Trauma prežitá v tehotenstve prechádza na dieťa

Redakcia | 29. Jun 2020
Trauma prežitá v tehotenstve prechádza na dieťa

Hrôzy prežité matkou sa zapisujú do zdravotného stavu dieťaťa na celý jeho život.

Obdobie tehotenstva je pre mnohé ženy obdobím plným radostného očakávania, hoci niekedy ja spojeným s obavami a robením si starostí. Môže však prežívanie budúcej matky ovplyvniť vývin jej novorodenca?
Ako ukazujú viaceré výskumy, táto otázka je už zodpovedaná. 

Každý pocit, ktorý matka prežíva ja sprevádzaný biochemickou reakciou jej organizmu. Vzhľadom k tomu, že je biochemicky matka spojená s dieťaťom, toto dieťa „zažíva“ jej pocity aj vďaka týmto biochemickým procesom. Dá sa to lepšie pochopiť v súvislosti s výskumami matiek, ktoré počas tehotenstva zažili alebo boli svedkom traumatických udalostí... 

Tehotné ženy, ktoré utrpeli traumu pri útoku na Svetové obchodné centrum, preniesli dôsledky stresu na svoje nenarodené deti.

Matkám, ktoré boli tehotné a postihnuté katastrofou sa rodia deti, ktoré majú nižšiu hladinu hormónu kortizolu.

Matky, ktoré v čase útoku na americké "dvojičky" boli tehotné a prekonali posttraumatický šok, majú teraz deti, ktoré majú výrazne nízku hladinu hormónu kortizolu. Toto zistenie zrejme znamená, že metabolizmus detí bol preprogramovaný ešte v čase, keď boli v matkinom lone. 

Kortizol je steroidný hormón kôry nadobličiek, ktorý je produkovaný ako odpoveď na stresové podnety. Príroda to tak zariadila, aby tento hormón zmobilizoval svoje rezervy a pripravil organizmus k boju, alebo k úteku. Po jeho uvoľnení do krvného riečiska vzrastie krvný tlak a hladina krvného cukru. Príliš veľa stresu ale môže hladinu hormónu ovplyvniť tak, že jeho koncentrácia v krvi naopak klesne. Akoby tu platilo heslo - všetkého veľa škodí.

Prof. Jonathan Seckl, University of Edinburgh: Preprogramovanie metabolizmu detí je zrejme dôsledkom ich vystavenia vysokým dávkam kortizolu v čase vnútromaternicového života.

Traumatizované matky prenášajú stres na potomkov

Už skoršie štúdie na zvieratách ukázali, že traumatizované matky majú často potomkov, u ktorých sa častejšie vyskytujú metabolické poruchy. Traumatické skúsenosti matiek sa tak zapisujú do vienka ich ratolestí.

Výskumníci z Edinburghskej univerzity v Škótsku, spoločne s ich kolegami z lekárskej univerzity Mount Sinai v New Yorku, využili situáciu, ktorá sa im naskytla a zaradili do svojho sledovania 38 žien, ktorých život bol nejakým tragickým spôsobom spätý s hrôzou útokov z 11 septembra. Vyšetrenie krvi ukázalo, že hladiny kortizolu boli u týchto žien nižší, než aký bol priemer populácie. Rovnako tak boli nižšie hladiny tohto hormónu u ich potomkov.

Deti týchto matiek boli sledované s odstupom približne jedného roka, čo znamená, že traumatický efekt postihuje deti dlhodobo. Záver výskumu znie, že je to následok fyziologických zmien, ku ktorým u detí došlo už v čase, keď sa vyvíjali v maternici. Vylúčiť nemožno ani možnosť, že za zníženou hladinou hormónu sú genetické, resp. epigenetické vplyvy.

Trauma môže byť spôsobená rôznymi udalosťami

Posttraumatická stresová porucha (PTSD) môže byť spôsobená rôznymi udalosťami - napríklad autonehodou, okradnutím alebo znásilnením, prežívaním živelnej pohromy alebo požiaru v dome alebo ako skúsenosťou so zneužívaním v detstve alebo v dospelosti. S toľkými možnými príčinami nemusí mať mnoho žien formálnu diagnózu PTSD pred tehotenstvom, ale môžu mať trvalé následky z traumy.

PTSD z minulosti neznamená problémy v tehotenstve

Ako uvádza portál https://www.uofmhealth.org/  viac ako polovica z 319 žien v štúdii mala vysoké príznaky PTSD v prvej časti tehotenstva - a všetky ženy z tejto skupiny zaznamenali pokles, keď sa blížili k pôrodu. U žien, ktoré mali na začiatku iba mierne príznaky, zostali príznaky približne rovnaké.

Ale pre niektorých sa PTSD zhoršila s pokračujúcim tehotenstvom. Tí, ktorí počas tehotenstva utrpeli nový stres alebo traumu, alebo ktorí mali najväčšiu obavu z pôrodu, mali najhoršie skúsenosti s príznakmi PTSD počas tehotenstva a tiež problémy po pôrode.

Hrôzy prežité matkou sa zapisujú do zdravotného stavu dieťaťa na celý jeho život

Aj keď príčinnej súvislosti medzi stresovým hormónom a vlastným stresom zostávajú nejasné, je isté, že znížená hladina kortizolu sa na postihnutých podpisuje zdravotnými ťažkosťami. Okrem iného, hormón kortizol reguluje imunitný systém a tým obranyschopnosť tela. Zasahuje napríklad do aktivity buniek nazývaných "prirodzený zabijak".

Za normálnej situácie má sekrécia kortizolu svoju periodicitu. Hormón je vylučovaný najmä skoro ráno a jeho produkcia počas dňa postupne klesá. Je známe, že aj obyčajné narušenie tohto cyklu znižuje schopnosť tela brániť sa proti infekciám, zhubným nádorom, atď ...

Tento hormón ale reguluje čiastočne aj látkovú výmenu. Pokus potvrdil, že matky, ktoré prechádzajú v čase svojho tehotenstva utrpením, odovzdávajú dôsledky svojich neblahých prežitkov na svoje potomstvo. Postihnuté deti majú narušenú tvorbu životne dôležitého hormónu, a to zrejme na celý život.

OXYTOCÍN: Hormón lásky?
Prečítajte si tiež:

OXYTOCÍN: Hormón lásky? 

Podpora rodiny a priateľov môže znamenať veľmi veľa

Najhoršie, v zmysle najväčšieho zníženia hladiny stresového hormónu, dopadli ženy, ktoré v čase stresu boli v poslednej tretine tehotenstva. Na druhú stranu, z výskumu tiež vyplýva, že ženy s najsilnejšou sieťou sociálnej podpory počas tehotenstva sú chránené pred rizikom zhoršenia PTSD. To znamená, že partneri, príbuzní a priatelia môžu pre tehotnú ženu skutočne veľa urobiť.

Pozitívne skúsenosti môžu mať ochranný charakter

Ak sa na to pozrieme z iného uhla pohľadu, malo by to fungovať aj naopak. Ak matka prežíva obdobie tehotenstva pokojne, jej biochemické reakcie v organizme budú mať na vývin jej plodu pozitívne účinky. Na pocitoch a prežívaní matky záleží...

Zdroje:
https://www.uofmhealth.org/
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/
https://www.osel.cz/1719-prozite-hruzy-matky-predavaji-svym-potomkum.html
https://slovenskypacient.sk/

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: