Veronikin príbeh: VEGAN mama

Veronikin príbeh: VEGAN mama
17.4.2018 v kategórii Mama, autor Marika Koscelníková, foto: archív autorky, istockphoto

Veronikin nový život sa začal písať po tridsiatke. Väčšinou to tak býva, že jedna zmena so sebou prinesie ďalšie. Veronika zostala so synom sama, ale ako sama hovorí, otvárajú sa jej nové cesty.

Nad vegánstvom mnohí krútia hlavou. Považujú ho za módny výstrelok, alebo za "diétu". Ani jedno ani druhé nie je pravda. Vegánstvo je životný štýl.  Prečítajte si príbeh Veroniky.

Vegánstvo máme v rodine

Milujem jedlo! Bolo to tak odjakživa, teraz si ho vychutnávam ešte viac. K vegánstvu ma inšpiroval môj brat, takže všetky fakty, benefity a recepty som mala na dosah. Nemusela som tápať po rôznych diskusných fórach a internete.

Presvedčil ma aj skvelý dokument: Radšej vidličky, než nože (forks over knives). Odporúčam pozrieť si ho.

Človek chce meniť veci a aj môže. Stačí sa rozhodnúť

Na začiatku som si dala cieľ tri až štyri mesiace, prišla som rastlinnej strave na chuť a začiatkom roka som oslávila svoje 4. vegánske výročie.

Najprv som pocítila zdravotný benefit. Telo sa detoxikovalo a moja pleť bola síce v začiatkoch hrozná a trávenie rýchlejšie, ale už sa procesy ustálili.  Po hľadaní ďalších a ďalších informácii to bol ekologický a vzápätí etický dôvod, prečo zostať na čisto rastlinnej strave.

Stravou to samozrejme nekončí a postupne som začala zaraďovať kozmetiku a drogériu netestovanú na zvieratách a so živočíšnymi zložkami. Je to o niečo náročnejšie, ale aj zodpovednejšie voči sebe samej.

vegan mama

Ľudia sa ma pýtajú: Čo to vlastne ješ?

"Veď to musíš byť stále hladná. Nechýba ti mäso a syr, bez toho by som ja umrel."

Ja im len odpovedám, že jem veľmi pestro. Možno farebnejšie a chutnejšie ako bežný stravník. Môj jedálniček obsahuje ryžu, cestoviny, pečivo, quinou, kuskus, všetky možné strukoviny, tofu, tempeh, huby, zeleninu, ovocie, orechy, z ktorých sa dajú vyskladať plnohodnotné jedlá, len sa tomu treba povenovať pri prechode na vegánsku stravu.

Samozrejme na dochutenie  používam veľa korenín a byliniek aj sójové jogurty, ryžové, ovsené smotany, rôzne rastlinné nápoje (mlieka), rastlinné nátierky, vegánske syry, skúšam rôzne náhrady mäsa vajec a mliečnych produktov.

Som maškrtná, takže vítam, že na našom trhu už dokonca existujú vegánske nanuky, zmrzliny, pizze a vierohodná podoba bryndzových halušiek.

Naložím si na tanier o niečo viac

Rastlinnej stravy si musím naložiť na tanier o niečo viac ako keby tam bolo mäso. Ale aj tak sa človek po tomto jedle cíti ľahší a nie tak unavený.

Mne osobne naozaj nechýba žiadny živočíšny produkt a ani som na neho počas tých štyroch rokov nemala chuť. V mojom prípade to bolo len o nastavení si v hlave, čo robím a prečo to robím. Že je to pre moje telo a pre život ako taký. 

Jedlo si pripravujem aj do práce. neabsolvujem klasické obedy v závodnej jedálni, na výbeh do vega reštaurácie nemám počas obedňajšej prestávky čas.

Vždy si večer nachystám niečo na zajtrajší obed. Tak nemusím lúštiť v jedálnom lístku, čo všetko obsahuje denné menu. Viem, čo jem. Pridal sa ku mne aj kolega, takže varím pre dvoch. Rozhodol sa jesť a žiť zdravšie, tuším mu idem príkladom :)  Keď občas pribalím koláčik, to nám aj ostatní kolegovia závidia. Niet nad vegan mrkvový muffin po dobrom obede!

vegan koláče

Synovi vegánstvo nenútim, občas mu však chutí

Mám 7 ročného syna, ktorý sa v škole, u svojho otca a u babiek stravuje konvenčne, doma sa stravuje hlavne vegetariánsky. Niektoré moje čisto rastlinné jedlá mu chutia, iné ani nebol ochotný ochutnať. Ale to asi ako každé dieťa, ktoré nerado ochutnáva niečo nové, hlavne strukoviny...

Otázku: "Je to to vegan?" Položí môj syn automaticky, keď mu na stôl prinesú jedlo. Ani záporná, ani kladná odpoveď ho však neodradí od jedla :) .

Zo zvedavosti, neskôr nadšenia sa stalo hobby

Byť vegánom dnes nie je náročné, ani divné, ako bolo pred pár rokmi. Moderné aplikácie vám vyhľadajú vegánske či vegetariánske reštaurácie v okolí. Tie mám pochodené.

Rovnako, keď niekam cestujem, zisťujem, čo sa kde dá ochutnať. Komunita ľudí, ktorí sa rozhodli stravovať takto je pomerne silná a aktívna. Vegánske večere, pikniky, strenutia....stále sa učíme čarovať s rastlinnou stravou a veru chute sú neskutočné.

Mne osobne učarovala orientálna a indická kuchyňa, s ktorou som sa predtým nestretla. Začalo ma baviť varenie aj pečenie, z ktorého vzišlo moje každodenné hobby. Vždy sa veľmi teším, keď môžem pre niekoho navariť alebo upiecť skvelé  jedlo a koláčiky. Samozrejme VEGAN.

Veronika

TIP MAMA a ja:

Nahliadnite do Veronikinho "menu" a možno Vás táto cesta inšpiruje. Minimálne stojí za to ju ochutnať. 

Fotogaléria