Mama prosí o radu: Popôrodná depresia mi ničí život
Dobrý deň. Prečítala som si článok a uvedomila som si, že ja som ešte horšia matka ako tá pani z príbehu....
Trpké priznanie mamy: K dieťaťu som nič necítila
Bude to o chvíľu štvrtý rok a ja denno denne plačem. V živote ženy by okamih pôrodu, mal byť ten najkrajší, malo to byť to puto, ktoré nikto a nič nedokáže zničiť.
U mňa to tak nebolo. Necítila som vôbec nič. Ba čo viac, prvé mesiace sa o dcéru staral manžel a moja matka. Ja som dcérku nechcela vidieť.
Pôrod mi zmenil život. Nedokážem sa naštartovať
Opakované prebalovanie, kŕmenie, mlieko som nemala. Privádzalo ma to do šialenstva. Len som kričala a nadávala, čo robím doteraz. Navštívila som psychológa i psychiatra, no dodnes sa môj stav nezlepšil. Beriem dieťa ako záťaž pre môj život.
Vzalo mi moju slobodu a musím robiť veci, ktoré ani robiť nechcem. Nikto z rodiny nedokáže a nevie pochopiť ako môžem mať takéto pocity, takéto vnímanie. Čo sa vo mne tak veľmi zmenilo. Je zo mňa doslova harpia, žena s ktorou sa nedá vydržať ani žiť. Neraz myslím na smrť a želám si ju, aby to všetko skončilo. Že bude lepšie.
Môj vzťah s mužom je od narodenia našej dcérky na bode mrazu. Sme spolu vlastne už len kvôli nej. No denne sa hádame. Moja dcera je zlá, veď sa nečudujem... Je to moja chyba. Veľakrát som uvažovala, že odídem, že ich tu nechám.
Čo mám robiť? Pomôžte...
V mojom živote je veľmi málo dobrých dní, tých, kedy svoju dcéru milujem viac než čokoľvek a kohokoľvek na svete. Neviem prečo tie pocity odchádzajú. V tej chvíli by som to nikdy nemenila a porodila znova. Mám výčitky svedomia a plačem, ako môžem vôbec konať a hovoriť tie odporné veci.
No táto chvíľa netrvá dlho. Prosím ak niekto prežil niečo podobné, chcem vedieť, ako to riešili.
Pýtam sa prečo ja? Zničila som tým svoju rodinu, matku i ostatných.
-maria-
