Anetta Vaculíková: Jesť ZDRAVO nie je VEDA

Veronika Nováková | 1. Oct 2019
Anetta Vaculíková: Jesť ZDRAVO nie je VEDA
foto: archív A. Vaculíkovej

Anetta Vaculíková, mama dvojročnej Anettky, sa celým srdcom a s vášňou venuje zdravému jedlu. Jeho pestovaniu, vareniu, osvete a vzdelávaniu – najmä detí a ich rodičov. Zdravé a chutné jedlo sa usiluje zaviesť aj do školských jedální.

Anetta je dlhoročnou ambasádorkou projektu Food Revolution Day Jamieho Olivera, ktorej cieľom je priniesť revolúciu do stravovania najmladšej generácie. Organizuje workshopy, školy varenia a teraz aj festival trvalej udržateľnosti PO NAŠOM! Hoci je skôr mestský človek, veľa času trávi na rodinnej farme neďaleko Bratislavy. Tvrdí, že tá najsladšia paradajka sa pokojne dá vypestovať aj doma na balkóne.

Zdravá strava – čo si vy prestavujete pod týmto pojmom? 

Z môjho pohľadu to nie je žiadna veda. Za zdravé považujem to, čo je sezónne, farmárske, bez chémie, voňavé, čerstvé alebo z uskladnených zásob, ideálne aj lokálne, pochádzajúce z našich zemepisných šírok, aby to za nami nemuselo dlho cestovať: napríklad vajíčka od sliepok z voľného výbehu, tradičné slovenské strukoviny a obilniny ako špalda, raž alebo jačmeň, kváskové pečivo plné zdravých mikroorganizmov, poctivé mliečne výrobky, ovocie a zelenina zo susedných sadov a fariem. A zdravá je aj striedmosť.

Ale aj ja si dám občas poctivú šunku, kúsok horkej čokolády alebo pohár vína či nelokálne avokádo. Mali by sme v stravovaní poznať mieru a nezachádzať do extrémov. Občas nám neuškodí ani nejaká kvalitná údenina, krvavý steak či sladký koláč. Zdravý sedliacky rozum nám napovie, že po tej slanine by bolo vhodné dať si na druhý deň jednoduchú kašu.

Zdravý sedliacky rozum, to je zdravá strava

Čo je dnes podľa vás najväčší problém v stravovaní detí? Ako by sa to dalo zmeniť k lepšiemu? 

Nechcem vinu hádzať na rodičov, ale musím to spomenúť. My sme našim deťom najväčším príkladom, oni nás kopírujú od A po Z a tak si už v útlom veku vytvárajú stravovacie návyky. Čím skôr sa budeme snažiť naučiť ich, že aj taká mrkva s jablkom je sladká a nemusia jesť stále len piškóty a keksíky, alebo nie je kečup ako kečup, tak sa nám neskôr bude všetkým ľahšie žiť. A pritom stačí málo: vyberať si kvalitu, nie kvantitu, nakupovať spolu, rozprávať sa o jedle, tráviť spolu čas v kuchyni aj pri stole.

Deti sú zvedavé, radi priložia ruku k dielu a potom majú väčšiu chuť svoj výtvor aj ochutnať. Keď budeme jesť každú nedeľu rezne so zemiakovým šalátom, nemôžeme očakávať, že deti si samy od seba vypýtajú radšej  pečené rybie prsty s brokolicou. 

Ďalším stupňom sú škôlka a škola, kde sú deti pod vplyvom spolužiakov, ale aj školskej jedálne. Niekedy sa ani nečudujem rodičom, že by deťom radšej nosili vlastné jedlo. Sú však aj jedálne, kde sa naozaj snažia variť zdravo a deti to odmietajú, lebo nie sú naučené z domu, alebo pretože jeden spolužiak povedal nahlas „fuj“.

iveta vaculíková

Dnes existuje mnoho smerov v stravovaní, ktoré mnohí považujú za zdravé, iní za extrémne. Spomeniem vegetariánstvo či vegánstvo. Je to zdravé aj pre deti?

Myslím si, že zlatá stredná cesta, a teda všetko s mierou, je tou správnou cestou. Ale ja sama som si skúsila vegetariánstvo, vegánstvo, aj makrobiotiku či stravovanie podľa tradičnej čínskej medicíny a ajurvédu, ale pri žiadnom smere som nezostala dlhšie ako pár mesiacov. Myslela som, že si tak vyriešim svoje zdravotné problémy.

Som však rada, že som to všetko okúsila, pretože mix týchto štýlov zbožňujem, ale nevedela by som si predstaviť dodržiavať len jeden, pretože mi buď v strave pocitovo niečo chýbalo, bola som malátna alebo sa mi nechcelo vyvárať a nakupovať stále nejaké exotické ingrediencie. A tak je to aj u detí.

Mali by konzumovať všetky zložky potravín, a nedržať žiadnu špeciálnu diétu, pokiaľ to ich zdravotný stav nevyžaduje. Kvalitné mäso od zvierat vo voľnom výbehu, chované na pastvách spôsobom čo najbližším ich prirodzenosti, je skvelým zdrojom železa a zinku a určite je fajn ho deťom v nejakej forme ponúkať. Rozhodne však nie každodenne.

Okúsila som rôzne štýly stravovania, všade mi niečo chýbalo. Extrémy neodporúčam ani u detí 

Čo si myslíte o bio fenoméne? Je všetko s týmto označením naozaj bio? 

Priznám sa, že ja sa radšej v obchode prikloním k bio, ak nenakupujem priamo od farmárov. V sezóne veľmi rada chodím na trhy a vyberám si podľa seba. To, to čo ma ohúri, čo mi je sympatické. Na druhej strane viem, čo sa o bio fenoméne popísalo, ale pokiaľ nespoznáte svojho farmára osobne a neprejdete sa po políčku, a jeho prácu neochutnáte, neviete povedať, kde je pravda.

Netreba však všetkých farmárov hádzať do jedného vreca, sú aj takí, ktorí pod označením bio naozaj ponúkajú skvelú kvalitu, a robia to srdcom. A sú aj farmári, ktorí aj bez tohto označenia dopestujú čistú ekologickú zeleninu, ktorú však nemôžu označovať bio nálepkou, ale môžu používať napríklad slovné označenie bez chémie. Niektorí to odmietajú apriori a iní z finančných dôvodov, pretože za bio označovanie si treba priplatiť.

Nedávno vám vyšla kniha „Prvé príkrmy“, kde prinášate zaujímavé rady a recepty pre tých najmenších. Vychádzate tam z vlastných skúseností s vašou malou dcérkou alebo čo vás inšpirovalo?

Kniha Prvé príkrmy je pre všetky mamy, ktoré dbajú o zdravú výživu, chcú ísť drobcom príkladom, no potrebujú inšpiráciu, ako začať. Chýbalo mi niečo, čo by bolo napísané zrozumiteľne, stručne a nenútene, prehľadne, s receptami, ktoré by boli základom varenia aj pre ostatných členov rodiny, aby sme v kuchyni nakoniec netrávili hodiny a pre každého varili niečo iné. Koncept vznikal v podstate ešte pred tým, než sa dcérka narodila. Knihu som začala písať, keď som malú Anettku začala prikrmovať. Zapisovala som si svoje postrehy, ktoré sa mi zdali dôležité a nikde som sa o nich nedočítala.

No a spolu s Evkou Blaho, ktorá je aj odbornou garantkou knihy, sme sa hlbšie pozreli na tému aj z hľadiska výživy.

Ako to vyzeralo s prikrmovaním u vás doma? 

Veselo. Príkrmy sme zavádzali na konci leta, k dispozícii bolo ešte množstvo čerstvej zeleniny. Anettka ako prvú ochutnala tekvicu a nevedela sa toho dojesť, keď som si po pár lyžičkách povedala, že to by už pre začiatok stačilo, začala vykrikovať „mňam, mňam, mňaaam” a tak sme museli pokračovať. Odjakživa má také obdobia, keď preferuje jednu potravinu alebo druh jedla. Dlho jedla na striedačku cviklu, tekvicu, ryžu, potom brokolicu, kapsičky, jablko, kváskový chlieb, vajíčka... a napríklad teraz, v dvoch rokoch, zbožňuje ryby.

S mäsom mala odmalička nejaký problém, zjedla jedine vývar, no odkedy som ju prestala v 22 mesiacoch dojčiť, odvtedy si občas mäso sama vypýta. Mojou snahou je, aby mala stravu vyváženú, preferuje jednoduché a neprechutené jedlá, takže sa často točíme okolo rôznych placiek, guličiek, „prstov”, šťavičkových jedál s prílohou, sladkých, slaných mafiniek, tyčiniek a rôznych polievok. Pri začiatkoch som vkuse prala, lebo jedlo bolo všade. Ale snažila som sa trpezlivo nechať ju, nech si s tým poradí po svojom, dokonca aj piť vodu z malého pohárika, lebo fľaše a podbradníky odmietala. A to sa veľmi oplatilo, Anettka rýchlo nabrala skúsenosti a istotu a často sa ľudia prizerali, ako pekne sama papá.

Zdravé jedlo aj do škôlok a škôl

Osvetu a zdravé jedlo sa snažíte zaviesť aj do škôlok a školských jedální v rámci projektu Skutočne zdravá škola. Ako vznikol tento nápad? 

Ešte stále máme pred sebou ďalekú cestu, aj keď od roku 2013 už máme workshopov, školení, prednášok a podujatí pre školy, deti a rodičov za sebou relatívne dosť. O zmenu v školskom stravovaní sme sa snažili „cestou zhora”, no ministerstvá školstva a pôdohospodárstva nejavia záujem o spoluprácu. Niekoľkokrát som to už chcela celé zabaliť.

Posledné mesiace sa však cítim opäť motivovaná, pretože prichádza snaha z Bratislavského samosprávneho kraja. A po posledných interných rozhovoroch sme si povedali, že to skúsime tak či tak, pretože školy záujem o „Skutočne zdravú školu“ majú. Chceme ukázať, že to naozaj ide, len  treba chcieť. Veľmi ma oslovila česká iniciatíva „Skutečně zdravá škola“ ktorej súčasťou bola svojho času Margit Slimáková. Čítala som s ňou rozhovor niekedy v roku 2013 a tie aktivity ma nadchli. Prevencia zdravia ma už vtedy zaujímala, pretože som sama prekonala rôzne zdravotné ťažkosti, ktoré boli následkom nesprávnej životosprávy a v tom čase som už bola ambasádorkou projektu Food Revolution Jamieho Olivera  a rozbiehala projekt v Starej tržnici v Bratislave. Všetko do seba zapadalo a tak sa aj stravovanie detí stalo jednou z tém, na ktoré sme sa zamerali.

iveta vaculíková

Vravíte o sebe, že ste mestský človek, ale veľa času trávite na vašej farme Agrokruh. Povedzte nám o nej niečo.

Je to náš srdcový rodinný projekt, okolo ktorého už je zosieťovaných veľa nadšencov aj odberateľov poctivej ekologicky pestovanej zeleniny. Agrokruh je vlastne systém pestovania, kde robotické rameno obrába pôdu do kruhu. Nepoužíva sa žiadna chémia a jednotlivé druhy zeleniny sa sadia cielene vedľa takých, s ktorými budú žiť v symbióze.

V centre medzi kruhmi vznikajú ekostabilizačné plochy, kde sa sadia rôzne bylinky či kvety. Agrokruh sa nachádza pri ramene Malého Dunaja, pod lesom, kde trávime takmer celé leto, pokiaľ nám to pracovné možnosti dovoľujú. Je tam neskutočne príjemná klíma, ráno pozorujeme srnky a zajace, ktoré cez pole pobehujú.

Chodíme na huby, zbierať mirabelky, marhule, černice, ríbezle, bazu. A tie paradajky a paprika! Keď si to len tak ledabolo odtrhnete na poli a rovno aj zjete. Dcérka si tak zvykla na tú chuť, že dlho mala problém zjesť kupovanú paradajku, ktorá proste nikdy nebude tak čerstvá, ako keď si ju sama odtrhne.  Na to postačia aj balkónové záhradky, veľmi ich odporúčam.

Fotogaléria

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: