vzdor

Dobrý deň. Máme 19-mesačného chlapčeka, ktorý si už dlhšiu dobu búcha hlavičku do zeme, o stenu, o nábytok. Alebo keď ho zoberiem na ruky, aby si neubížil, tak sa celý napne, alebo sa začne hádzať dozadu. Je to hlavne vtedy, keď mi dá tatino pusu, alebo ma pohladká, akoby kvôli tomu žiarlil. Alebo keď mu niečo zakážeme,ale to nie vždy. Pol roka sme cvičili vojtovu metódu, kvôli hypertonickému syndrómu. Už je v poriadku. Je dosť hyperaktívny. Nemáme navštíviť psychológa, aby si dáko neublížil. Ďakujeme za odpoveď.

Dobrý deň, chcela by som poprosiť o radu. Môj syn má o mesiac 5 rokov a chcela by som pochopiť, či sa jedná o nejakú poruchu správania alebo je to len normálna vývinová fáza. Momentálne je situácia v rodine taká: žili sme v zahraničí, a minulý rok som sa presťahovala so synom na SK, kde som dostala dobrú pracovnú ponuku. Daná zmena bola aj plánovaná, kedže sme chceli aby syn chodil do školy na Slovensku. Jeho otec je stále v zahraničí (nie je Slovák, a aj iná farba pleti, takže malý je mix). Na Sk sme cca. 10 mesiacov, a približne posledné 3 mesiace, máme dosť silnú fázu vzdoru, alebo neviem čo to je. S otcom sa vidíme cca. 6-8 týždňov, a stále mu je vysvetľované že ocko príde (co je aj pravda). Moje zázemie je teraz také, že bývam u mamy. Syn začal navštevovať MS, a tam sa zacali problémy. Napr. že nespáva cez obed, a pod.
Stále ho riešia ze nie je ako priemerne decko, ktoré len sedi, a nic nepovie. Áno on je živší, ale srdcom velmi dobrý chlapček, a ked s ním človek vie tak posluchne, syn je aj dost silná osobnosť.
Chcela som sa opýtať na radu, ako to riešiť dalej. Osobne si myslím, že MS edukacia je dosť na slabej úrovni, a on tam nie je spokojný, ale kedže všetky MS sú štátne na okoli na výber veľmi nemám. Dosť času trávi s mojou mamou, kedže pracujem dlho, a on ju velmi nechce poslúchať. Skor by som povedala, že ju az kontroluje. Ja chodim z prace cca. o 17:00. Poprosím o radu ako postupovať ďalej. Pekný deň

Dobrý deň,
prosim o radu pani doktorka, ako čo najlepšie zvládnuť správanie 6 ročnej dcéry. Dostala sa do silneho obdobia vzdoru a presadzovania sa. Doteraz sme vsetky podobne a tazke obdobia zvladli bez vacsich problemov. Som matka, ktora vysveluje a vysvetluje, preco je dolezite, aby si plnila svoje povinnosti, ako je umyvanie zubov, obliekanie sa a upratovanie izbicky.doteraz to fungovalo bez vacsich problemov, len to moje vysvetlovanie akosi prestalo zaberat. Ked ma nieco urobit, musim jej to povedat minimalne 10-15 krat a aj tak to neurobi a odvovodni to pardon, zabudla som. Popritom jej to poviem a vysvetlim, preco sa ma napriklad obliect do pyzama a ist sa umyt (pretoze je vela hodin a musi ist spat, aby rano nebola unavena a vladala sa cely den hrat). Nikdy som na nu nekricala, ani ju netrestala ( v pripade, ze si napriklad neodlozila hracky a potom po nich postupala) - hracky som zobrala a odlozila s tym, ze pokial si hracky neda na svoje miesto a bude ich takto nicit, nebude sa s nimi hrat. Volakedy to zaberalo, teraz mykne plecami, povie, ze jej to jedno a zabuchne dvere do izby. A ja uz neviem co s nou. Podobnym sposobom reaguje na skoro vsetko, urazlivo a obcas aj placlivo. Stazuje sa, ze ma hrozny zivot plny samych povinnosti. Ako jej vysvetlit, ze sice ma povinnosti, ale ked si ich splni ma dostatok casu na to, aby sa mohla hrat. Uz fakt neviem co s nou. prosim poradte. Dakujem

Dobry den pani doktorka
rada by som sa s vami poradila. Mam syna, ma 28 mesiacov. Zijeme v zahranici odkial pochadza moj manzel. Vidime, ze maly je inteligentny a zda sa ze rozumie vsetkemu co hovorime (rozpravame sa doma 3 jazykmi) ale s jeho rozvojom reci to nie je nic moc. Kazdopadne uz sa mu pomaly rozvazuje jazyk. Problem vsak nie je s recou, ale jeho spravanim. Od narodenie bol mimoriadne narocny a citlivy, doteraz neprespi celu noc, stale je s niecim nespokojny (mlieco pred spanim je najskor prilis studene, potom teple, potom nie je cokoladove atd.) Cez den sa vobec nevie sam zahrat, doteraz som nebola schopna napr. precitat mu jedinu rozpravku, lebo ho to nebavi, 5 minut sa hrame s legom a potom odbehne, jedine co chce robit je hrat sa s vodou v zahrade alebo ju napustat do umyvadla, tiez sa rad hra s nozikmi, noznicami a peniazmi alebo pozera televizor...no skratka, same nebezpecne alebo inac nevhodne zaluby. Nepracujem, som doma, mam na neho cas, napriek tomu sme museli najat pomoc na plny pracovny uvazok (nemame to ziadnych pribuznycha ni inu pomoc), ale aj tak sa nazastavime... sme z neho vsetci frustrovani a doslovne vyflusnuto cakame kedy konecne zaspi. Neda sa mu zorganizovat ziadny program, napr. v lunaparku nechce ist na kolotoce ale hrat sa z odstavenou kosackou, pri bazene nechce ist do vody ale striekat vodu z hadice na ludi, v parku sa nehra s detmi na preliezkach ale snori ci su tam nejake kable atd....jednoducho, ist kamkolvek je utrpenie, vzdy chce robit nieco co sa nema, ked mu to nedovolim tak reaguje agresivne, hryzie ma a kope a vykrikuje, ze mi robi "bobo", hadze sa o zem a podobne. Priznavam, ze kde tu nam vyleti ruka alebo ho posticujeme, teraz vidim, ze to aj tak nepomaha a pravdepodobne mi maly ublizuje, lebo si mysli, ze to tak ma byt. Neviem si vsak rady, dohovor absolutne nepomaha (nemame ziadnu autoritu, "nie" alebo "nesmies" ignoruje v kazdej situacii), a "rozhovor" neprichadza do uvahy, lebo neviem, do akej miery rozumie (pretoze sam rozprava malicko). Velmi sme chceli mat velku rodinu, teraz sme vydeseni uz len pri predstave dalsieho dietata, aj ked is myslim, ze by jemu surodenec pomohol, ale ja som cela nervozna, len ked ideme na farmu krmit zvieratka, lebo viem, ze zatial co ine deti budu pozerat na zvieratka, maly asi bude na parkovisku hadzat do aut kamene...takze radsej niekam nejdem :(. Keby som bola na Slovensku urcite by som tuto situaciu mohla riesit promptnejsie, ale nakolko nie som, tak by som aspon prvotny nazor od vas rada pocula, ci je toto spravanie primerane k veku, alebo by ste odporucali navstevu specializovaneho zariadenia. Tiez by som rada vedela, kde je asi tak hranica medzi beznou pomocou alebo starostlivostou a rozmaznavanim. Maly totiz napr. okupuje nasu postel vecer co vecer, ma pri ruke 5 ovladacov, pustenu klimu a na mna z poschodia vykrkuje ze nieco chce, ked mu to nieco prinesiem tak to chce zjest len u nas v posteli alebo to nie je "take ake chcel"...no skratka, nepaci sa mi cesta ktorou sa ubera a ja sa citim doslova ako otrok...O dva mesiace som ho chcela poslat na par hodin v tyzdni do skolky, aky to moze mat efekt? Dakujem pekne za odpoved, s pozdravom Martina

Dobry den prajem, mam 30 rokov, som vydata, a nasa dcera ma 2 roky a 8 mesiacov, zijeme sporiadane, kludne. Dcera sa narodila v 38 tt, akutnou sekciou pre vymiznute pohyby plodu a zle CTG. Dost som sa obavala moznych nasledkov, vyvin ale siel primerane, je pohybliva, dobra slovna zasoba, vela pesniciek, farby pozna, pocita do 10, ale nas vzdor...vsetci ma upokojuju ze je to normalne a ze to moc prezivam / mozno aj tam je kus pravdy / a ze to prejde, ale nie som si ista. Od narodenia bola narocna, v noci sice spavala dobre, ale cez den to bol samy plac, na rukach, spavala 4-5x po 20 mint, ani v kociari vonku nevydrzala, bolo to dost hrozne, ako rastla sa to postupne zlepsilo, ale myslim ze taka nejaka predrazdenost v nej stale je.Uz ked mala nieco cez 1,5 roka zacala byt vzdorovita, nie obliekat, nie prebalovat lezmo...vsetko sa nejako zvladlo, ale teraz to asi vrcholi a ja uvazujem ci je to este normalne. Nehadze sa o zem, neublizuje si, ale jej plac, lepsie povedane rev je casto neznesitelny. Zacne to zvacsa pre nejaku uplnu banalitu, vysavam, vypnem vysavac, schovam dnu snuru a ona si v tom zmyli ze ona ju chcela schovat a ked jej nedovolim ju opat vytiahnut a schovat / co nedovolim, lebo si mylim ze to je roztopas /tak hotovo - zacne tak plakat ze by ste si mysleli ze aka krivda sa jej stala a je schopna revat aj 15 minut, casto sa pritom pocika. A takychto spornych momentov byva dost. tiez problem ked k nam pride kmotra s jej rovesnickou - niekedy sa krasne hraju, pozicaju si, uz aj naznak spoluprace, ale niekedy nasa pre uplnu hlupost zacne / pritom nic jej nikto nezoberie - len ona si nieco zmyli ze to chce a hotovo a ked nie, tak koniec / a potom uz tomu nieje konca kraja a uz je po peknej hre. Moje riesenia - mam pocit ze som skusala vsetko. Mozno to tak hrozne nevyzera, ale to je niekedy aj 5-6 x denne takyto krik a to je potom len jeden velky boj. Takze jeden cas nam pomahalo pevne si ju privinut, chvilu zurila, ale potom to preslo a bolo dobre, teraz ale ju to rozpumpuje a je to este horsie, tak to som prestala robit, v izbe samu- ani sa mi to moc nepozdava a este viac zacala zurit / buchat nieci do dveri atd / tak to tiez nepomaha, zatial jedine co ked som pri nej vezmem si knizku a tvarim sa ze mi toje jedno, ale aj tak vydrzi dost dlho revat. 2-3 tyzdne som skusala taky volnesi rezim doma ze som jej viac doma dovolila, bolo sice kludnejsie ale to by nas terorizovala svojimi nezmyselnymi poziadavkami, tak to nejde. Priznavam ze jeden cas som mala problem udrazat chladnu hlavu pri tycto jej vystupoch / casto som pokricala, obcas po zadku /, ale uz to vcelku zvladam, tak neviem. snazim sa naozaj zakazovat len nevyhnutne,ale neviem ci je to este v norme, ci to mam nejako riesit. Ked ju to prejde tak sa jej snazim vzdy nejako vyvetlit ze preco to alebo ono nemoze. Pri inych detoch to nerobi, aj na ihrisku je v pohode, deti ma rada, skor je taka hanblivejsia a bojazlivejsia, nieje agresivna, - robi to viacmenej len doma a pri ludoch ktorych dobre pozna.Pritom ziadne vyhody z tych svojich vystupov nema, nikto ju nelutuje, nedovolim jej to co chcela...tak moja otazka je ci myslite ze je to este veku primerane a ci to ma sancu sa urovnat.
Dakujem za Vas cas a zelam vela sil, s pozdravom Martina

Dobrý deň, prosím o radu ako zvládnuť obdobie vzdoru. Máme 2 ročného syna a pre mna ako mamu je už nezvládnutelný, skoro cely den som s nim sama a už vyše pol roka je podráždený, hádže sa o zem, ked sa nazlostí na nevydarenu činnosť napr. pri hraní dá mi facku, šklbe ma za vlasy, štípe, hryzie, vrieska...toto robí aj ked mu nechcem niečo dovoliť, už nevládzem... skusala som všetko klud, vysvetlenie, ignoraciu, jednu po ritke, ale aj krik a neustale dohovaranie a manžel takisto .... začali sme chodiť na plavanie aby bol medzi detmi a takisto sa nevie prisposobiť, všetko len po svojom a deti si všíma max polhodinu, plaveckym cinnostiam odporuje , prosím o radu