Mamy alkoholičky: Odsúdenie ani ľútosť nepomáha

Kristína Majerová | 24. máj 2021
Mamy alkoholičky

Hovoríme si, že nás sa to netýka. Príležitostne víno neuškodí...

Na tému alkoholu a iných závislostí sme sa porozprávali so psychoterapeutkou a výkonnou riaditeľkou Sanatória AT (ext. zdroj sanatórium), PhDr. Janou Žemličkovou, PhD. 

V čom vidíte najväčšie riziko, ak si žena začne po večeroch dávať pohár vínka na uvoľnenie? Kde je tá hranica, že je to ešte v poriadku a kedy už treba byť opatrnou?  

Riziko nevidím žiadne, pretože žena, ktorá si chce dať pohár vínka večer na uvoľnenie, si takto otázku nepoloží. Nemá dôvod, ak je rozhodnutá komunikovať s alkoholom. Ak by si ju začala  klásť, mohla by to byť možno prvá príležitosť vnímať alkohol aj z iného ako konzumného hľadiska. 

Máme skúsenosť, že závislosť od alkoholu sa dokázala vytvoriť behom pravidelného užívania niekedy aj za pár týždňov. Do rozlady, anxiety, úzkosti, depresie, nespavosti, panických reakcií, nihilizmu, autoagresivity, samovražedných predstáv a, samozrejme, ich bohatých kombinácií sa človek môže dostať celkom nebadane. Príznakov je celé množstvo.

Výrazne sa pod poruchy psychiky môže podpísať aj strata zamestnania, zmena životného štýlu, strata sociálnych kontaktov, nejasná budúcnosť, nedostatočná odolnosť voči stresu a pod. To všetko sú atribúty aj dnešnej doby v súvislosti s izoláciou a zníženou mobilitou.  Nie sú zriedkavé aj rozhodnutia vziať si život.

To všetko môže ovplyvňovať aj cestu do závislosti. Jedno je však isté, že ani jedna žena, ktorá prvý raz či opakovane drží pohár v ruke, sa celkom istotne nechce stať závislou. 

Sú ženy v tomto smere citlivejšie a zraniteľnejšie?

Závislosť si  pohlavie nevyberá, ani inteligenciu, krásu, ani čas, závislou sa môže stať každá žena na svete, ak má negatívne bio-psycho-sociálne stimuly. Dokonca ani sociálne postavenie, finančná zabezpečenosť, vzdelanie, vek nerozhodujú. 

Problematika s konzumáciou alkoholu u žien narastá približne od konca II. svetovej vojny následkom celospoločenskej emancipácie žien. O týchto problémoch sa pomerne veľa napísalo, avšak v populácii žien to prakticky nezanechalo stopy. Približne pred päťdesiatimi rokmi bol pomer mužov a žien 16 : 1, dnes sa tento pomer výrazne zmenil 3 : 1, ale sú krajiny aj miesta, kde pomer mužov a žien je takmer vyrovnaný.

Z toho usudzujeme, že obe generácie v našej spoločnosti sú vystavené sociálnym indikátorom, ktoré regulujú konzumáciu alkoholu podľa sociokultúrnych zvyklostí a štruktúrovaných skupín orientovaných na konzumáciu alkoholu, rovnako ako aj od párt v zamestnaní, prípadnej nezamestnanosti, neprimeraným stresom a podobne. Celkove možno povedať, že ohrozenie pre ženy v súčasnom období ponúka viacero ciest, ako sa stať problematickou v konzumácii alkoholu. 

Je rozdiel, či si žena dá každý večer, prípadne 4- či 5-krát do týždňa pohár vínka s manželom alebo popíja sama?

Alkohol rozdiel nevidí, intoxikuje mužský aj ženský organizmus rovnako podľa biologických, psychologických a sociálnych daností užívateľa ako aj frekvencie kontaktu. Rozdiel je však v atmosfére, ktorá pitie sprevádza. V tomto kontexte sa tendencia najmä  smerom k frekvencii a kvantite v partnerstve zvyšuje napr. vo forme večernej odmeny za „rušný“ deň.

