Druhý polrok dieťaťa: rastieme, učíme sa a hráme sa

druhý polrok dieťaťa, prvý rok dieťaťa, básničky, pesničky, lezenie
24.11.2017 v kategórii Batoľa, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Obdobie batoľaťa od polroka do roka je plné nových objavov, zručností a neuveriteľného napredovania vášho dieťatka. Inšpirujte sa, ako s dieťaťom v tomto období tráviť zmysluplný čas doma.

Siedmy mesiac

Najobľúbenejšou zábavnou činnosťou je v tomto období premiestňovanie a objavovanie. Dieťatko je pohyblivejšie a jeho rozvoj môžete podporiť nácvikom lezenia: ľahnite si na zem, položte bábo vedľa seba a motivujte ho, aby prekonalo vaše telo ako prekážku za hračkou.

Jeho životný priestor sa výrazne rozšíril – pohybuje sa štvornožkovaním, lezením a aj sadnúť si chce samostatne. Máte doma fit loptu? Pohupovanie majú deti rady a ak k tomu pridáte jednoduchú rytmickú básničku – napríklad skáče žaba po blate – bude sa im to páčiť. Položte drobca na bruško na fit loptu, pohojdávajte ho zo strany na stranu, dopredu a dozadu. Pred loptu položte jeho obľúbenú hračku a pri posune dopredu sa za ňou bude naťahovať. Hračku posúvajte na obe strany pri lopte, aby si dieťa precvičilo chrbátik a priestorové videnie.

Ȏsmy mesiac

8. mesiaci dieťa sedí úplne bez držania a s rovnou chrbticou. V tomto období sa samo posadí na rovnej podlahe, aj keď sa už nemá čoho pridržať. Malý človek začína vnímať čas, ktorý trávi s matkou a ten bez nej. Objavuje sa separačná úzkosť, takže dieťatko môže byť citlivejšie na cudzích ľudí. Ako ho zabaviť? Naháňačka? Prečo nie. Ale, milý rodič, po štyroch a pokojne aj s pesničkou „Ide vláčik šišiši“. Za taký výkon vám osemmesačné dieťa aj zatlieska. 8. mesiac je ešte v čomsi špecifickým. Drobec rozoznáva vlastnosti predmetov – zisťuje, že napríklad loptička po hodení skáče, noviny pri krčení šuštia, jedna hračka vydá väčší zvuk ako iná...

Deviaty mesiac

No, no, mama: deväťmesačné dieťa vie používať a vztýčiť ukazovák na ruke, pričom ostatné prsty zostávajú zovreté. Je to dôležitý stupeň vývoja jemnej motoriky. Túto novú zručnosť precvičujte pomenúvaním vecí, na ktoré ukáže, a čítaním kníh. Ideálne je, ak sú z mäkkého materiálu, pískacie a farebné. Interaktívnych kníh je dnes na trhu dosť a vďaka nim sa dieťa zoznamuje s rôznym povrchom či zvukom.

Deti majú rady riekanky a rytmické básničky, ktoré sú spojené s aktivitou:
 
Ťapulinky, ťapky,                                                      
daj Zuzička labky,
daj Zuzička  prštek,
vyjdeme na vŕštek.
 
Každá rúčka má prstíčky, zovrieme ich do pästičky,
bum, bum na vrátka, to je rozprávka krátka.
 
Ruky, ruky, ručičky,
máte malé prstíčky,
máte malé dlane,
zatlieskame na ne.
 
Skákala blška okolo bruška
cupi – lupi do kopčeka,
potom kopŕc do pupčeka.


 

Hračky, s ktorými sa hrá, veľmi rado hádže na zem. Keď už tak rado hádže, postavte pred neho nádobku, škatuľu alebo väčšiu misku a ukážte mu, ako do nej predmet trafiť. Táto aktivita ho zabaví.

Desiaty mesiac

 „Aha, ako Zuzka vyrástla, aká je veľká....“ Vaše malé bábätko skutočne rastie ako z vody a svoje centimetre už vie aj obrazne ukázať. Zdvihne obe ruky nad hlavu: „takáto“. Nad hlavu rado a často dáva aj také veci, ktoré by ste tam neradi videli – nočník, vedierko, tanier... Jeho prsty dokážu držať pohárik za uško.

Čudujete sa, že zrazu miznú niektoré veci? Vaše zlatíčko ich v obľube strká – hocikde – takže hľadajte aj v odpadkovom koši. Šikuľky začínajú pomaly skúšať prvé kroky a zabavia sa na odrážadle.

V 10. mesiaci sa už dieťa zvyčajne dokáže postaviť pri nábytku a chodiť okolo neho, pričom sa ho pevne drží. Dokonca niektoré deti začnú už v 10. – 11. mesiaci chodiť.

Jedenásty mesiac

Kreslite. Robte odtlačky rúk, maľujte prstami. V tomto období deti rady skúmajú a tvoria. Dokážu dlho presedieť v pieskovisku a hrať sa na pečenie koláčikov, ukážte im, ako ich môžu ozdobiť kamienkom, kvietkom. Aj do piesku sa dá kresliť – paličkou. Zapojte ho do bežných činností, ktoré vykonávate. Nechajte ho vaľkať cesto, miešať plnku do koláča aj zametať.

Búchanie varechou do hrnca síce narobí veľký hluk, ale aj tak sa dá muzicírovať.

Dvanásty mesiac

A je to tu! Prvý rok máte za sebou. Vaše malé je už väčšie a aj jeho nároky na hru sa zvyšujú. Nemusíte investovať do ďalších hračiek, siahnite po domácich zdrojoch. Jemnú motoriku výborne precvičí vhadzovanie mincí do pokladničky. Vie váš miláčik, že pes robí „hav“ a mačka „mňau“? Zoberte ho do zoologickej záhrady, zoznámte ho s ďalšími zvieratkami a ich zvukmi. 

Keďže už trávite viac času aj v spoločnosti iných detí na ihrisku, je dobré nacvičiť si s ním hru: požičiaš mi hračku? Keď bude chcieť vašu lyžičku, požičajte mu ju a okomentujte, že je vaša, ale radi mu ju na chvíľu požičiate. Skúšajte si aj vy od dieťaťa požičať hračku, s ktorou sa hrá: „Požičiaš mi macíka? Áno? Ďakujem, pomojkám sa s ním a vrátim ti ho.“

Deti by si mali zažiť, aké je to, keď ich hračku má na chvíľu niekto iný, potom sa mu vráti.

K základnej výbave detí do jedného roka patria: detské knihy plné farieb, zvukové nástroje (hrkálky, detské bubny, píšťalky, zvončeky), je dobré mať doma fit loptu (na uspávanie, pohojdávanie, masírovanie bruška, precvičovanie tela) a látkovú plienku (možno neuveríte, ale deti sa s ňou prehrajú, rady s ňou zaspávajú, žužlú ju a schovať sa pred mamičkou je tiež veľká zábava).

Skúste sa vyhnúť preplneniu detskej izby hračkami, bábätku stačia dve hrkálky a, najmä, vaša pozornosť. Nekupujte ich zbytočne veľa, aby sa mohlo zoznámiť s každou z nich postupne všetkými zmyslami – zrakom, sluchom, hmatom, chuťou – vidí malú farebnú loptičku, počuje, ako jemne hrká, jej jednotlivé časti sú ušité z rôznych materiálov a rátajte s tým, že sa ju dieťa pokúsi aj oblízať či zahryznúť sa do nej. 

Keď je mama unavená...

Prvý rok býva náročný, lebo deti si vyžadujú starostlivosť vo dne, aj v noci. Ak sa vám to podarí, skúste si zdriemnuť vtedy, keď spí vaše dieťa. Neodmietajte pomocnú ruku rodiny alebo známych a v čase, ktorý máte pre seba, oddychujte.

Naplánujte si a dohodnite s partnerom alebo rodinou polhodinku denne pre mamu. Počas tých pár minút nežehlite, neperte, neupratujte. Nemusíte robiť nič, môžete spať alebo čítať knihu, prípadne robiť niečo, čo máte radi. Únava a vyčerpanosť sa prejavia aj vo vzťahu k dieťaťu, a to má dosť čo robiť so sebou.  Výborným spôsobom na uvoľnenie a upokojenie  je prechádzka na čerstvom vzduchu. Vonku vám čas uplynie rýchlejšie, podnety sú rôznorodejšie tak pre bábätko, ako aj pre mamu. 

Zabaľte ráno tašku (myslite na všetko) a vyberte sa: do parku, do lesíka, do mesta. Pokojne strávte vonku celé dopoludnie.

Každá mama chce, aby bolo jej dieťatko šťastné a spokojné

V prvých mesiacoch svojho života potrebuje mať naplnené najmä základné fyziologické potreby, ale aj bábätko je sociálna bytosť. K tomu, aby bolo spokojné, potrebuje lásku, pocit bezpečia a dôvery.

Mama je stredobodom jeho vesmíru. Jej hlas, vôňa, dotyky. Buďte pri ňom, keď sa učí spoznávať svet. Potrebuje vašu lásku i vedenie. To, ako sa bude dívať na veci okolo seba, závisí aj od toho, ako mu ich vy predstavíte, čo mu o nich poviete. Spievajte mu. Lebo si bude pamätať, že mu mama spievala. Rozprávajte sa s ním, aby raz povedalo: mama mi o tom hovorila. Ľúbte ho, lebo kvôli tomu prišlo dieťatko na svet.

Postreh z redakcie:
Michaela Klamová, obrazová editorka, mama 15-mesačnej Šarlotky:

„Ešte som bola len tehotná a už si moja polovička ukoristila „našu“ knižku Od narodenia po 1. rok. Pravidelne ju vyťahoval a nedočkavo listoval. Keď sa Šarlotka narodila, vždy nám obom nahlas a hrdo predčítal psychomotorický vývoj aktuálneho a aj nasledujúceho mesiaca. Ako správny chlap a pán domu i situácie mi vždy s vážnou tvárou dával kontrolné otázky, či robím všetko tak, ako sa v knižke píše, či už som sa Šarlotke skrývala za šatku a hrala Ťapušky, či ju nenechávam pridlho sedieť, prečo sa ešte neprevracia na bruško a kedy pôjdeme kúpiť tú drevenú stavebnicu, lebo bez nej sa princezná zaručene nebude vyvíjať správne a my skončíme na čiernej listine rodičovstva. Takmer žiadne dieťa sa však nevyvíja presne podľa tabuľky a ani naše v tom nebolo výnimkou. To nahlodalo duševný pokoj novopečeného otecka a tak sme sa nevyhli pravidelnému porovnávaniu s knižkami, názormi odborníkov a, samozrejme, so všetkými dostupnými deťmi v okolí (nevynímajúc informácie o našom vlastnom vývoji, ktorými nás pravidelne a nadšene zásobovali nápomocné staré mamy). Tak, či onak, Šarlotka je zdravé, veselé a zvedavé dievčatko, ktoré sa odmietalo prevracať alebo ležať na bruchu, Ťapušky s prehľadom ignorovala a na prvý zub sme si museli počkať až mesiac po prvých narodeninách. Kompenzovala si to skorým lozením, chodením, behaním a skákaním, a tak miesto študovania odborných materiálov, aj my celý deň lozíme, chodíme, beháme a skáčeme.“