Našou záchranou je slížiková polievka
Strava v škôlke nie je úplne podľa mojich predstáv, ale je najedená, vyjašená, doma všetko vyvážime.
Henrieta Kundrátová Peškovičová je lektorka zdravého varenia a kváskovania. Je navigátorka prípravy jedla pri rôznych druhoch intolerancíí.
Okrem toho píše zaujímavé články, blogy, spolupracovala na rôznych kuchárskych knižných publikáciách pre dospelých aj pre deti a vedie aj špecializované kurzy varenia a kváskovania. A kedy a kde sa začala transformovať jej túžba po zdravom stravovaní sa?
Zdravú stravu si moje telo doslova vypýtalo
„Zmenu jedla som sama sebe zaviedla v čase, keď som pracovala v manažmente. Bola som fyzicky veľmi unavená, často v strese a moje telo reagovalo nespavosťou, rôznymi alergiami, neurologickými problémami. Zmenila som stravu na vegetariánsku, pridala viac štiav zo zeleniny a smoothie. Neskôr, už vďaka širším informáciám, aj skladba stravy bola viac vyvážená.
Limitovala som lacné fast-foody, zmenila čas práce a recepty začala zdieľať s kamarátmi, ktorí tiež túžili niečo zmeniť. Zmena stravy a úprava životného tempa sa môjmu telu páčili. Bola som spokojnejšia, alergie prešli a začala som učiť ľudí variť. Spravila si aj profesionálny kuchársky kurz a absolvovala stáž v top reštaurácii.
Tam som tiež mnohé pochopila, ako funguje kuchyňa v reštaurácii, a že rizoto bez mäsa nemusí byť vegetariánske, lebo sa na prípravu používa mäsový vývar.
Anetta Vaculíková: Jesť ZDRAVO nie je VEDA
V tom čase som už mala blog a školu varenia a chodila robiť catering a zdravšie grilovanie ku klientom. Neskôr som sa rozhodla pre výlučne gastro dráhu a robila prednášky, osvetu o zdravšom jedle. Skúsila som byť aj vegán, s veľkým podielom raw – čiže surovej stravy.
Keď sa rodina rozšíri, veľa sa zmení aj v stravovaní
A potom prišiel môj muž a neskôr bábätko. Kuchyňa už nebola len o mne, musela som tvoriť jedlo pre všetkých doma tak, aby chutilo, stále bolo zdravé. Narodenie mojej dcérky mnohé zmenilo. Jednu staršiu dcéru sme už mali a tak aké-také skúsenosti s detskými chuťami boli. Ale deti nám preorganizujú všetko.
Lindu som dojčila do tretieho roka na požiadanie.
Príkrmy som konzultovala s lekárkou, čítala som múdre knihy, ale keď prišli veľké jedlá, zistila som, že moja dcérka mäso nezje, rybu len bielu. Našťastie, zje veľa zeleniny, v polievkach všetku, surovú má taký oklieštený výber, ale zje. Bola som vo veľkom strese, aby moja rodina a deti mali iba zdravú stravu. Kým sme boli doma, bolo všetko v poriadku, avšak pri návštevách som do stresu uvádzala rodinu, v ktorej nikto nie je vegetarián.
Veronikin príbeh: VEGAN mama
Jedlo pre dcéru som si nosila zo sebou
Buď som si jedlo nosila, alebo sme jedli s Lindou prílohy. Všetko u nej zachraňovala „slížiková“ polievka, ktorú zje kdekoľvek a akúkoľvek, ak v nej nepláva mäso a petržlenová vňať. Na cestách sme si jedlo nosili a vyberali si destinácie, kde sme si prenajali apartmán a doma varili z lokálnej ponuky. Nesmierne nás to bavilo a cestovanie milujeme.
Horšie to bolo v rakúskej chate vysoko v horách, tento výlet mi otvoril iné dimenzie. Celý týždeň som jedla jedlo bez mäsa, ktoré bolo pripravené z polotovarov a po troch dňoch mi už bolo riadne zle.
Linda bola nervózna, lebo jej limity sa na tretí deň skončili a nemala si z čoho vybrať, mala rok a dojčenie jej už naozaj nestačilo. Vtedy zjedla kúsok rezňa, myslím, že prvýkrát. Chutila jej strúhanka. Tento výlet prehodnotil môj prístup k našej strave. Bola som unavená, vyčerpaná bez poriadneho jedla, dieťa nervózne, bolo mi do plaču a doma mi bolo týždeň zle od vyprážanej stravy, ktorú som pred tým dva roky takmer nevidela.
Kváskujem, ale objednám si pokojne aj pizzu
Tu som pochopila, že zdravá strava nie je jediné riešenie zdravia v komplexnom ponímaní. K prísunu jedla pristupujeme inak.
Čo sa teda zmenilo? Ja. Varím doma, keď sa dá. Keď nestihnem, lebo mám veľa povinností, nemáme problém objednať si pizzu. Kváskujem. Domáci chlieb je obradom, deti ho milujú.
Linduška (4,5 r.) už vie sama zamiešať rozkvas a miesiť cesto. Deti sa vždy zapájajú do prípravy jedla. Poznajú ingrediencie, niečo si sami pestujeme v malej bio záhradke. Tam Linduška tiež rada pomáha. Keď sa dá, zakladáme klíčky a pestujeme výhonky, veľa ich kupujeme. Tie ľúbi skôr staršia dcérka, Linda vňate vôbec nezje. Samy si robíme aj cestoviny, malá si niekedy robí praženicu sama.
Aby som ju naučila jesť rybu, jedla som ju s ňou, keďže sme tri roky boli spolu doma, kým šla do škôlky. Mäso nezje ani v škôlke, ona je polievková. Strava v škôlke nie je úplne podľa mojich predstáv. Ale podobnú dostane u babky. Mám ju prekladať z jej milovanej škôlky len preto, že sa mne strava nepáči, keď práve tie nuansy jej chutia? Ona je najedená, vyjašená, doma všetko vyvážime. Som si istá, že keď sa zavedie doma rozumný kompromis, ktorý sa zladí s celou rodinou, spôsobom života, tak to je to zdravie.
Žiadne extrémy nie sú dobré
Pohyb na čerstvom vzduchu, dobré jedlo, veľa lásky, radosti. Žiadne extrémy. Minimum sladkostí. Máme čokolády s vysokým obsahom kakaa. Kúsok. Jeden, dva „gumáky“ cez deň. Ovocné, doma robené pláty, domáce koláčiky, raw tyčinky, orechy, biele gazdovské jogurty. V zime sušené hrozno, mrazom sušené ovocie. Nejeme žiadne tavené syry, nátierky sú vegetariánske, alebo domáce. Každý deň varím polievku. Jeme veľa strukovín, zeleniny.
Mlieko pijeme minimálne – ak, tak kvalitné farmárske, s A2 a poriadnou smotanou pod štupľom sklenej fľaše. Často jeme bielu rybu, iné mäso doma nepripravujem. Veľký dôraz však kladieme na ekológiu a rodinu vediem ku kontinuálnej aktivite.
Čiže jedlo nakupujeme tak, aby sa spracovalo, odpad z neho ide do kompostu a ten sa s popolom z krbu a ohniska mení na úrodnú pôdu našej záhradky. Pestujeme si byliny, z nich miešam čaje. Študujem aromaterapiu, venujem sa bylinám, darom od prírody k liečeniu a pomoci.“
RECEPTY:
Nátierka z medvedieho cesnaku
Pšenový dezert s horúcimi jahodami
