Čo cíti a vníma dieťa v brušku: Ahoj, bábo, ako sa tam vo vnútri máš?
Urobme si malú výpravu na tajomné miesto, kde žije nenarodené dieťatko. Pozrieť sa, čo všetko v brušku vníma a cíti. Je toho viac, než by sme čakali. A prenatálne zážitky ho formujú na celý život.
Mamička má v rukách veľkú moc. Svojím správaním v tehotenstve môže ovplyvniť neskoršie zdravie dieťaťa, jeho emócie alebo psychickú odolnosť.
Ešte nedávno sa verilo, že maternica je ako ochranná sklenená bublina, ktorá spoľahlivo odráža všetky vonkajšie vplyvy. Dnes už vieme, že medzi svetom tam vonku a vnútri prebieha čulá a nepretržitá komunikácia.
Revolučnou zmenou prešli aj názory na schopnosti nenarodeného dieťaťa. Jeho cítenie a vnímanie sa v minulosti považovali za primitívne. Plod síce žil, ale akoby nežil. A všetko (učenie, city, zmysly) malo reálne vypuknúť až po narodení. Ako ale dokazujú najnovšie poznatky vedy, správanie dieťaťa je už v maternici veľmi vyspelé.
Narodením nezačína žiadna prevratná nová etapa, ale plynule pokračuje tá, ktorá začala oveľa skôr. Niektoré radikálne tvrdenia dokonca hovoria, že počas deviatich mesiacov vo vnútri matkinho tela sa dieťa naučí viac ako za celý svoj ďalší život.
Čo robia bábätká v brušku?
Spoznávam svet vďaka zmyslom
Dieťa sa v maternici nenudí. Jeho priestor je síce trošku obmedzený, ale to mu vôbec nevadí. Zábavy je tu dosť. Veď už počuje, privoniava, ochutnáva, hmatá. Vďaka zmyslom nadšene spoznáva svoj svet a učí sa. Samozrejme, všetko postupne.
Schopnosti zmyslových orgánov závisia na vyspelosti mozgu. Funguje to aj opačne. Neustály prúd zmyslových vnemov podnecuje mozgový vývoj. Toto vzájomné pôsobenie dokazuje, že výmena informácií medzi dieťaťom a jeho vonkajším prostredím je pre jeho celkový vývoj veľmi dôležitá.
Dotýkam sa, teda som
Hmat je prvým zmyslom, ktorý v maternici začína fungovať. Má to logiku. Bez iných zmyslových orgánov existovať môžeme, ale bez kože nie. Ak by koža nič necítila a nevnímala, nevedeli by sme, kde končí naše telo.
Plod reaguje už v ôsmich týždňoch (to meria trpasličích 25 milimetrov), keď sa jeho pery niečoho dotknú. Pery, tvár a genitálie začínajú dotyky vnímať ako prvé. Asi nie je náhoda, že aj neskôr máme tieto miesta také citlivé. Stena maternice, placenta a pupočná šnúra sú pre plod zdrojom hmatových podnetov. Dieťa ale nie je len pasívnym príjemcom dotykov, napríklad vtedy, keď pri pohybe matky naráža na svoje okolie.
Samo kontakty aktívne nadväzuje, hrá sa s pupočnou šnúrou, položí si hlavičku na placentu, dotýka sa častí svojho telíčka, rado si cmúľa palček. Tieto prenatálne hry mu umožňujú vnímať svoje telo a jeho hranice. Niektorí vedci odvážne tvrdia, že práve vtedy sa začína rozvíjať osobnosť a sebauvedomovanie malého drobčeka.
Prenatálna komunikácia: dieťatko v brušku vás počúva
Môže dieťatko v maternici cítiť bolesť?
Ťažko to stopercentne dokázať. Len nepriamo sa dá usudzovať, že áno. Plod vyplavuje stresové hormóny, keď sa podrobuje nepríjemnej procedúre zvonku. Tou môžu byť vpich ihly vnútromaternicovou transfúziou. Na potenciálne bolestivé podnety (napríklad poranenie ihlou počas odberu plodovej vody) reaguje aj skrivením tváre a zvýšeným pohybom.
Či ale prežíva bolesť rovnako ako my, to s istotou nevieme. V minulosti sa verilo, že dieťa nemôže cítiť nič, pretože ešte nemá zrelý mozog. Z tohto dôvodu sa novorodenci operovali bez anestézie. Nehumánne, ale presne tak to bolo.
Život mi chutí a vonia
Nenarodené dieťa je veľký labužník. A najradšej má sladké. To nie je žiadnym prekvapením. V plodovej vode sa nachádza mnoho látok, ktoré stimulujú chuť a čuch dohromady, pretože v maternici sa tieto zmysly ešte nedajú od seba oddeliť.
Plodová voda chutí podľa toho, čo matka je. Keď si dopraje veľa sladkého, dieťa pije oveľa viac plodovej vody než v prípade, že strava matky obsahuje horké látky. Tie ho od prehĺtania vody odrádzajú. Vedci vykonali experiment, kedy jedna skupina tehotných žien jedla bez obmedzenia aníz, zatiaľ čo druhá ho v jedálničku nemala.
Čo sa zistilo? Čerství novorodenci si privoňali k tampónu s vôňou anízového oleja. Bábätká, ktoré sa s anízom dôverne zoznámili už v plodovej vode, vôňu dobre poznali. Kým deti z druhej skupiny nijako nereagovali.
Keď sa dieťa narodí, hľadá matkin prsník
Najčastejšie sa toto správanie vysvetľuje inštinktmi, ale čo keď je to trochu inak? Prsné bradavky voňajú po istých feromónoch, ktoré sú obsiahnuté aj v plodovej vode. Dieťa vlastne k bradavke vedie známa vôňa. Čuch je teda ďalším dôležitým zmyslom, ktorý dieťaťu umožňuje riadiť svoje správanie a prináša mu výhody a zisky (jedlo, slastné pocity pri saní, teplo matkinho tela). Nehovoriac o tom, že prostredníctvom tohto zmyslu už trochu pozná svoju mamičku.
Zaujímavosť:
Dôkaz o dôležitosti čuchu pri hľadaní materského mlieka priniesli pokusy s králikmi. Keď im vedci pridávali do plodovej vody citrónovú arómu, hľadali po narodení matkine bradavky všade tam, kde to bolo cítiť citrónom, aj na jej chrbte. Chudáčikovia.
Bábätko v brušku: Je absolútne závislé na mame a potrebuje jej LÁSKU
Nevidím, ale zato veľa počujem
V maternici sa veľa vidieť nedá, je tam skoro tma, a tak sa zrak dieťaťa naplno rozvinie až po narodení, kedy už má dostatok zrakových podnetov. Fotoreceptory v očiach sú však na svetlo, ktoré dovnútra trošku preniká, citlivé už v 16. týždni tehotenstva a od 26. týždňa už reagujú úplne evidentne. Drobček začína očká pomaly otvárať už v 18. týždni, čo je skôr, než sa doteraz predpokladalo.
Oveľa rozvinutejší než zrak je sluch. Odkedy dieťa počuje? Presne nevieme, ale pohybová odpoveď na zvukové podnety sa objavuje už v dvadsiatom týždni. Dieťa počuje matkino srdce, zvuk čriev a ďalších orgánov, prenikajú k nemu hlasy a zvuky zvonku. Musí to tam vnútri poriadne hučať.
Na zvuky, ktoré ho ľakajú alebo vyrušujú, dieťa odpovedá. Najčastejšie tak, že sa prestane pohybovať, ustrnie alebo sa naopak rozčúlene hýbe oveľa viac.
Veľa mamičiek si nechce ani v čase tehotenstva odoprieť koncert obľúbenej skupiny, zájdu si na hudobný festival... Nikto im to zakazovať nebude, ale je dobré zvážiť, či tým nenarodené dieťatko nevystavia nadmernému, stresujúcemu hluku. Naopak, dieťaťu sa páči, keď mu matka spieva a rodičia na neho pokojne hovoria.
A teraz pozor – zistilo sa, že k drobcom do bruška najlepšie prenikajú hlasy nízkej frekvencie
Áno, mužské hlasy. Ale aj mamu počuje celkom dobre a hlavne rado. Dokazujú to skúsenosti niektorých gynekológov. Keď mamička počas ultrazvukového vyšetrenia na dieťa hovorí vyšším hlasom, na obrazovke je vidieť, ako si drobček v maternici spokojne a relaxačne pláva.
Určite vás zaujme informácia, že dieťa vníma ľudský hlas inak ako my, tlmene. Akoby zvuk prichádzal spoza ťažkého závesu. Zvukové prostredie, ktoré dieťa obklopuje, má podobne ako čuchové alebo chuťové podnety vplyv na učenie dieťaťa. Dojmy, ktoré prijíma, pomáhajú budovať jeho mozgovú štruktúru.
Viem, ako ti je, mami
Dieťa dobre vie, ako sa jeho mamička cíti. A keby len to. Dokonca sa ju snaží napodobniť. Robí všetko pre to, aby sa malo presne tak ako ona. Dokonale sa prispôsobuje jej fyzickému i psychickému stavu.
Prostredníctvom placenty dieťa dostáva nielen potravu, ale tiež registruje matkin krvný tlak, hladinu cukru, nasýtenie kyslíkom, hormonálne výkyvy, psychické rozpoloženie a ďalšie ukazovatele zdravotného stavu. Často na ne odpovedá navlas rovnakými príznakmi. Mamička napríklad trpí tehotenskou cukrovkou a hladina cukru začne kolísať aj u dieťaťa. Po narodení mu potom hrozí väčšie riziko, že samo na cukrovku v neskoršom období ochorie. Bude tiež náchylnejšie na vznik obezity.
Alebo ďalší príklad. Predpokladá sa, že nedostatočná výživa matky (jej množstvo alebo kvalita) negatívne ovplyvňuje budúci zdravotný stav dieťaťa. Vysoký krvný tlak, srdcovo-cievne choroby, nadváha a podobne. Aká je súvislosť medzi stravou tehotnej ženy a zdravím dieťaťa v dospelom veku? Možné vysvetlenie ponúkajú pokusy na zvieratách.
Tie ukazujú, že zvieracie plody, ktorým niečo chýba, smerujú obmedzenú energiu hlavne na rozvoj toho najdôležitejšieho, teda mozgu. Ďalšie orgány a rôzne regulačné systémy trpia energetickou núdzou. Musia preto redukovať svoju „výstavbu“ a nevyvíjajú sa optimálne. Odtiaľ je už len krôčik k neskorším ochoreniam, pretože niektoré orgány tela nie sú už od začiatku v dobrom stave.
Zlý spánok a jeho vplyv na emočné zdravie v tehotenstve
Chcem veselé hormóny, nie tie smutné
A čo mamičkin stres? Na ten dieťa reaguje mimoriadne citlivo a takmer okamžite. Zvyšuje sa mu frekvencia tepu, je pohybovo nepokojné alebo sa naopak schúli do klbka (ako by sa v sebaobrane stiahlo samo do seba), v telíčku stúpa hladina stresových hormónov. Funguje to samozrejme aj opačne. Spokojná a vyrovnaná matka posiela dieťaťu endorfíny a iné hormóny šťastia.
Plod má dobre vyvinuté receptory na prijímanie takýchto pozitívnych zásielok. Meranie mozgových vzruchov ukázalo, že výkyvy kriviek sú menšie, keď sa matka cíti dobre a myslí na pekné veci.
Pri skúmaní krvi z pupočnej šnúry sa zistilo, že stresové hormóny sa u dieťaťa vyplavujú s oneskorením iba pár srdcových tepov potom, čo sa žena dostala do psychického napätia. Zároveň sa u dieťaťa okamžite znižuje hladina hormónov šťastia. Ak je stres u matky trvalý, dieťa si vytvára rovnako nepriaznivý pomer jednotlivých hormónov. Stresových je veľa, tých dobrých o poznanie menej. Toto fyziologické nastavenie mu zostane aj po narodení...
Dôsledkom extrémneho, dlhotrvajúceho stresu u matky môže byť predčasný pôrod alebo komplikovaný pôrod v termíne, niektoré výskumy upozorňujú na nižšie pôrodné hmotnosti. Po narodení dieťa často plače, je nadmerne podráždené alebo naopak apatické, nejaví záujem o okolie, vyzerá ospalo a prejavuje menej radosti zo života.
Pokiaľ stres trvá kratšiu dobu, nič vážneho sa nedeje. Táto správa môže upokojiť všetky mamičky, ktoré sa domnievajú, že v tehotenstve musia byť za každú cenu optimistické, aby dieťa náhodou v brušku nepoškodili. Na rovinu, nie je to možné, každá tehotná žena prežíva obavy, smútok, niekedy je dokonca depresívna. Tehotenstvo vôbec nie je jednoduchá životné etapa. A trápiť sa ešte navyše tým, že sa trápim... To nemá cenu.
Dieťa si s krátkodobým stresom matky vie veľmi dobre poradiť. Placenta vyrába látky (enzýmy), ktoré dokážu v krvi neutralizovať stresový hormón kortizol. Tieto ochranné mechanizmy však nie sú všemocné a zlyhávajú, ak je žena v napätí dlhšiu dobu.
Stres matky ovplyvňuje emócie dieťaťa
Cítiť sa počas tehotenstva dobre je skrátka veľmi dôležité. Pozitívne tak ovplyvníte celý život vášho ešte nenarodeného dieťaťa. Že je to prehnané tvrdenie? Nie. Podľa nových vedeckých poznatkov má psychický stav matky na povahu a emócie dieťaťa oveľa väčší vplyv než doteraz všemocná genetika. Všetko sa génmi vysvetliť nedá.
Plod nielen cíti všetko, čo matka prežíva, ale dokonca podľa toho programuje svoju psychiku. A to je prelomové zistenie. Čo je vrodené, ešte nemusí byť geneticky podmienené. Ako tejto vete rozumieť? Je to zložitá problematika, ale pokúsime sa ju čo najviac zjednodušiť. Takže:
Profesor neurobiológie Gerald Hüther a psychoterapeutka Ingeborg Weser ( ext. zdroj Ingeborg Weser), autori knihy Tajomstvo prvých deviatich mesiacov, prišli s tvrdením, že dieťa sa od začiatku prispôsobuje citovému rozpoloženiu matky a snaží sa ho zvládnuť tak, aby si nepoškodilo. Využíva na to takzvané adaptačné mechanizmy na úrovni mozgu.
Plod sa jednoducho psychickej záťaži bráni. Nervové spojenia, nervové siete a komplexné prepojovacie štruktúry sa v mozgu organizujú tak, aby matkin stres dieťa ustálo. Táto snaha má na budúci život dieťaťa veľký vplyv. Formuje jeho citové prežívanie, emócie, dokonca charakter a schopnosť učiť sa.
Laicky povedané – tieto vynútené zmeny v nervovom systéme ovplyvňujú, ako ľahko alebo ako ťažko sa budú po narodení aktivovať citové centrá v mozgu dieťaťa a ako bude dieťa reagovať na stresové situácie a psychickú záťaž. Ukážme si to rovno na príklade.
Ak je bábätko po narodení nadmieru pokojné, nič ho nezaujíma a zdá sa, že žije len vo svojom vlastnom svete, nemusí to byť spôsobené génmi rodičov (celý otecko, toho nikdy nič nevyvedie z miery!), ale prenatálnym naprogramovaním mozgu v dôsledku dlhotrvajúceho stresu tehotnej ženy.
Dieťa sa zlým podmienkam jednoducho bránilo tak, že sa stalo „nevšímavým“. Podobnú stratégiu volí mimochodom veľa dospelých ľudí, keď majú pocit, že ich život drví. Potlačia svoju citlivosť, aby „prežili“, a stanú sa oveľa tvrdšími.
Gény nie sú všemocné
Ale rýchlo naspäť k pokojnému a apatickému dieťaťu. Toto správanie má vrodené, ale s génmi to nijako nesúvisí. A to je šokujúca informácia, ktorá môže úplne zmeniť náš pohľad na správanie dieťaťa. „Ešte nedávno sme verili, že prenatálny vývoj je riadený prevažne geneticky.
Dokonca sme sa domnievali, že keď tento program rozlúštime, porozumieme, ako dieťa dospieva k tomu, čím sa raz stane. Aj tento názor sa medzitým stal mylným. Museli sme pochopiť, že sekvencie DNA, ktoré vo vaječnej bunke vznikli splynutím materského a otcovského genómu, iba poskytujú určité spektrum možností. Čo sa s týmito vlohami skutočne stane, či a nakoľko sa využijú a akým spôsobom budú riadiť dozrievania dieťaťa, nie je v moci génov, ale to závisí od podmienok, ktoré vzniknú pre určité typy buniek vnútri zárodku.
Tieto podmienky nie sú od pánaboha, ani nie sú naprogramované žiadnymi génmi, ale veľmi konkrétne závisia na tom, ako sa darí nastávajúcej matke: či je preťažená, alebo sa môže nerušene tešiť na svoje dieťa, či v tehotenstve fajčí, pije alkohol alebo berie lieky, či je telesne a duševne zdravá, či sa veľa alebo málo pohybuje, je podvyživená alebo naopak nadmieru je. To všetko má vplyv na vývoj nenarodeného dieťaťa,“ uvádzajú Gerald Hüther (ext. zdroj Gerald Hüther) a Ingeborg Weser.
Tehotenstvo potrebuje pokoj
Dieťa, ktoré sa narodí mimoriadne stresovanej mamičke, bude iné, než by bolo, ak by sa jeho mama mala dobre. Stres tehotnej ženy môže neskorší život jej potomka ovplyvňovať dvoma úplne odlišnými spôsobmi. Dieťa je buď opatrnejšie, ustráchanejšie, pesimistické, nerado skúša a učí sa nové veci, rýchlo sa vzdáva a zle sa vyrovnáva s neúspechom.
Alebo, naopak, na všetky podnety reaguje prehnane, je impulzívne, vzdorovité, podráždené, má problémy so správaním aj učením, nedokáže sa dobre ovládať. Po narodení a v prvých mesiacoch takéto bábätko často plače a nedá sa nijako utíšiť. Ani jedno, ani druhé správanie nie je nič, čo by rodičov tešilo, a ešte viac to trápi samotné dieťa.
Predchádzajúce riadky asi mnoho nastávajúcich mamičiek vyľakali. Možno si v duchu rýchlo rekapitulujete, kedy ste sa naposledy poriadne rozčúlili v dopravnej zápche alebo ste sa sužovali kvôli finančným problémom či hádke s partnerom. A bojíte sa, že to mohlo nenávratne poškodiť vaše dieťa.
Nedá sa poprieť, že mamičkin stres má na plod skutočne negatívny vplyv, ale musí ísť o silné a dlhodobé vypätie. Nie vždy sú životné okolnosti dokonalé, ale s pokojným a optimistickým prístupom k nim sa dá veľa zlepšiť. A je určite dobré vedieť, ako na nenarodené dieťatko duševný stav matky pôsobí. Môžeme si potom dať pozor a nenervovať sa zbytočne kvôli maličkostiam.
DOKONALÝ človek v maminom brušku: TOTO všetko viete ovplyvniť
Všetko vedieť nemôžeme...
Veda ide dopredu, za desať rokov budeme mať o ľudskom plode v maternici ešte dokonalejší prehľad a mnoho zo súčasných zistení bude prekonané. Možno aj niektoré z tohto článku.
Je to fascinujúce bádanie, na druhej strane má nenarodené dieťa právo na súkromie a na určité tajomstvo. Nie náhodou sa vyvíja v prostredí, kam sme až donedávna nemali vôbec žiadny prístup. Až vynález ultrazvuku nám sprostredkoval dianie v tom teplom a hebkom mieste vo vnútri ženského tela. Okno do maternice, mohli by sme povedať. Stále však vieme len zlomok a všetko ani nikdy vedieť nebudeme. A je to tak asi dobre.