OXYTOCÍN: Hormón lásky?

MUDr. Natália Kaščáková, PhD., prof. MUDr. Jozef Hašto, PhD. | 29. Jan 2020
OXYTOCÍN: Hormón lásky?

Pôrod a spojenie matky a dieťaťa po pôrode môže mať vplyv na ich vzťahové fungovanie v neskorších obdobiach života. Významnú úlohu tu hrá oxytocín, označovaný aj ako „hormón blízkosti, lásky a vzťahovej väzby“. Na jeho tvorbu majú vplyv nielen estrogény, ale aj láskavý dotyk, kontakt so sympatickým človekom. Oxytocín sprostredkováva pocit pohody.

Prirodzený pôrod je základ

Počas prirodzeného pôrodu sa pri otváraní hrdla maternice tlakom hlavičky dieťaťa a tlakom na nervové zakončenia v hrdle maternice spúšťa tzv. Fergusonov reflex. Aktiváciou nervových zakončení v maternici sa začína vyplavovanie oxytocínu (v pulzoch, s vrcholmi asi 3 pulzy za 10 minút počas prvej pôrodnej doby) a následne sa zintenzívňujú kontrakcie.

Počas samotného pôrodu sa vyplaví veľké množstvo oxytocínu, pričom matka zažíva silné pocity šťastia. Oxytocín má dokonca aj analgetický účinok, preto zážitok prirodzeného pôrodu je napriek prežívanej bolesti s odstupom hodnotený pozitívne, mamička si vybavuje skôr len pekné spomienky, na bolesť „zabúda“. 

Prvé hodiny po pôrode SPOLU

Oxytocín hrá výraznú rolu pri vytváraní unikátneho spojenia medzi dieťaťom a mamou. Už prvých 24 hodín po pôrode sa u ženy aktivuje vrodená starostlivosť o dieťa, na ktoré je však potrebné  vyplavenie väčšieho množstva oxytocínu – optimálne pri prirodzenom vaginálnom pôrode bez medicínskych liekových alebo inštrumentálnych intervencií.

Dôležitú úlohu zohráva kontakt koža na kožu

Mama by mala mať svoje dieťatko prvé hodiny bez prerušovania pri sebe. Zo štúdií mapujúcich správanie zvierat je známe, že ovca, ktorá je na prvé 4 hodiny oddelená od jahniatka, svoje mláďa neskôr odmietne. Ak však k oddeleniu dôjde až na 2. – 4. deň, hoci aj na 24 hodín, ovca svoje mláďa prijme späť. Aj keď to nemôžeme nekriticky vztiahnuť na človeka, nemôžeme takéto nálezy ani podceňovať. Homo sapiens patrí tiež k cicavcom.

Mama by mala mať prvé hodiny po pôrode svoje dieťatko  bez prerušovania pri sebe.

Láska na prvý pohľad

Oxytocín pomáha nielen mame, ale aj dieťatku. U mamy spúšťa nadväzovanie spojenia, posilňuje zmyslové vnímania, farby sú farebnejšie, vône sú výraznejšie, posilňuje pamäť, vplyvom na dopamín sa stimuluje „odmeňovací“ systém v mozgu.

Vrodená potreba dieťaťa nájsť tvár mamy sa chce naplniť.  Ide doslova o „lásku na prvý pohľad“. K interakcii pohľadom pomáha vrodená tendencia novorodenca vyhľadávať konfiguráciu oči – ústa. Pohľad novorodenca do matkiných očí obvykle opisujú matky ako pocit šťastia a hlbokého spojenia, „vidíme sa“.

Kontakt KOŽA NA KOŽU 

Ak je bezprostredne po spontánnom pôrode umožnený kontakt koža na kožu a dieťa je položené na brucho mamy, obvykle môžeme pozorovať nasledovný vrodený vzorec: dieťa, ktoré je spočiatku pokojné a málo sa hýbe, začne pohybovať rukami smerom k svojim ústam a matkiným prsníkom, väčšinou sa do 60 minút doplazí samo k prsníku a prisaje sa.

Dieťa je v tomto okamihu veľmi bdelé a hľadá očný kontakt s matkou, u ktorej sa spúšťa produkcia mlieka (kolostra). Po vzájomnej interakcii dochádza u oboch k uvoľneniu a veľkej únave, čiastočne aj vplyvom prolaktínu, ktorý sa vylučuje. Dieťa spravidla po dvoch hodinách na prsníku zaspí.

Matke sa pri kontakte koža na kožu rozšíria cievy na hrudníku a stúpne teplota na hrudi, podobné zmeny sa dejú aj u dieťaťa. 

Štúdie potvrdili, že deti, ktoré boli ihneď pri matke – v kontakte koža na kožu, mali ako ročné s matkou lepšiu interakciu pri hre, lepšiu vzájomnosť a lepšiu sebareguláciu než deti, ktoré boli hneď separované od matky.

... aby sa prisalo

Pre optimálny priebeh spojenia matky a novorodenca je tiež veľmi dôležité, aby si dieťa samo našlo cestu k prsníku. Aj keď sa položí priamo na prsník, až po 30 – 40 minútach si nájde cestu k bradavke, najprv len olizuje prsník a svoje ruky, takže je veľmi dôležité nezasahovať do tohto procesu a umožniť neprerušený kontakt koža na kožu, aby proces prvého prisatia mohol nastať spontánne. 

Len pekné spomienky z pôrodu

Pri kontakte koža na kožu sa potláča stresová reakcia, ktorá býva súčasťou samotného pôrodu. Vo švédskej štúdii zistili, že čím dlhší neprerušený kontakt koža na kožu bol umožnený pred prvým prisatím, tým viac poklesli hladiny stresového hormónu kortizolu.

Kontakt koža na kožu je tak najlepšou a zároveň nenáročnou intervenciou, ktorá u matky znižuje stres, úzkosť a vnímanie bolesti, a takisto u novorodenca znižuje „stres z toho, že sa narodil“. Oxytocín spolu s dopamínom, ktoré sa môžu v dostatočnej miere vyplaviť pri prirodzenom pôrode, spôsobia tiež to, že spomienka na bolesť časom stráca na intenzite a ostanú pozitívne spomienky, takže optimálne hormonálne zmeny počas prirodzeného pôrodu chránia matku pred potenciálne traumatickými spomienkami z pôrodu.

Súčasne s poklesom úzkosti a upokojením sa v rámci materských adaptácií rozvíja schopnosť ochraňovať svoje dieťa, byť bdelá, ostražitá a v prípade, že by niekto alebo niečo ohrozovalo dieťa, vyskočiť na obranu a vyvinúť nepredstaviteľnú silu.

Z pera odborníkov: 
natália kaščáková                        

MUDr. Natália Kaščáková                                                PhD., prof. MUDr. Jozef Hašto, PhD.

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: