dobry vecer pani doktorka.
uz dlhsie ma trapi spanie mojej uz teraz 14 mesacnej dcery.nie je to pravidlo ze sa to stava kazdy vecer alebo pocas dna. vecer sa budieva vzdy po 2 hodinach a place. je ako hodinky ale potom zaspi. ked ju polozim spi dalej a stava sa to aj pocas obedneho spanku ked som s nou chodila von a spavala v kocari tak pravidelne mala prebudenie po 30 minutach a pohojdala som ju a spala dalej a teraz uz spava v postielke a tam spi tak 40 minut a potom sa preberie a podotykam s placom ,tak nakoniec idem k nej pozatahujem rolety a zatvorim dvere aby zaspala a ona zaspi,neviem ci je to v poriadku..myslela som si ze sa to napravi ale akosi sa to nechce napravit..vzdy sa budi s placom ze chce este pokracovat spat....poradte..
Robíte úplne super to, čo robíte. Dieťa upokojíte, uložíte, zastriete jej... - a ona zaspí.
Môžete to konzultovať ešte s vašou detskou lekárkou, pre istotu.
Dobrý deň,
mám 2 ročného syna, ktorý sa pravidelne budí každé ráno medzi 3.00 - 5.00 s plačom a pýta sa preč z postele pozerať rozprávky. Musíme pozerať rozprávky inak plače a nechce spať. Keď si ich pozrieme zoberiem ho späť do postele a potom zaspí (aj keď trochu protestuje). Spáva s nami v posteli. Trvá to približne 7 mesiacov. Kojila som ho 18 mesiacov a často sa budil, no pripisovala som to kojeniu. Potom som si myslela, že sú to zúbky, ale aj tie má už všetky vonku. Keby to bolo tak, že sa zobúdza skoro, ale je kľudný tak to chápem, ale na ňom je vidieť, že ešte unavený. A veľa krát sa stáva, že má nekľudný spánok aj cez deň (tzn. zobudí sa, mrnká a je nespokojný). S manželom máme harmonický vzťah a ani na malého nie sme nervózni, alebo zlí. Nepúšťame mu ani rozprávky, ktoré sa nám zdajú nevhodné.
Spánkový režim detí a aj kvalita spánku u detí tohto veku ešte nie je celkom stabilizovaná. Mnohé z detí sa v noci aspoň raz budia, sťahujú sa k rodičom do postele, mrvia sa stále, atď. Plus okolo druhého tretieho roka sa môžu objavovať obdobia s určitými menej alebo viac výraznými prejavmi úzkosti, ktoré môžu vychádzať najavo len v noci v podobe mierne alebo aj výraznejšie narušeného spánku.
Pokiaľ vás to nejako dramaticky neobťažuje a môžete pri rozprávkach driemať, neriešte to nátlakom. Niekedy ho skúste ukecať len na nejakú krátku rozprávku, prípadne môžete vyskúšať také finty, ako je "výpadok elektriny", "pokazená" telka, dvd-prehrávač atď-
Dobrý deň.Mám 2,5 ročnáho syna, ktorý po prebudení takmer vždy veľmi silno plače. Spánok má veľmi pokojný, spinká celú noc, aj po obede hneď zaspinká tak na 1,5 - 2 hodiny, ale keď sa má zobudiť, ešte nemá ani oči otvorené a už plače.Nič nechce, nič si nepýta, nechce žiadne upokojovanie, len sa začne zlostiť a plakať.Robí to v podstate od narodenia, kedy aj veľmi ťažko zaspával.Teraz už zaspáva ľahko, ale keď sa zobudí, je to rev.Asi 3 razy sa stalo, že povedal, že chce ešte spinkať, ale hneď sa zase rozplakal.Akoby bol nahnevaný, že sa zobudil.Nevieme, čo máme robiť.Inak je celkom dobručký, občas vzpurný, ale to už patrí k jeho veku.Prosím, máte pre nás nejaké rady? Ďakujeme :)
Deti do troch rokov mávajú okolo spania kadejaké ťažkosti. Jedny nevedia zaspať bez pomoci, iné sa často budia, ďalšie nevedia spať cez de´a iné zase plačú po prebudení. A zaiste by sa našli aj mnohé ďalšie odchýlky od bežného, tzv. normálneho spánku. No pre deti tejto vekovej kategórie je "normálne" všeličo, ich norma je oveľa širšia ako norma dospelých, prípadne starších detí.
Ak po zobudení váš syn plače a nič nepotrebuje, nič si nepýta, len si "potrebuje" poplakať, nechajte ho. Už máte skúsenosť, že to je jeho štandard, že to patrí k jeho bežným prejavom a tak by ste len mali byť niekde nablízku, sadnúť si k nemu alebo si ho zobrať na ruky či do lona, ak neprotestuje a byť s ním. Tento prejav sa pravdepodobne postupne vytratí. Je veľmi pravdepodobné, že to je vec vyzrievania nervovej sústavy a teda s postupným vyzrievaním sa bude meniť aj spánkový režim, zaspávania, budenie a prejavy s tým spojené. Samozrejme, k lepšiemu.
Dobrý deň. Volám sa Lucia Murárová, a potrebovala by som Vašu pomoc, pretože už som zúfalá. Som matkou 6. mesačnej dcéry. Narodila sa v 37. týždni. 2. týždne vkuse prespala kým sme boli v nemocnici. Prišli sme domov, a začalo sa to. Večer strašne plakala, ale potom asi 2 hodinách zaspala. U asi 2 mesiace, celý deň je na rukách - sama nevydrží, nevie sa sama hrať, ani chvíľku poležať alebo sa sama zahrať. Musím byť stále pri nej. Ak ju aj na chvíľku zložím, začne plakať a je nervózna. Večer sama nevie zaspať a v noci sa minimálne 10 krát budí. Nebola kojená.
Chcela by som sa spýtať, môže ísť o náročné dieťa? Alebo je proste len taká? Neviem si s ňou radi.
Ďakujem veľmi pekne za odpoveď
V každom prípade je to dieťa, ktoré si vyžaduje pozornosť a blízkosť, čo ale v tomto veku nie je výnimočné. Druhá vec je tá, že je to dieťa narodené o niečo skôr, čo môže byť zdrojom určitej miery nepokoja, zvýšenej dráždivosti (časté budenie) atď.
Dieťa v tomto veku by malo dostať to, čo potrebuje, teda aj dostatok blízkosti a pozornosti. To ale neznamená, že ho na chvíľku nemôžete položiť a iba sa mu prihovárať a udržiavať kontakt pomocou svojho hlasu a tým, že vás dieťa vidí. Postupne sa dieťa naučí, po maličkých krokoch, že to je v poriadku, ak mamu len počuje a vidí, že je aj tak tu, pri ňom.
Dobrý deň,
obraciam sa na vás s prosbou o radu. Máme ročnú dcérku. Od narodenia sme mali problém so spánkom, cez deň zaspala na rukách na pol hodinku, ale aspoň v noci spinkala a budila sa len na kŕmenie. Zmena naspala pred pol rokom. Máme problémy so zaspávaním a nočným budením. O siedmej sa kúpeme, potom je krémovanie, masírovanie, papanie a hodinové uspávanie s nárekmi. Do jedenástej sa tri - štyrikrát zobudí, sedí na posteli alebo stojí pri ráme postele a plače. O jedenástej vypije flašu mlieka a preložíme ju do posieľky. O hodinu je hore, stojí v postieľke a narieka, uložím ju medzi nás, o tretej vypije fľašu mlieka a budí sa s prestávkami do pol siedmej ráno. Budenie je s plačom a buď sedí, alebo stojí pri ráme postele. Keď počítame budenia od jedenástej, býva to tak 5-6 krát. Cez deň spí hodinu cez obed a niekedy v kočíku pol hodinu popoludní. Cez deň je to milé, čulé dieťatko, komunikuje, smeje sa, pospevuje si, keď jej spievam, smeje sa, rozdáva bozky... Ešte by som chcela spomenúť, že pri plači sa niekedy povracia. Skúšali sme aj zaspávanie v postieľke, ale bola schopná sa dvakrát povracať od plaču. Homeopatiká ani lieky od lekárky nám nezabrali, skôr naopak. Prosím, poraďte mi, čo sa môže v tej malej hlavičke odohrávať, je mi jej ľúto, ale sme s manželom skutočne vyčerpaní a nevládzeme ťahať 24 hodín denne. Pocit, že ju opustím, nemôže mať, veď si ju nosím aj na záchod :-) Ďakujem za pomoc.
Niekedy takéto buntošenie môže súvisieť aj so stravou. V tomto veku by už nemusela možno vypiť dve fľaše mlieka za noc, jej trávenie je zaťažené a môže ju budiť. Vyskúšajte obmedziť nočné mlieko, dať jej len 1dcl mlieka alebo jej dať len trošku (30-50ml) nesladeného čaju alebo vlažnej vody. Prípadne skontrolujte, či jej nie je príliš teplo.
Dobrý deň, mám 9 mesačnú dcérku. Máme problém s nočným spánkom. Cez deň spinká pred obedom od 11. - 13.00 - 13.30, poobede od 16.-17.00. Večer nezaspí skor ako o 22.00 a budí sa pravidelne 5-6x niekedy aj viac (najviac to bolo 11krát). Ráno vstáva o 8.30. Stále kojím. Zaspí na prsníku, no po preložení do postieľky sa prevráti na bruško a plače. Niekedy po pár minútach prestane a zaspí, inokedy ju plač prebudí natoľko, že je aj 2 hodiny hore, kým sa znova neunaví. Cez deň problémy so spánkom nemáme. Zaspí sama v postieľke. Večer jedáva kašu Nutrilon, takže predpokladám, že by nemala byť hladná. Stretla som sa aj s názormi, že spí veľa cez deň, a preto v noci spať nechce. Avšak aj ked spí len doobeda 2 hodiny, večer je rovnaký. Zaspí síce skor - okolo 21.00, no náš nočný rituál sa opakuje. Cítim sa unavená a vyčerpaná, trošku aj nervózna. Chcela som prestať kojiť, no dcérka odmieta umelé mlieko, resp. neviem ju naučiť piť z fľašky či z pohárika. Skúšala som už kadečo, no nič nefunguje. Prosím o radu. Ďakujem.
Niekedy to trvá, kým sa dieťa dopracuje k nočnému spaniu bez prebúdzania. Zvyčajne to súvisí s dozrievaním nervovej sústavy, niekedy s vonkajšími podmienkami, ktoré dieťa má v izbe, kde spí (príliš teplo, suchý vzduch...). Zvyčajne okolo jedného roka dieťa prespí už bez budenia, prípadne sa budí len na to, aby sa presťahovalo k rodičom do postele.
Keď v noci mrnčí, pokúste sa ju učičíkať hlasom, pohladením ešte skôr, než sa rozplače (čo ale nemusí vždy fungovať).
Pre skvalitnenie poskytovaných služieb používame cookies. Ďalším pokračovaním prehliadania na portáli
súhlasíte s Pravidlami používania
portálu MAMA a Ja.
Prihlás sa na odber newsletter
Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám:
