Píšu redaktorky MAMA a JA: Čo ma naučilo MATERSTVO

Marika Koscelníková | 12. máj 2019
Píšu redaktorky MAMA a JA: Čo ma naučilo MATERSTVO
foto: rodinný archív redaktoriek Mama a ja

Každý mesiac čítate naše články v časopise Mama a ja. Na stranách, ktoré listujete, je aj náš život. Sme mamy, rovnako ako vy. Každý deň s deťmi je pre nás prekvapením a viete, čo nás materstvo naučilo?

Alexandra Okálová: Materstvo je PhD. života 

Narodenie môjho syna bolo tým najlepším, čo sa mi mohlo v živote stať.

A to naozaj z rôznych dôvodov. Okrem toho, že slovo láska pre mňa nadobudlo úplne nový rozmer, stala som sa bohatšia o milión skúseností, ktoré sa nedajú získať na žiadnej škole. Materstvo je PhD.života. A môj syn je môj najlepší profesor.



Naučil ma trpezlivosti, ktorá mi od prírody nie je daná, ale keďže musím denne odpovedať na 8452 otázok, z toho polovica je tá istá otázka, celkom sa mi to zíde. V zamestnaní potom akoby som našla. Naučil ma disciplíne, ktorá mi občas chýbala. V škôlke musíme byť načas, inak pani riaditeľka hromží. Naučil ma, že čo v domácnosti nestihneš spraviť do 7:00, už nedobehneš.

A preto náš byt ešte asi ďalších päť rokov nebude minimalistickým dizajnovým priestorom, kde má každý detail svoj význam. Ale už sa začínam v tejto našej obytnej herni celkom orientovať.  Naučil ma, že nie je dôležité mať každý mesiac päť nových kabeliek, ale zato fľašiek, detských bundičiek, šiltoviek nie je nikdy dosť. Naučil ma, že topánky na vysokých opätkoch sú prežitok. Milujem tenisky!

Naučil ma, že montessori hračky nemusia baviť každé dieťa. U nás hrá prím PVC. Naučil ma, že nikdy nie je neskoro. Predovšetkým, pokiaľ ide o hru. Naučil ma, že najlepšia zelenina je makovník... 

Ale za čo som môjmu synovi najviac vďačná je, že mi nastavuje dennodenne zrkadlo. Pravdivé, občas nemilosrdné...a že ma donútil znova používať intuíciu. Pretože tieto dve veci vám nenaservíruje nikto lepšie, ako vaše dieťa. Aj s oblohou a hodnú michelinskej hviezdy. Byť matkou je dar.

Kristina Böhmer: Naučila som sa nepozerať na hodiny

Od začiatku som bola odhodlaná urobiť všetko preto, aby som z mojej dcéry vychovala slušného, rozhľadeného, empatického človeka rešpektujúceho svoje okolie, ktorý sa zaujíma o svet. To však príkazmi ani poučovaním nedosiahnem. Rovnako ako opačnému správaniu nepredídem zákazmi a hrešením. Rozhodla som sa pre inú alternatívu. Urobiť zo seba jej vzor.

A tým to celé začalo. Chcela som učiť ja ju, ale nakoniec učí ona mňa. Naučila som sa nepozerať sa na hodinky, pretože ona potrebuje kráčať svojim tempom, aby mohla s nadšením spoznávať svet. Naučila som sa mať vo veciach poriadok, aby som jej ukázala, ako sa má starať o svoje okolie. Prestala som odkladať veci na neskôr, pretože ona má vždy chuť urobiť všetko v danom momente. 

Začala som upratovať s vášňou, pretože vidím, že pre ňu je zametanie podlahy a utieranie prachu vzrušujúcou aktivitou. Zrazu varím s radosťou, pretože ona je taká nadšená, keď mieša polievku alebo miesi cesto na keksíky. Naučila som sa nenadávať za volantom, na ľuďoch hľadať len to dobré, nezabúdať poliať kvety, pravidelne si čistiť topánky, kľúče odložiť vždy na svoje miesto, cestovať pomalšie a dať veciam voľný priebeh.

Aby som stihla starať sa 24/7 o batoľa aj domácnosť a popri tom aj trochu pracovať a študovať, naučila som sa lepšie si zorganizovať čas. Aj tak s ním občas bojujem, keď nestíham uzávierky v novinách alebo termíny v škole. Ale je mi to jedno. Pretože to najdôležitejšie, čo ma materstvo naučilo je, že na ničom skutočne nezáleží. Len na tom, aby moje dieťa bolo šťastné.

Každým dňom ma robíš lepším človekom. Ďakujem ti za to, moja Gretka raketka.

Kristina Majerova: Žijem život naplno

Materstvo ma naučilo:

  • vedieť si vychutnať prítomnosť
  • vedieť sa zastaviť a znova žasnúť nad obyčajnou lienkou alebo sedmikráskou
  • uvedomiť si, že mám ako mama svoje hranice a musím myslieť aj na seba
  • že som nikdy nebola šťastnejšia a spokojnejšia ako mama
  • že mať deti je obrovská zodpovednosť, a ten najdrahší dar
  • že to, čo je dobré pre deti, je veľmi dobré aj pre mňa: prechádzky, les, šport, zdravá strava
  • že viem, byť rýchlejšia ako rýchla
  • utekať popri bicykloch a kolobežkách, hoci beh neznášam
  • variť ultra rýchle a ultra dobré obedy a večere
  • uspať seba skôr ako deti
  • nepohoršovať sa nad inými mamami a ich deťmi, lebo to mám na druhý deň doma aj ja
  • žiť každý deň naplno


Veronika Nováková: Som najlepšou mamou pre svoje dieťa 

Pamätám si na rozhovor s mojou kamarátkou, ktorá sa stala mamou len pár mesiacov predo mnou a opísala mi to slovami: „Uvidieť vlastné dieťa, to je silnejšie ako Vianoce, Silvester, narodeniny a Veľká noc dokopy!“ a tak som čakala, kedy sa dostavia takéto emócie aj u mňa, lebo úprimne, faktu, že sa stanem mamou, som sa dosť obávala. Naivne som očakávala záver tehotenstva, ktorým sa celé to „nekomfortné trápenie“ ukončí.

Ibaže po pôrode prišli celkom iné pocity, celkom iné povinnosti a zmenilo sa úplne všetko. Už to viac nie je len o mne, k môjmu ja pribudlo to malé stvorenie, s ktorým sme sa stali nerozlučiteľnou dvojicou. Materstvo ma naučilo, že hlavne v tých prvých rokoch človek nikdy nie je sám, každá mama prekonáva svoje limity a postupne si určuje vlastné hranice.

Ja som v podstate nevedela, do čoho idem, aké to bude, akou budem mamou. Vedela som však, že to bude láska na celý život. A že budem robiť všetko preto, aby moje dieťa bolo spokojné a šťastné. Na materstvo sa podľa mňa nedá nijak špeciálne pripraviť, my ženy to jednoducho máme v sebe, a ak počúvneme svoju intuíciu, tá nám vždy pekne našepká, čo máme robiť. Mamou som už päť rokov a vôbec si už neviem predstaviť, aké to bolo predtým.



Úplne sa mi zmenili priority a celkovo som dospela. Lebo človek už nenesie zodpovednosť len za seba, ale je tam ten malý človiečik, ktorého chcete držať za ručičku a viesť ho životom čo najlepšie. A nie len to. Zrazu si ešte viac začnete vážiť to, čo pre vás urobili vlastní rodičia a odvážim sa povedať, že príchodom vnúčat sa rodinné vzťahy ešte viac spevnia, začnete viac vyhľadávať ich spoločnosť a zaujímať sa o to, ako si tým všetkým prešli, keď boli vo vašich koľajách oni.

Byť mamou je krásne, neopísateľné, dívate sa na vaše dieťa a už len samotný pohľad vás napĺňa šťastím. Na druhej strane sa do vášho života priplachtí aj doteraz nepoznaný strach, kvôli ktorému si v hlave často robíte hororové scenáre a vždy chcete mať istotu, že vaše dieťa je v poriadku a nič mu nechýba. Myslím si, že príroda to pekne nadelila, aby sme sa my ženy mohli stať mamami, lebo dobre vie, že to zvládneme. A vnútri to vieme aj my. Len počas samotného procesu občas potrebujeme počuť, že to robíme dobre. Že sme dobré mamy. Lebo to je dilema, nad ktorou občas premýšľam aj ja. Som pre môjho syna dosť dobrou mamou? Našťastie, deti svoju lásku vedia dať tak krásne a úprimne najavo, takže každým objatím, pusinkou či kvietkom sa akékoľvek pochybnosti strácajú a moje srdce plesá od radosti. Áno, som pre moje dieťa tou najlepšou mamou. Lebo každá jedna z nás je pre svoje deti tou najlepšou maminou.

Dagmar Balúchová: S deťmi v dobrom aj v zlom

Odkedy mám deti, sľubujem im rovnako ako manželovi, že s nimi ostanem v šťastí i nešťastí, v zdraví i v chorobe. Pomaly vsúvam aj ,,v predpuberte i puberte" (:. Byť mamou, rodičom je dar. Veľký, krásny dar. Nezabúdam zaň často ďakovať. A ako deti rastú, snažím sa čoraz menej ich viesť za ruku a viac im ukazovať smer... Verím, že vo svojich životoch vykročia tým správnym.

Všetkým mamám prajem krásny Deň matiek a želám im najmä cnosť všetkých rodičov - svätú trpezlivosť (:. "

 

 

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: