Skutočný príbeh: Po pôrode prišlo emocionálne šialenstvo

Z vašich listov: Ivanka | 7. máj 2021
Popôrodná depresia

Popôrodná depresia nie je hanba, treba ju riešiť, aby ste sa opäť mohli cítiť šťastne. Vy aj vaše dieťa.

Som matkou ročného syna, keď sa nečakane dozviem, že bude ďalšie...

Bolo to prekvapenie, ale hlavne panika, ako to celé zvládnem, nakoľko syn bol na mňa veľmi naviazaný a ja som vôbec nečakala, že tak skoro otehotniem.

Tehotenstvo ma prekvapilo a nebolo jednoduché

Neustále som mala obavy, či to dám. Prerábali sme v tom čase aj domček a riešili rôzne iné veci a to mi vôbec nepridávalo na pohode. Bola som v strese. 

Prišiel deň, keď som porodila dcéru. Konečne! Ale, aj keď to vyznie kruto, najradšej som bola, že to mám za sebou a všetko dobre dopadlo. Desil ma tento pocit. 

V pôrodnici mi bolo stále smutno za synom. Chýbalo mi, že nie som pri ňom a nedávam mu pusu na dobrú noc.

Dcérka bola veľmi náročné dieťatko

Veľa plakala kvôli kolikám a často som ju dávala rodine, aby ju utíšili. Ja som sa radšej venovala synovi. Zožieral ma pocit, že ju nikdy nebudem toľko ľúbiť ako syna. Mala som z toho strach a veľmi ma to zožieralo. Zle sa mi žilo s pocitom, že mám jedno dieťa menej rada. Naozaj to bolo strašné emocionálne šialenstvo.

Rozmýšľala som aj nad odbornou pomocou, lebo som si viac než istá, že to bola popôrodná depresia, ktorá je u nás veľkým tabu. Ženy sa boja povedať, ak cítia, že po narodení dieťatka sa neocitnú ako v skvelom filme. že nie sú nadšené a plné lásky z dieťaťa.

Hormonálne výkyvy a emocionálne šialenstvo

Áno, malo by to tak byť, ale aj nemusí,  nakoľko žena prechádza takými návalmi hormónov, že to nemusí zvládnuť. Celé tehotenstvo som sa stresovala a po pôrode to len pokračovalo... Bolo mi na nič. 

A je v poriadku tieto slová vysloviť a hľadať pomoc či už len u rodiny, alebo aj odborne. Nie je to hanba. Nie je to zavrhnutia hodné. Je to realita, ktorú prežíva mnoho žien, ale boja sa to povedať, lebo ich možno okolie alebo aj mamičkovské fóra zhejtujú.

Ja som to prekonala vďaka rodine, ktorá mi veľa pomáhala a pomohla mi uvedomiť si, že pocity, ktoré cítim, síce nie sú normálne, ale nemôžem za nich. Stáli pri mne.

Trvalo to asi tri týždne a boli veľmi bolestivé. Cítila som sa zlá a neschopná milovať. Keď sa dalo do poriadku telo, aj hlava sa pomaly začala spamätávať. 

Popôrodná depresia nie je hanba

Chcem odkázať ženám, aby tieto pocity v sebe nedusili, ale o nich hovorili. Že nájdu podporu v blízkych, ktorí im pomôžu prekonať tie emócie, za ktoré sa hanbia. A ak nie, nech sa neboja požiadať o pomoc. Popôrodná depresia nie je hanba, treba ju riešiť, aby ste sa opäť mohli cítiť šťastne. 
Vy aj vaše dieťa. 

Mama Ivanka. 

Ďakujeme za vaše príbehy. Za to, že sa s nami delíte o kúsok svojho života a pomáhate tým ostatným mamám, ktoré sa možno cítia so svojimi problémami osamelo. Píšte aj naďalej: koscelnikova@orbisin.sk  

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: