Ako mýty o materstve ovplyvnili môj boj s popôrodnou depresiou a úzkosťou
Celý život som verila romantizovaným predstavám o materstve. Dostali ma pod tlak.
Keď som porodila prvého syna, prešla som si obdobím, ktoré nemôžem nazvať najkrajším v živote. Dieťatko síce prinieslo so sebou radosť, ale aj nečakaných spoločníkov. Prvým bol Pocity viny, neúprosný kritik. Ďalším bola Panika, ktorá ma zamkla doma a nedovolila mi vyjsť von. A napokon prišiel Smútok, ktorý sa stal mojím tieňom. Títo traja každodenne ovládali moje myšlienky a nútili ma pochybovať o všetkom – najmä o tom, či som pripravená byť dobrou mamou.
Po pôrode nešlo nič podľa predstáv
Nič po pôrode neprichádzalo prirodzene. Dojčenie bolo bolestivé, ale nútila som sa vydržať, pretože vo mne neustále rezonovalo: „Dojčenie je najlepšie.“ Keď som videla, že sa mi nedarí nakŕmiť vlastné dieťa – niečo, na čo je ženské telo biologicky prispôsobené – cítila som zlyhanie. Dieťa chudlo, aj ja som strácala na váhe. Odsávanie každé dve hodiny neprinášalo výsledky a ja som sa stále viac topila v cykle paniky, viny a smútku. Tí moji „spoločníci“ akoby mi dookola pripomínali: „Toto je teraz tvoja úloha – postarať sa o dieťa za každú cenu.“
Kto sa postará o matku?
Kto sa postará o mňa?
Keď som si ako mladé dievča predstavovala, aké to bude byť matkou, nikto nikdy nespomenul nejaké zmätky, ťažobu a výčitky. Materstvo bolo vždy vykresľované ako obeta – matka má byť pripravená dať svojmu dieťaťu všetko, dieťatko ju naplní a ona bude vedieť, môcť, zvládne...
Pamätám si jednu noc, keď som o štvrtej ráno nervózne prechádzala po byte, zatiaľ čo môj manžel a dieťa pokojne spali. Slzy mi neprestávali tiecť a moje srdce búšilo, akoby chcelo vyskočiť z hrude. Zobudila som manžela a on ma len objal. Silno a pevne, nič sme nehovorili. Ja som nevládala a on nevedel, čo má povedať.
O šesť rokov neskôr, po narodení druhého dieťaťa, sa situácia okolo dojčenia zopakovala, a bol to práve on, kto ma prosil, aby som s dojčením prestala. Bola som opäť uväznená v cykle popôrodnej depresie a úzkosti, no tentokrát sme boli obaja múdrejší. Pridala som sa do podporných skupín pre matky a naučila sa, že niekedy je potrebná terapia alebo lieky. Tiež som pochopila, že starostlivosť o dieťa by nikdy nemala byť na úkor vlastného duševného zdravia mamy. Ja nemôžem stratiť samu seba. Ani ty, mama.
Keď všetko stíchne, na mamy padne ťažoba
Popôrodná depresia je bežná a môže trvať dlhšie než rok, tvrdí štúdia
Podľa Maternal Mental Health Leadership Alliance sú ženy náchylnejšie na problémy s duševným zdravím počas tehotenstva a po pôrode, ak majú osobnú alebo rodinnú históriu psychických ochorení, chýba im sociálna podpora, zažili traumatický pôrod alebo mali predtým v živote traumatické skúsenosti.
Mýty o materstve spôsobujú matkám zbytočný tlak a pocity zlyhania. Jedným z najrozšírenejších je presvedčenie, že matka by mala okamžite po pôrode cítiť bezpodmienečnú lásku k svojmu dieťaťu. Hovorí sa tiež, že dojčenie je jediná správna cesta, a ak matka nedojčí, zlyhala ako rodič. Spoločnosť často predpokladá, že starostlivosť o dieťa je pre matku prirodzená a nemala by jej robiť žiadne problémy. Ďalší rozšírený mýtus tvrdí, že matka by mala obetovať všetko vrátane svojich snov a ambícií pre dobro dieťaťa. Často sa očakáva, že matka bude vždy dokonale organizovaná, zvládne domácnosť a starostlivosť o dieťa bez jedinej chyby.
Ľudia tiež predpokladajú, že každá matka si užíva každú chvíľu so svojím dieťaťom a že materstvo je vždy naplňujúce a radostné. Tieto predstavy však neberú do úvahy realitu, ktorá je oveľa komplexnejšia, a vytvárajú tlak, ktorý matky nemusia byť schopné zvládnuť. Toto všetko som počúvala roky. V tomto všetkom som žila a verila, že to tak jednoducho je. Kým sa mi nenarodilo dieťa a všetko bolo inak.
Ako sa postarať o seba, keď sa staráte o všetkých ostatných
Celý život som verila romantizovaným predstavám o materstve, ktoré nakoniec zohrali úlohu v mojom boji s popôrodnými ťažkosťami. Trvalo mi chvíľu, kým som pochopila, že sa musím zbaviť pocit viny, že nespĺňam to všetko, čo o materstve kedy počula. Vďaka skúsenostiam s prvým dieťaťom som počas druhého tehotenstva vedela, že musím seba postaviť na prvé miesto. Lebo keď sa nepostarám o seba, nebudem schopná sa postarať ani o svoje dieťa.
Mamičky, nenesiete zodpovednosť za každú ťažkosť s dojčením, uspávaním či zdravím vášho dieťaťa – nie je to vaša vina. Zbavte sa týchto vnútorných výčitiek, ktoré vás zožierajú a doprajte si čas - aj na to, aby sa zžili s novou rolou. Žiadna z nás nemá návod, ako byť dobrou mamou a nikto vám to nemôže ani nadiktovať. Je to vaša cesta s vaším dieťatkom. Starajte sa o seba, mamy.