plač v jasliach

Vaše dieťa pravdepodobne vôbec nevie, čo povedať. Samo zrejme ešte nemá v tomto veku prístup k takýmto odpovediam (to často nemáme ani my, dospelí). To znamená, že vaše otázky ho môžu skôr stresovať, než mu pomáhať.
Uprednostnila by som skôr len prejavy porozumenia resp. súcitu či spolucítenia - niečo v tom duchu, že "síce nechápem, prečo plačeš, no som tu s tebou, som tu teraz pre teba." A zároveň niečo také, že "mi je ľúto, že plačeš, ničo je zrejme pre teba ťažké na tom ísť do jaslí a ja som tu s tebou a zároveň tam treba ísť. Verím, že to tam zvládneš..."
Dávať mu dostatok podpory a zároveň ho viesť tým smerom, ktorým treba ísť.
Na zváženie je isté obmedzenie návštev v jasliach v prípade, ak vaše dieťa okrem ranného plaču prejavuje aj iné príznaky toho, že je to nadmerne náročné - napr. plače takmer celý deň, je smutné, pocikáva sa, pokakáva sa, je menej, odmieta jesť, má poruchy spánku atď.