Pohár vína je predsa neškodný. Celá fľaša tiež nemôže ublížiť...  A pritom môže a ako veľmi. Práve tento pôžitok zo spoločného večera ako resetu zo dňa môže stereotypizovať rituál a zvyšovať  jednoducho chuť na alkohol, ktorý neskôr „núti“ človeka piť, aj keď vie, že bude večer unavený, na druhý deň v práci podráždený či letargický. Pije sa, keď je dobre, keď je smutno... Stále.

Ženy dnes v mnohých ohľadoch dobiehajú mužov. Všeobecne sa znižuje veková hranica, potiera sa hanba za opité správanie na verejnosti, zrýchľuje sa stav „slobody“, nočného života (ten je v súčasnosti v dôsledku pandémie presunutý do domovov), rýchlych lások. Pijú mamičky na materskej, na dovolenke, právničky, lekárky, bezdomovkyne, staré, mladé.

Pijú aj tie, ktoré majú navonok rozprávkový život. Maskujú to lepšie ako muži, lebo predstava, že sú opité, je pre ženy ničivejšia. Začína sa to navonok nevinne pri žehlení, pri stretnutí s kamarátkou, na večierkoch, či pozeraní obľúbeného seriálu.

Ak tu započítame ešte reakciu a funkciu organizmu, čo sa týka látkovej premeny (ako odbúravanie alkoholu, resp. metabolizácia), reguláciu prenosu vzruchov, inhibičnú či stimulačnú aktuálnu reakciu v psychike ženy, tak jednoducho možno povedať, že nielen ženy, ale aj muži sú pri rizikovom správaní a nerešpektujúcich pravidlách zdravotníckej hygieny ohrozené rovnako.

Veľmi často k nám prichádzajú ženy na poradenstvo, pýtajúc sa, či je vhodné alebo už rizikové večer tak jedno-dve deci vína „na zdravie“ alebo „na spanie“, a potom si kladú otázku, či by nebolo vhodné s tým prestať. Vždy to berieme vážne a oceňujeme to. Vo všeobecnosti platí, že ak sa už začnem zaoberať tým, či to s alkoholom náhodou nepreháňam, často už ide o problém.

Keď hovoríme o alkoholizme, zvyčajne si predstavíme opitého človeka, ktorý ledva prekladá nohami, moce sa, spitého pod obraz boží. Pri ženách je to však iné. O to možno nebezpečnejšie... Prečo sa stal alkohol akoby spoločensky prijateľnou skratkou?

Nemusí to tak vždy byť. Neexistuje univerzálne riešenie. Niekto, kto pije nadmerne a nezaujíma sa o povinnosti, ešte nemusí byť závislý. Môže to byť len charakterovo neusporiadaný človek, nespokojný, citovo ubolený, chorý človek (depresie, anxieta – úzkosť, ťažšie psychotické stavy).

Pri postupe s takýmto človekom vie pomôcť odborná konzultácia. Inak by to bolo strieľanie rád naprázdno, a dokonca by mohli pôsobiť aj kontraproduktívne. Na riešenie problémov slúži kontakt s odborníkom.

Alkoholizmus ako taký vytvára u žien symptomatológiu závislosti, ktorej charakteristiky sú viazané na osobnosť, muža či ženy, s kardinálnymi príznakmi závislosti: strata kontroly v pití, zmenená tolerancia, ťahy a  palimpsesty (zlyhanie pamäte po nadmernej konzumácii alkoholu). Každá osobnosť na spomínanú symptomatológiu reaguje odlišne, či už ide o mužov, alebo o ženy.

mamy alkoholičky 

Podľa vašich skúseností, prečo ženy začínajú popíjať? Je to naozaj také zlé, dať si večer pohár vínka? Vari si to tá mama nezaslúži?

Každý si zaslúži slobodnú voľbu v rozhodovaní, ale aj následky svojej investície. Otázkou zostáva, čo človek očakáva. Ak pocit uspokojenia, nemá dôvod vyhnúť sa pitiu. Som však presvedčená, že nikto sa nechce stať alkoholikom a už vôbec netrvá na zásluhách, ktoré by smerovali do závislosti od neho. V oblasti závislostí sme dodnes nespochybniteľní.

Stále veríme, že: „Mne sa to nemôže stať!“ Stačilo by uveriť, že závislým sa môže stať každý človek bez výnimky, len musí v živote naraziť na svoju drogu a poctivo „trénovať“.

Nezačína podľa vás akoby nový druh novodobého potláčania vnútornej bolesti alkoholom? Nedusia ľudia v sebe pocit prázdnoty, smútku, opustenosti, neprijatia?

Až človeka zamrazí nad otázkou, či je vhodné riešiť bolesť smrťou? Až nepochopiteľne môže znieť skutočnosť, že závislosť od alkoholu je vlastne smrteľné ochorenie, ak sa nelieči včas. A pritom vypiť si je príjemné a v našej spoločnosti aj normálne. A nie každý pohár musí viesť k rizikovému alebo závislému pitiu.

Naozaj, mnoho vecí čaká každú ženu najmä po narodení detí. Ale napriek tomu, že to majú na bedrách všetky, nie všetky siahajú po psychoaktívnych látkach. Najdôležitejšie pre šťastný život je, aby odmena za výkon z pohľadu ženy, mala vysokú hodnotu gratifikácie a satisfakcie.

Žena jednoducho musí cítiť uznanie. Ak do tohto prežívania zadelí ešte aj relaxáciu a primerané sebahodnotenie, tak určite nepotrebuje k životu žiadne falošné stimulácie. Sú chvíle krízy, keď je aj v takýchto situáciách dobré navštíviť odborníka, ako hľadať náhradné riešenia. 

Kedy by človeku mali „zablikať kontrolky“, že toto už nie je v poriadku?

Ľudia alkohol vidia ako liek proti všetkému. Tak sme sa to stáročiami učili z generácie na generáciu. Všeobecne platí, ak mám hodnotu alkoholu zabudovanú v schéme myslenia v hodnotovom registri na najvyššej priečke, akémukoľvek podnetu na zmenu myslenia neuverím. Avšak ak prvýkrát pocítim ujmu v súvislosti s pitím alkoholu, odporúčam nezostať ľahostajným. Vtedy je príležitosť uvedomiť si, že ak v chybe zotrvám, milosť síce môžem dostať, ale život mi nemusí odpustiť. 

Medzi prvé príznaky patrí poľavovanie v bežných činnostiach, impulzívne zmeny v programe, kolísanie nálady, zmeny v prioritách. Už vtedy treba zakročiť. Už pri prvých príznakoch odchýlky od normy blízkym radíme, aby si svoje pocity nenechávali pre seba. Rozhovor s človekom v domácom  prostredí, ktorý sa stáva závislým, alebo sa ním už stal, však nemusí vždy pomôcť.

Často si rodinný príslušník naivne myslí, že dohovor typu „nepi“, alebo „rozvediem sa“ pomáha.  Žiaľ, zvyšuje u užívateľa predovšetkým  obranný mechanizmus, ktorý v konečnom dôsledku prispieva ku klamstvu, k tzv. utajovanému pitiu. Je nereálne očakávať od niekoho, kto pije rizikovým spôsobom, aby bol sám schopný aj s najlepšie mienenou radou blízkeho človeka toto odhaliť a rešpektovať. 

Ak sa situácia nezlepšuje, blízka osoba by mala vyhľadať pomoc odborníka. Spojenectvo odborníka a blízkeho človeka môže mnohému napomôcť. Cesta k abstinencii existuje, pokiaľ ju závislý chce hľadať. Odsúdenie ani ľútosť nepomáha.  Potrebuje pocit, že je hodný toho, aby ho mal niekto rád. 

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: