Príbeh Lucie: Adoptovali sme si Matúška. Jeho mama bola alkoholička

Kristína Majerová/ čitateľka Lucia | 17. Dec 2019
Príbeh Lucie: Adoptovali sme si Matúška. Jeho mama bola alkoholička

Malého Matúška sme si adoptovali ako dvojročného z detského domova. V papieroch stálo, že matka pila alkohol, ale nebola uvedená žiadna diagnóza FASD, ja som o ničom takom ani netušila. Prišlo mi to v pohode, bola som rada, že si beriem domov zdravé dieťa.

Ako dvojročný nerozprával, mal plienky, stále behal, niečo žužlal, stále mal čosi v ústach. Tá hyperaktivita bola očividná. Chodil do menšej rodinnej škôlky, ale učiteľky sa na neho často sťažovali. Niečo im ukradol zo skrinky, bil deti. Ale stále sme si mysleli, že je len také „živé dieťa, výmyselník”. Samozrejme, takisto sme prihliadali na fakt, že bol dva roky v detskom domove a niečo to na ňom zanechalo. 

Fetálny alkoholový syndróm
Prečítajte si tiež:

Fetálny alkoholový syndróm

Matúško sa narodil matke alkoholičke

Náročnejšie to už bolo, keď začal chodiť do školy. Najprv chodil do dobrej súkromnej školy, nebolo tam síce menej detí, ale trieda bola farebná, podnetná. Jednoducho krásna škola. Už po prvom mesiaci to však bola katastrofa. 

Vyrušoval, behal, pútal pozornosť. Vtedy sme prišli do Návratu, kde sme dostali nejaké knihy o FAS a zrazu sme si uvedomili, ako to všetko zapadá do seba a náš Matúško má pravdepodobne túto poruchu. V 7 rokoch bol na diagnostike, kde mu vyšiel parciálny FAS, tzn. spĺňal všetky kritériá, aj čo sa týka centrálnej nervovej sústavy, len vzrast mal úplne normálny. V škole dostal asistenta, bol tam do druhého ročníka, no napriek tomu nám bolo povedané, že to nie je škola vhodná pre neho. Hoci bol veľmi nadaný na jazyky, problémom bolo jeho správanie. Teraz je ôsmak a je v šiestej škole...

Matúš sa nevie poučiť z následkov. Život s touto diagnózou nie je jednoduchý

Hoci je už ôsmak, doteraz nevie, že si má ísť pred jedlom umyť ruky. A v tomto veku už len odpapuľuje. Doteraz sa nebol schopný naučiť zatvárať za sebou dvere. Predstavte si situáciu, že odišiel z domu a ten ostal celý deň otvorený. Hoci mne povie: „Mama, nezatvorila si, nezhasla si svetlo“, sám od seba to nevie urobiť. Musím mu stále pripomínať: „Matúško, dvere.“ Tieto pravidlá pozná, vidí ich na druhých (súrodenci, rodičia), ale na sebe to nevie aplikovať.

Je aj veľmi emočne nestabilný, ťažko sám seba kontroluje. Flexibilita je pre neho veľmi náročná, ak sa plánuje ísť do kina a pre niečo sme nemohli...

Chcel by mať veľmi veľa kamarátov, na ihrisku si ich vždy nájde prvý. Ale po 10 minútach je už sám: jedného kopne, druhému ublíži, potom sa ho deti boja, nechcú sa s ním hrať.

Aj tak ho ľúbime

Na druhej strane, Matúško má mnoho pozitívnych stránok. Je veľmi športovo nadaný. Tým, že  FASD deti sú hyperaktívne, potrebujú viac stimulov, napr. na bicykli vždy chodil po najväčších jamách. Nerád chodil pešo, tak od 7 rokov kráčal popri mne po rukách. Keď sa nudí, robí saltá.

Verbálne je veľmi zdatný, píše pesničky v angličtine a krásne slohy – ak ich prelúštite, majú myšlienku a hĺbku. Po anglicky sa krásne dohovorí. Miluje aj divadlo, ktorému sa venuje. Je veľmi dobrosrdečný, rozdal by sa, aby ho ľudia mali radi... Zároveň je však naivný a ľahko by sa dal oklamať, tak viem, že musím nad ním držať nejaké tie ochranné krídla. Keď bol menší, boli sme už zvyknutí, že mu stále niečo padalo na zem. Išiel odniesť niečo do umývačky a my sme si už zapchávali uši, že sme vedeli, že mu padne príbor na zem alebo rozbije tanier.

fetálny alkoholový syndróm

Ako mnohé iné deti s FASD, má problém so spánkom

Spáva nepokojne, trápia ho nočné mory, alebo sa len tak zobudí a je hore, nevie zaspať. Nevie zaspať potme, doteraz k nám chodí do postele. Veľmi rád by išiel do tábora, ale nechce hovoriť všetkým o jeho FASD, no neuvedomuje si, že by sa v noci v tábore bál. Alebo, paradoxne, chce ísť na horor, ja ho upozorním, že sa bude potom báť, ale on ide, lebo idú spolužiaci. Nasledujúcu noc spí vedľa mňa s bejzbalovou pálkou. 

Od detstva mu voňal alkohol

Aj preto máme bezalkoholickú domácnosť. Vie, že jeho mama s tým mala problém, tak sme mu povedali, že je alergický na alkohol a že by ho nemal vôbec skúšať. Vidíme, že napreduje svojím tempom, v matematike je na úrovni 8-ročného, v športe  vyniká na 16 rokov, emočne je na tom často ako 5-ročný,  pri zvažovaní rizík  a následkov svojho správania väčšinou na 8 – 9 rokov,  vo verbálnom vyjadrovaní  a umeleckom prejave na 17 rokov.

Koľko má v skutočnosti Matúš rokov? Ako sa máme ku nemu správať? Ako ho uchrániť, aby nepadol do zlej partie, nezačal skúšať alkohol, drogy, vedel sa o seba postarať?

To sú otázky, ktoré sa nám vynárajú, ako Matúš dospieva. Za to, že sa táto téme stále viac a viac otvára, sme vďační. Hlavne z dvoch dôvodov, po prvé, že si to prečítajú tehotné mamy a nesiahnu ani po kvapke alkoholu a po druhé, že ľudia nebudú Matúška súdiť za to, že nevie stále ako 14-ročný pochopiť ručičkové hodiny, prísť na čas tam, kde má, že nevie byť stále pokojný, musí vyskúšať všetko nové, aj keď to je rizikové, nevie naplniť  očakávania učiteľov a celkovo spoločnosti.

My sme nesmierne vďační, že sme si adoptovali práve Matúška. Je to dar.

Lucia (35r.)

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: