Vzťahy

Dobrý deň.Potrebujem poradiť.Sme manželia už skoro rok a bývame v jednom dome s manželovými rodičmi.Oni bývajú v hornej časti a my bývame v dolnej časti so samostatným vchodom. Problém je v tom,že moja svokra nedodržuje žiadne naše súkromie,nevie ani len zaklopať keď príde,a najhoršie je to ,že ona k nám chodí či už sme doma alebo nie pretože má u nás práčku ktorú u seba hore že vraj nemá kde dať.Tú práčku tam má už dlho pretože v spodnej časti niekedy býval svokrin otec ktorý žiaľ zomrel.Ponúkli nám pred svadbou že by sme mohli dočasne bývať tam kým si postavíme vlastný dom.Tak sme súhlasili a začali s prerábkou.Nevedela som čo ma bude čakať.Začala sa do nás postupne miešať keď sme niekde išli,a načo a prečo a kto každý tam bol a ským ste boli a bla bla...Keď niesme doma tak si ide dať oprať veci,prídem domov z práce a naše dvere odomknuté,otvorené,ani nevedela kedy som prišla,čiže kľudne nás mohol niekto aj vykradnúť,máme tam veci,peniaze proste náš majetok.Boli sme na svadbe minule,vrátili sme sa domov okolo 3:00 ráno a naše dvere odomknuté,nonstop nejaký problém.Niekedy zabudne alebo spraví to narokom že príde bez zaklopania ako napr.aj včera o 22:30 že si prišla po veci čo má v práčke,myslela som že ma porazí už asi.Nezaklope ani nič proste,robí si čo chce ,manžel vie že sa na to hnevám a nič jej nepovie iba mne povie že neboj ,vydržíme nejak kým nepostavíme dom.Minule nám buchala o 5:45 ráno na okno a kričala že manžel zaspal ,že veď do roboty má ísť a pritom ona zle pozrela na hodinky keď išla do svojej roboty a zbytočne nás vystresovala.S manželom sa sem tam kôli tomu aj ponaťahujeme alebo pohádame,tak plačem.A je tých vecí viac čo nám robí a ja už neviem ako sa mám k tomu postaviť.Nechcem sa s ňou pohádať ja ale už asi budem musieť pretože len mlčím a zbiera sa vo mne veľa hnevu už a stále mám stres kôli nej.Viete mi nejak poradiť čo by som mohla urobiť ? Manžela veľmi ľúbim ale toto už je už dosť čo robí svokra.Ďakujem

Dobrý deň,
chcela by som Vás veľmi pekne poprosiť o radu. Žijem s partnerom, ktorý má 12-ročného syna z predošlého vzťahu a ja som aktuálne v 30.tt tehotenstva. Partnerov syn chodí k nám každý víkend a na sviatky. Kým som tehotná nebola tak sme vedeli ako tak fungovať v rámci možností a pubertálneho veku. Občas bol ku mne drzejší, ale neprežívala som to. Akonáhle som otehotnela všetko som si začala veľmi pripúšťať, každú jednu vetu, ktorú povie, či už mne alebo partnerovi a vadí mi, keď je veľmi drzý. Partner vždy len kyvne rukou, že je v takom veku. Vadí mi aj to, že odkedy som tehotná tak mám neustále nevoľnosti a potrebujem veľa oddychu a kľudu. Aj napriek tomu,že som už v 7. Mesiaci, tak stále zvraciam a už aj z toho som dosť nervózna. On ako každé dieťa v tomto veku je neustále na počítači, ale ide o to, že pri tom dosť kričí, niekedy to je aj niekoľko hodín za deň a ja som na to teraz dosť citlivá. Partner to samozrejme zase nerieši. Som už bezradná, dosť často sa s partnerom na tom hádame, pretože máme asi trochu iný pohľad na vec. Keď som nebola tehotná tak som sa nad takými vecami ani nepozastavila, no teraz mám pocit, že už vadim aj ja sama sebe. Môžu toto všetko spôsobovať tehotenské hormóny a vyčerpanosť z neustálych nevoľností alebo čo môže byť so mnou zle? Snažím sa stále nejako ukludnovat a zamestnať,keď je u nás, ale koniec koncov to aj tak vždy skončí tak,že utekám sa niekam vyvetrať, lebo to už nevládzem celý deň počúvať. Vedeli by ste mi poradiť, ako si to všetko tak nepripúšťať? Ospravedlňujem sa za dlhú správu a ďakujem Vám za Vašu odpoveď.

Dobrý večer,potrebovala by som poradit ohľadom toho ako reagovať alebo odpovedať na otázky tak aby manzela ukludnili.Nieje to často ale občas má manzel slabú chvíľu a väčšinou keď je vyčerpaný z prace alebo nevie zaspať premýšľa nad tým čo bolo v minulosti.Manželia sme 13 rokov a 7 rokov sme spolu chodili mame spolu tri deti.On mal predomnou nejaké vzťahy no nič vazne(bez sexu)Ja som mala tiež zopar vzťahov aj sme intímne žili.Keď sme s manželom začali spolu chodiť chcel vedieť všetko no keďže som vedela že on sex este nemal bolo mi trápne zo všetkým sa priznať.dozvedel sa to neskôr počas nášho vzťahu od iných ľudí a ja som to nepoprela no ťažko to znášal.Aj keď sme už tak dlho spolu a veľa krat sme si to vyrozprávali aj po takom dlhom case sa k tomu vracia a ja už nevladzem pocuvat dookola to iste bolo to už davno veľa veci si už ztoho nepamätám ako mu povedať nech má zo už zabudne?ako ho presvedčiť že to pre mna nič neznamenalo?Stale mu vravim že ho Milujem a je pre mna všetkým .Dakujem