Katarína Bagniari: Príprava na tehotenstvo a materstvo sa začína kvalitným vzťahom samej k sebe
Jemná, krehká a citlivá žena, Katarína Bagniari sa venuje skúmaniu ženskej cyklickosti, jej vplyvu na naše fungovanie a ovplyvňovanie našich životov. Miluje život v plnosti, fascinuje ju ženské telo a potenciál, ktorý je ukrytý v každej z nás.
Jej cieľom je pomôcť ženám, aby lepšie rozumeli svojmu telu, svojmu cyklu a vedeli tak lepšie prežiť tie náročné dni, ale zároveň využiť naplno také, v ktorých prekypujú energiou. Katarína je od konca roka 2023 mamou dcérky Olívie.
Bolestivá menštruácia: prečo?
Katarína, vy sa venujete téme ženskosti, ženskému cyklu. Ako ste sa dostali práve k tejto téme?
Moje prvé kroky vznikali niekedy v druhom roku štúdia magisterského oboru antropológie, keď som sa pripravovala na doktorandské štúdium. Na antropológii sme mali niekoľko predmetov, ktoré sa zaoberali tematikou ženstva, žien a cyklov, plodnosťou a podobne. Tam začali počiatky prvotného záujmu, nakoľko som sama zistila, že o sebe toho veľa neviem. Vyvrcholilo to však chystaním sa na doktorandské štúdium.
Moja téma práce bola pripravená pre výskum vrcholových športovkýň a RED-S. Relatívna energetická dostupnosť je aktuálne veľmi skúmanou témou v prostredí športu a ja som ju chcela prehĺbiť v našich končinách práve o časť týkajúcu sa návratu menštruácie. V tej dobe som zdieľala svoje poznatky na svojom ešte malom instagramovom účte ako “len” výživová poradkyňa. Sama som bola prekvapená, aký veľký záujem vzbudila táto téma. Zároveň som sa však zhrozila, keď som si uvedomila, ako málo o sebe ženy vedia, a tak vznikol podnet v tejto oblasti pokračovať a pomáhať.
V čom konkrétne spočíva vaša pomoc?
Pomáham ženám spoznať, objaviť a lepšie porozumieť svojmu cyklu.
Zdá sa to byť na prvý pohľad jednoduché. Ako je to však v skutočnosti?
Z praxe vyplýva, že znalosti ženského tela sú pre nás ženy paradoxne veľmi slabé. Základy sú položené niekde na základnej škole, kde sme dostali kalendárik a cudzia pani nám rozprávala o vložkách. Dokonca pred chalanmi! Tie, ktoré študovali biológiu aj počas strednej školy, vedia toho trošku viac. Každá si nesieme určitý základ aj z domu, vlastnú verziu vnímania menštruácie ako takej, ovplyvnené našimi mamami a ženami v našej rodine.
Čo napríklad ženy nevedia?
Ženy nevedia či je ich menštruačné krvácanie silné, slabé, či je všetko v poriadku. Netušia, či reálne ovulujú, ale myslia si to, pretože sa spoliehajú na aplikácie. Prípadne si prečítajú pár príznakov, na základe ktorých si vyvodia, že asi ovulujú. Nedostatočná menštruačná gramotnosť je veľmi smutná vzhľadom na to, že sa dá menštruačný cyklus využiť ako úžasný nástroj, ktorý ukazuje náš zdravotný stav a zároveň aj aktuálny stav, v ktorom sa naše telo nachádza.
Menštruácia ako evolučný triumf?
Približne v akom veku vás ženy zvyknú kontaktovať? Je to až vtedy, keď majú problém alebo sú aj ženy, ktoré len chcú mať svoj cyklus a jeho výkyvy „pod kontrolou“?
Je to veľmi pestré. Stretávam sa s mladými ženami, ktoré sa snažia zistiť informácie o svojich prvých cykloch, ale aj so zúfalými ženami, ktoré trápi bolestivá menštruácia v akomkoľvek veku. Oslovujú ma aj ženy, ktoré by chceli otehotnieť, ale nedarí sa im. Dnes je to už otázka veku 25+. Ženy po 35. roku života už riešia prvé príznaky perimenopauzy. Vďaka svojmu širokému záberu obsahu a znalostí ma kontaktujú aj ženy v menopauze, ktoré chcú vedieť, ako sa zbaviť symptómov.
S akými problémami ženy najčastejšie za vami chodia? Sú to skôr „klasické“ problémy ako je napr. nepravidelný cyklus alebo skôr špecifické problémy?
Chodia za mnou so všetkým možným. Vnímam súvislosť, akonáhle otvorím nejakú novú tému, pribudne žien s týmito problémami. Napríklad nedávno som sa pustila do témy zrazenín a bolestivej menštruácie. Následne sa doslova „roztrhlo vrece“ so zdieľaním žien, že zažívať bolestivé cykly alebo veľké zrazeniny v krvi skutočne nie je v poriadku. Podobné „AHA“ momenty zažívajú ženy aj pri téme bolestivej ovulácie, pri nepravom menštruačnom krvácaní, o výtoku s kvasinkami. Dokonca aj pri ujasnení si pojmu „nepravidelný“ cyklus.
Stretávate sa s tým, že ženy túto tému bagatelizujú? Veď aj v minulosti ženy mali cyklus a neriešili, pracovali, rodili deti a neľutovali sa? My dnešné ženy sa často skúmame, asi nemáme čo robiť...
Osobne sa s týmto názorom veľmi nestretávam, keďže za mnou chodia vyslovene ženy, ktoré sú nešťastné, zúfalé a bezradné. Často prichádzajú zlomené z gynekologickej ordinácie, kde im nevedia pomôcť. V mojej komunite je minimum žien, ktoré by príliš úzkostlivo riešili svoje zdravie a mali čas skúmať každý jeden detail.
V čom vidíte, že by sme ako ženy mohli robiť pre seba viac?
Viac sa o seba starať a komunikovať svoje potreby. Nebáť sa požiadať o pomoc alebo o priestor pre seba. Chcete, aby si vás deti pamätali ako unavenú, naštvanú a “obetavú mamu“? Alebo ako šťastnú, usmievavú a spokojnú maminu, ktorá inšpiruje a je silnou ženou, ktorá si váži seba? Len tak dokáže mať svoj kalich plný a byť opätovne prítomná pre svoje deti a manžela.
Poraďte tipy pre ženy, ktoré trápia výrazné PMS prejavy. Ako sa cez to preniesť a ako byť v pohode a v podstate vďačné zato, že sme ženy, aj keď sa vtedy cítime pod psa?
Predmenštruačný syndróm sa deje hlavne preto, že míňame zo svojho kalicha energie počas celého cyklu a nedopĺňame si ho už postupne v predmenštruačnom období a hlavne počas menštruácie. V prvých 2-3 týždňoch cyklu si užívame silu estrogénu a dávame zo seba všetko. Keď sa však telo preorientuje na druhú fázu cyklu alebo nemôže docieliť druhú fázu (telo má málo energie, nemá priestor na ovuláciu), zmení svoje fungovanie, spomaľuje sa, utišuje a dáva najavo svoje možnosti a potreby. Mnoho žien má problém túto skutočnosť prijať, že majú spomaliť a zmeniť tempo. Tlačia na život v štýle 24/7/365 dní v roku, bez oddychu, v jednom kole ako robot.
Nie je to ale správne, však?
Presne tak. Sme podobné ako príroda, cyklické. Máme v sebe štyri rôzne fázy a každá fáza dáva priestor vyniknúť niečomu inému. Pri výrobe jednej z kartičiek mojej atypickej knižky som sa inšpirovala slovenským porekadlom: „Keby nebol oddych, bol by vzdych.“ Preto všetko, čo rastie, potrebuje aj čas oddychu. A to platí aj o cykle ženy, o nás. Naše telo potrebuje svoj čas oddychu. Hoci dnes nie je veľmi moderné oddychovať.
Musíme sa začať oveľa viac starať o mamičky po pôrode, nielen o bábätko
Napriek tomu, že ste pomohli už niekoľkým stovkám žien, ostávate stále skromnou, s nohami na zemi a stále sama sebou. To, čo hlásate a radíte, aj sama žijete. Nebojíte sa priznať si aj chybu, zaváhanie, zároveň sa neustále snažíte prekonávať a posúvať sa vpred. Čo vám osobne pomáha byť takto v pohode?
Veľmi sa teším, že ma ľudia takto vnímajú (úsmev). Myslím si, že základy mám vybudované z domu. Pochádzam zo skromnej rodiny, kde boli pracovití a dobrosrdeční ľudia. Práve oni ma naučili stáť nohami na zemi. V 15 rokoch som odišla na internát a osamostatnila sa. Uchopila som to tak, ako ma ľudia poznajú dnes. Mám aj úžasného manžela, ktorý pochádza z podobných pomerov a sme prvá generácia, ktorá žije odlišný život. Čelíme však tomu spoločne. Veľmi mi pomáhajú naše spoločne strávené chvíle či rozhovory. Prechádzky, čas v tichu, oddych od sociálnych sietí. Cenné chvíle žitia bežného života.
Ste pomerne čerstvo maminou. Zmenila vaša osobná skúsenosť pohľad na materstvo? Ak by ste mali samu seba popísať, akou mamou ste?
Úprimne poviem, že som mala strach stať sa mamou. Resp. nechcela som byť mamou, aké vidím okolo seba. Nenaplnené, unavené, nešťastné, rozvedené, opustené... A ich deti boli ich odrazom. Do materstva sme však išli s manželom spoločne, čo nie je bežné pre každý pár. Absolvovali sme všetky možné rozhovory na túto tému a boli sme si vedomí, čo všetko to obnáša.
