Na návšteve u Gabiky Marcinkovej: O Emke a prekvapeniach v živote mamy
Gabriela Mihalčínová Marcinková sa s nami podelila o detaily i tajomstvá života mamy malej, čoskoro dvojročnej, dcéry Emy.
Sympatická a talentovaná Prešovčanka, obsadzovaná do domácich aj zahraničných produkcií. Americkými médiami bola zaradená do rebríčka stovky najkrajších žien sveta a na filmovom plátne sa objavila po boku takých mien ako Jude Lowe, Mads Mikkelsen či Anthony Hopkins.
Svoje „ÁNO” pred oltárom povedala hudobníkovi Martinovi Mihalčínovi, frontmanovi prešovskej kapely Heľenine oči. Jej srdcovou záležitosťou je dobrá kniha a jej deň sa nezaobíde bez voňavej kávy. Svet divadla a filmu miluje rovnako, nám však pootvorila dvere do toho najmilovanejšieho – sveta rodinného.
Emka bola súčasťou Gabikiných plánov
Veľa osobností z hereckého i hudobného sveta rodinu plánuje, iní nechávajú novému prírastku „voľný priebeh”. V prípade Gabiky Marcinkovej a jej manžela to bol prvý príklad a dieťatko bolo súčasťou ich plánov.
„Snažili sme sa to prispôsobiť práci, respektíve od istej doby prispôsobovať prácu možnosti, že otehotniem,“ poodhalila začiatky ich rodinných plánov sympatická herečka a vysvetlila, že v tejto profesii je to trochu náročnejšie, keďže vo väčšine zmlúv bola podmienka nemenného vzhľadu. (úsmev) „Takže som v istej dobe začala odmietať dlhodobé projekty a pri každom zvažovala, kedy na mne bude tehotenstvo vidieť,“ dodala.
Začiatky tehotenstva si veľmi intenzívne uvedomovala, na to obdobie si seriálová sestrička známeho doktora Martina, či jedna z hlavných postáv obľúbených Mileniek, Kolonády a Tajných životov, spomína ako na krásne a veľmi šťastné.
„Nie preto, že by som nemala žiadne problémy, len sa mi zdalo nádherné, koľko toho žena vytrpí kvôli dieťatku len počas tehotenstva. Únava mi neprekážala, často som prespala niekoľko hodín aj cez deň, keď som nemusela pracovať. Horšie boli celodenné nevoľnosti, točenie hlavy, slabosť a pod. Ale to všetko mi prinášalo pocit výnimočnosti a radosti z toho, že vo mne vzniká nový život,“ poodhalila svoje pocity z prvých mesiacov.
Očakávanie nového prírastku je nádherným obdobím, čo bolo aj v prípade tohto známeho páru, na bábätko sa obaja tešili. „Pohlavie sme si nechali povedať hneď, keď sa dalo, a potom sme sa s manželom jeden pred druhým priznali, že sme obaja túžili viac po dievčatku,“ priznala sa mladá mama. Predtým si to, podľa jej slov, nepovedali, keďže jediné, po čom každý budúci rodič túži, je, aby bolo dieťatko hlavne zdravé a pohlavie je v začiatkoch tehotenstva druhoradou záležitosťou. Na mene sa s manželom zhodli rýchlo a aj napriek prvotnému odrádzaniu jeho frekventovanosťou sa nakoniec rozhodli pomenovať svoju dcérka menom Ema.
Tehotenstvo skomplikovala preeklampsia, Emka sa narodila skôr
Bezproblémové tehotenstvo v prvých mesiacoch však nemusí, žiaľ, znamenať, že mamičku neprekvapia komplikácie.
„Zo začiatku som mala pocit, že moje tehotenstvo je bezproblémové. Nevoľnosti, únava, opúchanie či pálenie záhy som brala ako samozrejmosť. Trošku špecifický príznak bola tehotenská nádcha,“ vysvetlila svoje dovtedy bežné tehotenské problémy. Taktiež spomenula, že počas prvých mesiacov dotáčala jeden seriál, ktorý jej trochu odvádzal pozornosť od spomínaných nepohodlností. „Keď som mala voľno, vôbec som nemala problém celý deň preležať. Keď únava prešla, chodievali sme na veľa výletov.“
Zvrat nastal v treťom trimestri, keď sa maličké dievčatko vypýtalo na svet v 36. týždni tehotenstva. Dôvodom bola závažná tehotenská diagnóza – preeklampsia, ktorá v dôsledku zvýšeného krvného tlaku a nedostatočného zásobovania plodu krvou a kyslíkom ohrozuje dieťa i ženu samotnú.
„Výbavu som chystala priebežne, hlavne som si dávala pozor, aby som nekupovala zbytočné veci. Oblečenie som „zdedila“ po neteri a krstňati, okrem pár kusov nábytku, kočíka a autosedačky sme nekupovali takmer nič. Veci ako odsávačka, monitor dychu, váha, oblečenie najmenších veľkostí a pod. pribudli až potom, čo sa nám narodilo predčasniatko. U donoseného dieťatka by sme to vôbec neriešili.“
Nasledoval scenár, ktorý pozná mnoho rodičov – odlúčenie, inkubátor, strach, neistota a rovnako tak zotaviť sa fyzicky. „V prvom rade bolo dôležité, aby som dostala svoj tlak opäť na normál, aby som dcéru konečne mohla vidieť. Po pôrode ju totiž odviezli do inej nemocnice a ja som ju naživo prvýkrát videla až po troch dňoch. Zmocnili sa ma obavy, či bude zdravá, či ju budem môcť dojčiť,“ priblížila dni po pôrode statočná mama.
Mária Bartalos: Veľmi si to užívam a chcem veľkú rodinu
Koliky, reflux, nočné služby
Potom už nasledovali „bežné“ starosti, ako koliky, reflux, nočné služby, ktoré mali dohodnuté s manželom, nosenie Emky na rukách a utešovanie... „To všetko sme, vzhľadom na náš pomerne náročný štart, zvládali dobre a bola som šťastná, že máme zdravé dieťatko,“ zdôraznila G. Marcinková a dodala, že negatívne pocity prišli trochu neskôr, keď sa po polroku začal spánok dcérky zhoršovať. „Každý večer som sa bála, aké prekvapenia nám prinesie noc.“
Počas natáčania MILENIEK Gabika dojčila dcérku
Napriek tomu, že si myslela, že prvé roky bude mamičkou na plný úväzok, prišla ponuka, ktorú neodmietla. „Keď Adriana Krónerová začala pripravovať film, kde sme sa mali stretnúť štyri hlavné postavy zo seriálu Milenky, zdalo sa mi, že nemôžem kaziť partiu. (smiech) Produkcia nám vyšla v ústrety, počas nakrúcania sme boli všetci traja spolu a ja som dostávala pauzy na dojčenie a podľa možností som netočila večer a v noci.“
Tak sa príjemná herečka vrátila späť medzi svojich seriálových kolegov a kolegyne a ďalšie ponuky zvažovala na základe toho, aby boli blízko domova a neboli by príliš časovo náročné. „A priznávam, že mi tieto odbehnutia do domáceho režimu robili veľmi dobre,“ dodala s úsmevom.
Pracovné povinnosti sa tejto talentovanej mladej žene darí ladiť s materstvom občas výborne, občas, podľa jej slov, menej, väčšina dní však prebehla bez problémov.
„Manžel je perfektný a stále vymýšľal zaujímavý program a hry, z ktorých mi posielal fotky. Ale, samozrejme, boli i chvíle, keď som schádzala po schodoch a plač počula, kým som nevyšla z vchodu. Ale, čo sa týka prípravy na prácu, učenia textov alebo študovania nejakej literatúry – to sa dá stihnúť aj počas Emkinho spánku. Ten od narodenia nie je úplne ideálny, ale pár minút sa vždy nájde,“ vzdychla si pri spomienke na nočné problémy, ktoré sú mnohým mamám dôverne známe.
Pri výchove dcérky pomáhajú mladým manželom v Prešove starí rodičia, doma v Bratislave sa o dcérku starajú vo dvojici a v troch prípadoch, keď sa im pracovné povinnosti na pár hodín prelínali, to bola aj ich spoločná kamarátka.
Dcérku som nosila aj pri uspávaní
Úprimná mama však poodhalila aj trápenia, s ktorými sa prvý rok denne stretávali. „Náš bežný deň do Emkinho roka bol vlastne každý iný. Spánok prichádzal nečakane, uspávanie trvalo dlho, režim sa mi nedarilo nastaviť za žiadnu cenu, až som sa s tým nakoniec zmierila a sústredila sa len na to, aby som správne odčítala, kedy je unavená a nachádzala čo najlepšie stratégie, ako ju unaviť, upokojiť a potom uspať.“
Začiatky materstva si spája najmä s pozeraním filmov, keďže dcérku nosila, aby sama nezaspala. Jedným dychom však už s úsmevom dodala, že dcérka má od roka iba jeden spánok denne, čo situáciu rodičom o dosť uľahčilo. „Dve časti dňa venujeme knihám, prechádzkam, hračkám a pozorovaniu života okolo nás,“ povedala k tráveniu ich spoločného času. „Dcéra s manželom majú svoje spoločné chvíle pri každej prechádzke, čítaní knižky, naháňačke a teda hocičom, keď sa ja potrebujem venovať nejakej inej činnosti.“
Najkrajšie a najnáročnejšie stránky materstva idú podľa Gabiky Marcinkovej ťažko oddeliť, podľa jej slov je vlastne krásne, aké je to celé náročné. „Jedno bez druhého by asi nemohlo existovať, preto sa snažím byť vďačná za každý jeden okamih, aj keď tie vypäté stoja niekedy veľa energie a trpezlivosti. Najkrajšie je sledovať, ako sa vám pred očami formuje nová ľudská bytosť. A najnáročnejšie... naučiť sa s touto novou bytosťou vychádzať,“ doplnila s láskou v očiach.
Prekvapilo ma, ako mamy ničí neutíšiteľný plač
Materstvo je pre ňu zároveň obdobím neustálych prekvapení a napriek tomu, že si na začiatku myslela, že má pomerne presnú predstavu, čo všetko to obnáša a je pripravená na rôzne situácie, život s dieťatkom jej odhalil aj stránky, o ktorých sa budúce mamy nedočítajú v knihách či časopisoch.
„Prekvapilo ma, ako veľmi ma ničí neutíchajúci detský plač, aká silná vie byť samota o tretej ráno nosiac dieťa na rukách, ako ma dokáže vytočiť pätnáste prebudenie za noc, ako dlho vie dieťa vzdorovať mojím snahám o zavedenie nejakej povinnosti, a to napríklad aj pri takej milej činnosti, ako dať si sponku do vlasov,“ priznala sa úprimne a dodala, že vzápätí ju prekvapí, keď sa niečo zrazu podarí, „už vie poprosiť, ak niečo chce, už toho vie toľko povedať, už sa pýta na nočník.“ Neprekvapilo ju však šťastie, radosť, láska, obavy či strach – to všetko si totiž vedela predstaviť aj predtým.
Ako relaxuje Gabika Marcinková
Každá mama malého živého striebra má chvíle, ktoré patria len jej. Ako teda trávi svoj čas a relaxuje Gabika?
„Keď mi skončilo šestonedelie, išla som si prvýkrát zabehať a odvtedy si, podľa možností, nájdem čas na túto formu relaxu. Tiež je to joga, keďže ma od pôrodu, a zrejme aj od pokračujúceho nosenia bolel chrbát,“ opísala chvíle, ktoré venuje herečka psychohygiene.
Neskôr, keď dcérka dokázala spať dlhšie ako 20 minút vkuse, dostala sa aj k svojej veľkej srdcovke – knihám. Netají sa totiž, že najradšej by stále čítala dobré dlhé romány, do ktorých hlavných postáv sa od detstva vciťuje, ale neminula by ju ani motivačná literatúra alebo knihy venované starostlivosti o deti.
Gabika Marcinková je herečka, ktorej sa, ako spomenula, pri návrate do práce vyšlo v ústrety, aby dokázala zladiť materské a pracovné povinnosti. Veľa mamičiek však stojí pred rovnakou dilemou a váhajú, či sa do práce vrátiť, alebo po materskej využiť rodičovskú dovolenku v plnej miere. Emkina mama má pre ne jeden odkaz:
„Váhanie urobiť nejaký krok je otázka, ktorá sa týka celého nášho života. Aj keď uznávam, že pri dieťati je to ešte o niečo náročnejšie. Moja stratégia je byť k sebe stále úprimná, robiť veci, ktoré naozaj chcem a minimalizovať tie, ku ktorým som nútená. Chcem ísť pracovať? Idem a všetko naokolo sa snažím prispôsobiť tomuto faktu. Zvyšný čas s dieťaťom využijem na maximum. Chcem ostať doma? Ak sa to dá, je to nádherné – prežívať každý deň so všetkými detskými i svojimi emóciami. Musím ísť pracovať aj do práce, ktorú nemám rada?
Snažím sa vymyslieť, čo iné by som mohla robiť a zatiaľ nachádzam radosť v ostatných zložkách života – deťoch či koníčkoch,“ zhrnula dôležitý krok v živote každej mamy a jej dieťatka. Podľa jej slov totiž harmónia nie je stabilný stav, ale je dôležité vždy sa k nej snažiť priblížiť najviac, ako sa dá.
Rovnocennosť v rodine
Keď sa žena stane mamou, v jej živote sa vynoria isté vzory, udalosti alebo etapy z jej detstva, ktoré chce pretaviť do života aj svojho dieťaťa. V prípade Gabiky Marcinkovej je to rodinná demokracia.
„Odmalička som si veľmi intenzívne uvedomovala, že som v rodine rovnocennou bytosťou. Vždy sa nás rodičia pýtali na náš názor, o všetkom sa diskutovalo, málokedy sa používal argument „lebo som povedal/a“, aj keď, samozrejme, sú situácie, keď sa tomu nedá vyhnúť. Necítila som sa teda ako niekto podradný, čo musí len poslúchať, lebo „ešte nič nevie“,“ opísala zámer začleňovať do rodinného rozhodovania aj svoju dcéru, ako si to G. Marcinková pamätá zo svojho detstva.
Okrem tejto rovnocennosti sú to aj rodinné stretnutia s kamarátmi, ktorí majú podobne staré deti. „To som milovala ako dieťa a teraz si to viem veľmi dobre predstaviť aj z tej druhej strany. Nechať deti, nech sa zabávajú spolu a venovať sa chvíľu dospeláckym témam, týkajúcich sa väčšinou, ako inak, detí,“ doplnila so smiechom.
Obdivujem všetky mamy
No to, čo si však v plnej miere uvedomila, až keď sa sama stala mamou je, jej neutíchajúci obdiv všetkým mamám sveta. „Pozorujem vás na ihriskách, ako trpezlivo vysvetľujete svojim deťom, prečo majú požičať hračku, ako pri deťoch stojíte pri ich záchvatoch hnevu, ako im denne varíte a predýchavate misku zhodenú zo stola či niekoľkodňové nechutenstvo.
Ako sa so svojimi deťmi učíte, ako ich vozíte na krúžky, ako ste na ne hrdé, ako sa o ne staráte, keď sú choré, ako ich strácate v čase puberty a znova nachádzate, keď majú vlastné deti... Obdivovala som vás už predtým, ale až po prvých (necelých) dvoch rokoch materstva som pochopila celú komplikovanosť a nádheru materstva,“ uzavrela svoje rozprávanie o tom, aké je byť mamou, Gabika Marcinková.