy. Trieda učiteľka o probléme vie, mala na pohovore aj matku toho dievčaťa, ale nič sa nezmenilo. Ja však chem, aby sa syn naučil brániť voči takým útokom, lebo dohováraním tomu dievčaťu to žiaľ nejde :-( Aký postup by ste nám poradili? Ďakujem.

Dobrý večer,
chcela by som sa opýtať dcéra začala chodiť do prvej triedy.V poslednej dobe začala chodiť zo školy domov s plačom.Plače až do večera.Večer nás prosí aby sme ju do školy už nedávali,v noci plače zo spánku,ráno ju raz bolí bruško druhý raz uško.Další týžden s plačom povie že za chvílu je koniec školského roka tak to ešte vydrží.Teraz už nám povedala že po prázdninách sa do tejto triedy vrátiť nechce.Predtým každe ráno hneď vstala koľko krát skôr ako my.
Škola ju baví,pani učitelku má veľmi rada.Učitelka si ju chváli,vždy povie že je dobrá a milá.V škole sa jej začali posmievať (že je tučná,že ju neznášajú,že má odísť z triedy...) Minule ju spolužiak potkol a narazila s hlavou do stola ešte sa jej potom smial,druhý krát ju sotil keď stála v rade na umyvadlo po výtvarnej prišla domov zo zašpineným tričkom na chrbte od farby ktorá vobec nešla vyprať.Je to ten istý spolužiak.Dalšia spolužiačka povedala celej triede nech sa snou nebavia a kto tak urobí bude zradca.Tak sa snom nikto nebavil . Ak idú na prechádzku tak sa nemá s kým držaťMám pocit že ked vidia ostatné deti že jej robí zle tak aj oni si dovolujú.V škôlke také problémy nemala aj teraz keď chodíme do škôlky zo synom tak spolužiačky ktoré tam zostali sa vždy potešia aj iné deti.Dcéra ako jediná prešla do inej školy.Celá trieda v škôlke(na dedine) išla spolu do školy len ona sama išla do mesta do jazykovej školy.
Neviem či môže byť problém aj v tom že v triede je skoro polovica žiakov jedináčikov.Ona je strašne dobra,milá , s každým sa rozdelí,neposmiava sa,nerobí sama od seba zle.Ak niečo má vždy dá aj druhým tak bola učená od malička a teraz to nevie pochopiť že keď ona niečo má tak to rozdá(rodelí sa) alebo si to od nej vydrankajú že však oni keď budú mať niečo tak jej dajú ale potom nič nedostane.Ak jej robia zle a posmievajú sa tak im nič nepovie.Už som jej povedala že nech to povie p.učitelke (ale zas na druhej strane nechcem aby chodila stále žalovať ale ona aj tak nejde)skúšala to par krát a učitelka ju odbila že dúfa že neprišla žalovať.Tak si to necháva pre seba,ide sa koľko krát vyplakať na WC alebo vonku na dvore plače celú prestávku.Aj tam sa stalo že sa tam postavia deti čo jej robia zle a smejú sa jej.
Teraz sa jej stalo že konečne niečo povedala tým čo sa jej posmiavali a učitelka to počula už ju pokarhala ale to pred tým nepočula ako sa jej posmievali a ona im to chcela vrátiť aby vedeli ako to je keď jej robia zle.
Vidím že sa strašne trápi a trápi to aj mna.Bojím sa že to bude len horšie.Teraz pôjdu do ŠvP a už mám bolesti žalúdka ako to dopadne.Riešila som to aj s učitelkou ale tá celú situáciu zľahčuje.Neviem či sa mám porozprávať s rodičmi,riaditelkou.Nechcem jej viac ublížiť.Neviem či je riešenie preložiť ju do inej školy všade je niečo.
Viem asi je toho veľa ale aj tak všetko napísať nešlo.Veľmi pekne ďakujem za radu.

Dobry den,
mame 2mesacne dievcatko, ktore odmieta byt v kociku. Som bezradna, von chodime velmi malo, respektive velmi kratko. Samozrejme skusala som ju dat do kocika, aj ked spala. Ale vonku sa po par minutach prebudi a velmi place. Musim ju vziat preto na ruky. Okamzite sa utisi. Skusam to opat niekolko krat, ale zopakuje sa to iste. Tak odchadzame domov. Nevladzem niest dieta a tlacit kocik. Vedeli by ste mi poradit?
Velmi pekne dakujem.
Ivana