Máte teda šťastie?
Vôbec. Mám to tak len preto, že som to inak nechcela. Mohli sme mať rodinu aj skôr, sme spolu už niekoľko rokov. Ale chcela som, aby bolo materstvo udržateľné aj pre náš vzťah, aj pre našu budúcnosť a museli sme preto urobiť nejaké vedomé a konkrétne kroky. Dnes môžem s hrdosťou vyhlásiť, že som mamou, akou som túžila byť. Napriek tomu, že som do materstva vstupovala so sklopenými ušami, že to vraj nepôjde. Materstvo je zaručene veľká transformácia a cesta ženy, ale aj obrovským priestorom pre zmysluplnejší život a hlbšie poznanie seba.
Tehotenstvo, následne pôrod a dojčenie, rozhádže celú hormonálnu sústavu ženy. Čo konkrétne vám pomáha „dať sa dokopy“?
Pomáhajú mi tie isté veci ako pred pôrodom. Sú to moje základné hodnoty, ktoré nepotláčam. Kvalitná strava, dostatok spánku (aj pri častom vstávaní, v noci k bábätku, sa snažím čo najviac spať a čo najkvalitnejšie), pravidelný pohyb vonku a chvíľu času sama so sebou, 20-30 minút denne. Osobne nemôžem povedať, že zažívam to, čo popisuje väčšina žien.
Myslím si, že je to preto, lebo svoje telo veľmi dobre poznám a snažím sa ho počúvať. Jednu noc máme horšiu? Ľahnem si na druhý deň skôr, nejdem cvičiť, nedám si kávu, pijem viac vody a tak ďalej... Pribrala som počas tehotenstva? Áno, ale po pôrode nie je môj cieľ schudnúť, ale regenerovať telo, zoceliť ho a ono sa pomaličky vráti späť. Ak cítim psychické vypätie alebo stres, v čase spánku dieťatka, si dovolím len tak sedieť a nerobiť nič. Neperiem, neupratujem kuchyňu, nemám dokonalý poriadok, ale snažím sa o pokoj a stíšenie svojho vnútra. Je to o mojom nastavení. Nemám ho v sebe prirodzene, roky som ho budovala. Príprava na tehotenstvo a materstvo začína roky predtým, ale ženy si to neuvedomujú. Začína kvalitným vzťahom samej k sebe.
Veľmi ma zaujalo vaše svedectvo, že hoci ste veľmi túžili rodiť prirodzene, nakoniec v záujme zdravia vás aj dieťatka bol pôrod sekciou. Nakoľko sa venujete týmto témam, bolo pre vás ťažké vyrovnať sa so skutočnosťou, že pôrod nebol úplne podľa vašich predstáv? Alebo brali ste to úplne v pohode a skôr musíte čeliť otázkam okolia?
V tomto prípade som absolútne pustila svoje ego a s plným vedomím som po náročnom a nepostupujúcom prirodzenom pôrode súhlasila so sekciou. Úplne bez výčitiek. Vôbec mi vtedy nenapadlo, prečo to tak je a prečo to takto dopadlo. Výčitky prišli až po niekoľkých hodinách, keď na mňa doľahla nevypovedaná realita sveta, v ktorom žijem a tlaku spoločnosti. V našich končinách sa nehovorí o cisárskom reze ako o záchrane, ale je považovaný za moderné rodenie slabých žien. Pri popisovaní priebehu nášho pôrodu určitým ľuďom, som mala možnosť vidieť, ako sa súčasne mení aj ich pohľad na sekciu ako takú. Ak má byť moja skúsenosť ďalším dielikom toho, aby sa o cisárskom reze hovorilo inak, o to cennejšia je pre mňa táto skúsenosť.
Ako sa meníme: 4 ženy v nás
Ak by ste mali dať tri rady mamičkám, ktoré čítajú tento článok, čo by to bolo?
Začnite so starostlivosťou a priorizujte seba už teraz. Skúste si z toho urobiť doslova železnú košeľu. Pripravte sa na čo najviac možných scenárov a nakoniec to urobte tak, aby to bolo pre vás čo najlepšie.
Čo odporúčate ženám, ktoré sa svojmu cyklu doteraz veľmi nevenujú, maximálne vedia, kedy má prísť „návšteva“, kde začať a ako?
Keby niekto iný tvoril to, čo tvorím ja, odkážem ho na neho (smiech). Najlepšie je postupne začať nasávať informácie, napríklad formou krátkych videí na mojich sociálnych sieťach alebo pustením si podcastu. Spolu s mojím tímom robíme všetko preto, aby sa čo najviac žien v našich krajinách dostalo k dôležitým informáciám a malo zvýšené povedomie o svojom cykle a zdraví. Je potrebné dopriať si dostatok času na nasatie informácií. Súčasťou procesu je už aj začatie lepšieho vnímania svojho cyklu. Tento článok môže byť práve tým prvým krokom. Ten ďalší je už na vás....