12. mesiac života dieťaťa

Odborný garant - MUDr. Marta Špániková | SSPPS SLS

Vývin v 12. mesiaci života

Samostatnosť – črta, ktorú rodičia u svojho ročného dieťatka môžu pozorovať čoraz viac – v pokusoch o chôdzu, jedenie, hru atď. A hoci sa z malého bábätka za 12 mesiacov vykľúva neopakovateľná osobnosť, ochrannú ruku svojich rodičov bude potrebovať stále viac – minimálne ešte 18 rokov.

Za prvý rok života sa dieťatko rozvíjalo v mnohých smeroch, po stránke fyzickej i psychickej. Obrovský pokrok nastal v motorike – jemnej (drobné pohyby rúk, úchopy...), hrubej (sedenie, lozenie, chodenie), v sociálnej oblasti i v rozvoji reči, mimiky, fantázie, myslenia. Pokrok, ktorý dieťa urobilo za prvý rok svojho života, už nikdy nebude taký enormne rýchly.

Čo všetko dokáže dieťa v 12. mesiaci?

Hrubá motorika

  • Dieťa dokáže stáť a v stoji pri nábytku sa dokáže postaviť na špičky alebo sa postaví niekedy na jednu nohu.
  • Dokáže urobiť prvé samostatné kroky.
  • Akonáhle sa naučí samostatne chodiť, naučí sa tiež pustiť sa bez držania zo stoja opatrne do sedu a zo sedu sa bez držania posadiť.
  • Niektoré deti už dokážu prekročiť nízke prekážky a s pomocou chodiť po schodoch a tiež sedieť na vyvýšenej ploche.
  • Ich úchop býva pevný – dokážu sa udržať voľne visiac nielen na našich prstoch, ale aj na hrazdičke.

Jemná motorika

  • Tým, že sa rozvíjajú pohyby ruky, ukazuje to na narastajúce skúsenosti dieťaťa a jeho rozvíjajúci sa intelekt.
  • Ruka siaha s istotou smerom k pozorovanému predmetu.
  • Už pred uchopením predmetu sa adaptívne prispôsobuje veľkosti, tvaru a polohe predmetu.
  • Isté, jemné a presné  vedenie ruky s hračkou k cieľu – napr. dieťa s istotou trafí kľúčovú dierku, alebo otočí ruku, v ktorej drží korunu tak, aby bola minca rovnobežná so štrbinou v pokladničke.
  • Keď zvládne tieto schopnosti, je schopné sa naučiť postaviť kocku na kocku.
  • Dieťa je schopné postupne stále lepšie vykonávať každou rukou iný pohyb – takže v 11. až 12. mesiaci jedna ruka vykonáva činnosť skôr pomocného charakteru (napr. drží fľašu)  a druhá vykonáva vlastnú prácu (vhadzuje gulôčku).

Chôdza v 12. mesiaci

Túto otázku dostávajú rodičia často. Čakanie na prvý krok dieťatka môže byť občas frustrujúce. Pre rodičov je signálom zdravého vývoja dieťaťa po pohybovej stránke, a tiež znakom osamostatňovania sa.

Čas prvých krôčikov a samostatnej chôdze je však individuálny. Najprv sa dieťa obracalo, potom sedelo, naučilo sa postaviť a stáť. Približne vo veku 9 – 10 mesiacov sa objavuje prvý krok (obchádzanie nábytku ap.). Neskôr sa rozvíja chôdza ďalej, niektoré deti začnú chodiť v 11. či 12. mesiaci. Niektoré sú opatrnejšie a dlhšie chodia s pridržaním sa rúk rodiča ap.

Širšia norma udáva, že zdravé dieťa sa naučí samostatne chodiť najneskôr do 17. – 18. mesiaca. Avšak, to, že samostatne chodí ešte neznamená, že sa vývin jeho chôdze ukončil.

Naopak, chôdza sa zdokonaľuje – dieťa chodí po rovnej dlážke, po tráve, v snehu, z kopca, učí sa chodiť dopredu, dozadu, prekračovať prekážky ap. Pre zdravý vývin dieťaťa nie je vhodné podporovať jeho chôdzu v chodúľkach. Ich používanie nie je bezpečné a vedie k zlozvykom – chôdza na špičkách, krivenie chrbtice ap. Platí, že dieťa začne samo chodiť vtedy, keď je na to (fyzicky i psychicky) pripravené.

Vývin reči v 12. mesiaci

Každé dieťa je originálne, nielen čo sa týka výzoru, záujmov, ale aj reči. Kým niektoré detičky už v roku džavocú, iné si na svojom prejave dávajú záležať. Je to individuálne. Spočiatku sa rozvíja porozumenie, až potom aktívna slovná zásoba, teda slová, ktoré dieťa správne spojí s danou vecou (napr. auto) a pomenuje ich. Koncom 12. mesiaca niektoré deti používajú asi 5 – 20 aktívnych slov, zväčša sú to slová: pa-pa, bác, ma-ma, ta-ta, ha-vo...

Zvyšuje sa záujem o riekanky, obrázky, čo by mali rodičia podnecovať pozeraním vhodných knižiek. Dieťa by malo zdieľať pozornosť, teda prstom ukazovať na to, čo ho zaujme, na čo rodič reaguje pomenovaním, uistením: „Áno, to je pes. Robí hav-hav.“ Samozrejme, veľmi motivujúca je pochvala.  

Hra v 12. mesiaci života

Ročné dieťa sa už dokáže aj krátko zahrať. Vie vkladať geometrické tvary do skladačky, ktoré mu rodič pomáha pomenovať.

Skladá kocky na seba, kolieska na tyč, ťahá hračku na povrázku, ukladá a vyťahuje predmety zo škatule, rozpoznáva niektoré zvieratká na obrázkoch. Sociálne zručnosti sa takisto rozvíjajú. Dieťa už dokáže reagovať na výzvy rodiča, napr. „Daj mi auto.“ Už vie rozlišovať jednoduché príkazy, čo je dovolené – zakázané, správne – nesprávne.

Má záujem hrať sa, avšak skôr s dospelými, ktorí mu rozumejú a dokážu sa mu prispôsobiť. V tomto veku sa ešte malé deti nedokážu hrať so svojimi rovesníkmi, hrajú sa vedľa seba, prípadne si berú hračky. Je to preto, že dieťa v tomto veku je ešte príliš zamerané na seba a svoje potreby.

Nesmieme zabudnúť na to, že aj keď dieťa začína chápať, že druhý prežíva bolesť a prejavuje  aj akýsi súcit, keď niekto predstiera plač, aj tak zostáva veľmi egocentrické a zamerané na seba a svoje potreby.

Jeho mottom je: všetko je moje a všetci sú tu len pre mňa. Napríklad dieťa vytrvalo vyžaduje, ak niečo chce a odmieta to, čo sa mu nepáči. Jeho tvrdohlavosť dokáže rodičov prekvapiť.

Požičať hračku, vypýtať si ju, neplakať, keď niekto hračku vezme – to všetko je výchovná úloha rodičov. Je potrebné ho citlivo viesť k tomu, aby sa dokázalo rozdeliť a postupne spolupracovať. Využiť na to možno aj rôzne napodobňovacie hry, pretože dieťa chce v tomto období všetko napodobňovať.

Rozvoj kognitívnych schopností

Čo mama robí s vareškou? A čo robí tata? Na čo slúži táto vecička? Ako otvorím túto skrinku? Hoci je pre rodiča namáhavé ustriehnuť, čo všetko malý objaviteľ skúša, práve vďaka týmto skúsenostiam sa rozširuje jeho poznanie.

Je to aj inšpirácia na vhodný darček pre dieťa, napr. taká detská kuchynka či dielnička učia detičky novým zručnostiam a správnym smerom im rozvíjajú ich motorické schopnosti. Vďaka zdokonalenému úchopu už totiž ročné dieťa dokáže do rúk chytiť aj drobné predmety, čo však zvyšuje nárok na jeho bezpečnosť.

Je dobré podporovať dieťa a prizývať ho napr. k pomoci v kuchyni (napr. vaľkať cesto, vykladať riad z umývačky, ukladať ponožky do skrinky ap.). Všetko, čo sa dieťa naučí si ukladá do pamäti = učí sa žiť. Dieťa  radšej napodobňuje skutočne než „akože“ symbolicky. Radšej teda vyrába niečo zo skutočného cesta a dáva to do skutočnej rúry, než akoby sa na to hralo na detskom sporáku s detským riadikom.

Ak sa nemôže zaoberať skutočnými vecami, potom sa do hry dokáže vžiť natoľko, že zaobchádza s hračkami ako so skutočnými vecami – medvedík alebo bábika už nie sú len hračkou, ale stávajú sa niekým, kto cíti, žije, potrebuje ich starostlivosť.

Nesmieme zabudnúť na to, že aj keď dieťa začína chápať, že druhý prežíva bolesť a prejavuje  aj akýsi súcit, keď niekto predstiera plač, aj tak zostáva veľmi egocentrické a zamerané na seba a svoje potreby. Jeho mottom je: všetko je moje a všetci sú tu len pre mňa. Je potrebné ho citlivo viesť k tomu, aby sa dokázalo rozdeliť a postupne spolupracovať.

Stravovanie v 12. mesiaci

Stále viac treba podporovať samostatnosť v jedení. Ročné dieťa už vie samo piť z hrnčeka, vie si trafiť lyžičkou do úst, hoci rado papá rukami. Do 1. roka by deti nemali konzumovať údeniny, morské plody, jahody, citrusové plody, kivi. Naďalej platí jedlá nesoliť, nekoreniť. Dieťa stále potrebuje v strave mlieko. Ak už dojčenie nie je možné, je vhodné podávať dieťaťu mliečnu formulu.

Opatrnosť so zavádzaním nových potravín platí najmä u detí, ktoré majú alergiu alebo predispozíciu na ňu. Strava by však mala byť pestrá, plná vitamínov, nemalo by v nej chýbať mäso, ovocie, zelenina, mliečne výrobky, pečivo atď. V mnohom je podobná strave dospelých.

Dieťa už má dobre vyvinuté chute, vyberá si, čo jesť bude, a čo nie. Skutočne, stravovanie môže byť zábava, teda viac pre dieťa ako pre rodičov, od tých vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti a fantázie. V konečnom dôsledku by však kŕmenie dieťaťa nemalo byť frustrujúce, ale mala by to byť jedna z pozitívnych častí dňa. 

 

 

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: