Keď všetko stíchne, na mamy padne ťažoba
Keď dieťa konečne zaspí, dom sa ponorí do ticha. Pre mnohé mamy je to moment, na ktorý čakali celý deň. Teraz by mala prísť úľava. Namiesto toho ticho prináša presný opak – nával pocitov, myšlienok a otázok, ktoré sa doteraz tlačili niekam do úzadia.
Ticho v dome je chvíľa, kedy zhon a hluk, požiadavky, krik, naťahovačky, smiech aj plač prechádza z fyzického sveta do myšlienok mamy. „Prečo som dnes stratila trpezlivosť?“ „Prečo som kričala na deti?“ „Je moje dieťa šťastné?“ Otázky prichádzajú jedna za druhou.
Neviditeľná práca rodičov, najmä matiek
Mamy sú také unavené... a predsa nemôžu zaspať
Je to zvláštny paradox – vyčerpaná mama, ktorá snívala o tom, že si večer ľahne a okamžite zaspí, leží v posteli s očami otvorenými do tmy. Jej telo je unavené, ale myseľ stále beží. Príliš veľa myšlienok, príliš veľa tlaku. Mama neprestáva byť mamou, keď sa zhasnú všetky svetlá. Spánok dieťaťa neznamená, že sa z módu mama vypne. Čo ak dieťa zakričí? Čo ak bude niečo potrebovať? Čo ak sa odkopalo? Čo ak ho bolí bruško z ťažkej večere? Stihneme ráno všetko? Niekto sa musí postarať o všetko. Niekto musí myslieť na to, čo sa stane zajtra. A tým niekým je väčšinou ona.
A tak sa každú noc, keď všetko okolo mamy stíchne, sama sa ponorí do svojich myšlienok. Premýšľa o tom, čo sa stalo, čo sa mohlo stať, plánuje, rieši, ráta, plače... Niekedy to musí pustiť. Nočné ticho je tým momentom, kedy na mamu zvyčajne doľahne ťažoba celého dňa.
Nevidiaca mama Timea Hóková: Nie je hanba poprosiť o pomoc
Mamy si často počas dňa opakujú jednu vetu: „Keby som mala chvíľu pre seba.“
No keď ten čas konečne príde, nie je taký, ako si ho predstavovali. Práve v tej chvíli, keď dieťa spí a dom stíchne, prichádza do duše zvláštny pocit prázdnoty. Pocity viny sa miešajú so strachom, že nerobí dosť. Že sa nesnaží dosť.
Jednou z najväčších výziev je uvedomiť si, že tieto pocity sú prirodzené. Každá mama sa tak občas cíti. Osamelo a preťažene.
Nie je hanbou cítiť sa takto. A nie je hanbou priznať si, že aj napriek tomu, že má krásnu rodinu, potrebuje čas na to, aby sa opäť našla. Akceptovanie vlastných pocitov, bez výčitiek a bez pocitu viny, je prvým krokom k tomu, aby si po náročnom dni ľahla do postele a zaspala. Aj zajtra je deň...