Máme doma problémové dieťa?

Máme doma problémové dieťa?
30.11.2016 v kategórii Dieťa, autor PhDr. Viola Zlámalová, foto: istockphoto.com

Aké je problémové dieťa, ako sa správa a prejavuje? Nie je problémové dieťa iba výsledkom vnímania predráždeného a nevyrovnaného dospelého?

Ako možno zadefinovať "problémové" správanie dieťaťa?

Z hľadiska koho je problémové? Komu sa nepáči jeho správanie a jeho prejavy? Niekedy je s dieťaťom nespokojná iba mama, všetci ostatní nemajú výhrady a ani nepovažujú dieťa za problémové. Inokedy je nespokojná iba pani učiteľka, inokedy zasa iba otec.

V týchto situáciách by sme mali hľadať chybu skôr v tom dospelom, ktorý je s dieťaťom stále nespokojný. Prekáža mu totiž všetko, aj prirodzená aktivita dieťaťa, jeho temperament či spontánnosť.

Ktoré deti zväčša považujú dospelí za problémové?

Pohybovo veľmi živé dieťa

Obyčajne prekáža dospelému, ktorý má radšej pokoj a sám je málo pohybovo živý. Trestá dieťa za jeho živosť, stále si ju zamieňa za poruchu správania. Ak by sme nasilu chceli tlmiť pohybovú živosť dieťaťa, mohli by sme spôsobiť, že bude nervózne, nesústredené alebo agresívne.

Múdry dospelý vie, že takéto dieťa potrebuje príležitosť na pohyb, mať možnosť vykonávať činnosti spojené s pohybom, aktivitou (väčšinou šport, tanec). Tu vybije svoju energiu a potom sa dokáže sústrediť aj na pokojnejšiu činnosť – na učenie.

Prečítajte si: Pohybom k lepším známkam

Dieťa s pomalším osobným temperamentom

Dokáže urobiť správne úlohy, nakresliť výkresy, pripraviť si školské pomôcky, ale na všetko potrebuje trochu viac času než ostatné deti. Pani učiteľka ho neraz považuje za intelektovo slabšie a nervóznemu a netrpezlivému rodičovi z neho priam „tečú nervy“.

Ten rozumný rodič však vycíti, čo jeho dieťa potrebuje – toleranciu voči jeho pomalšiemu tempu a neznervóznie ustavičným napomínaním a poháňaním. Treba mu vytvoriť skôr atmosféru pohody, aby sa mohlo na školskú prácu plne sústrediť.

Ľahko psychicky unaviteľné dieťa

Nevydrží pracovať dlhú dobu pri jednej úlohe. Potrebuje častejšie prestávky na oddych. Aj v škole, obyčajne na posledných vyučovacích hodinách, sa už nedokáže sústrediť.

Pani učiteľka ho trestá poznámkami bez toho, aby sa zamyslela nad príčinou. Neraz vysloví myšlienku, že by malo navštevovať nižší ročník – pre ňu je jednoducho problémovým dieťaťom.

Dieťa citovo závislé od rodiča

Prváčik, alebo druháčik, ktorý sa vie ťažko odlúčiť od mamy a má z toho plnú hlavu problémov. Nevie sa preto v škole dobre sústrediť na výklad pani učiteľky, často si nezaznamená úlohy, ktoré má doma vypracovať.

Myšlienkami je niekde pri mame a nie na vyučovaní. Učiteľ, ktorý si dokáže získať jeho náklonnosť, mu zároveň pomôže pomaly sa odpútať od mamy. Ale ten, kto neporozumie jeho správaniu, zatracuje ho.

Prečítajte si: Strach z odlúčenia: ako zistíte, či je vaše dieťa na vás príliš naviazané?

Dieťa, ktoré sa  pomaly prispôsobuje

Potrebuje sa pomaly „zohriať“ v novom prostredí a medzi novými ľuďmi, istý čas sa preto nedokáže prejaviť, je pasívnejšie, menej komunikuje, nezapája sa do hier spolužiakov. Ak ho v tomto „rozohrievacom“ období nekritizujeme, po krátkom čase sa zmení na nepoznanie. Ublížiť mu môže netrpezlivý dospelý a ten, kto ho bude trestať za malú aktivitu.

Prečítajte si: 

Škôlku hravo zvládneme! alebo 7 rád, ako ľahšie zvládnuť nástup do materskej školy

Dieťa, ktoré sa ťažšie odpútava 

Ak sa zaoberá nejakou činnosťou, silne sa na ňu sústredí, a kým ju nedokončí nevie sa od nej odpútať. Dospelý, ktorý vyžaduje poslúchnutie „na slovo“, ho považuje za neposlušné, ak od neho niečo žiada a ono okamžite nepreruší činnosť, ktorú vykonáva, a nevyhovie jeho požiadavke.

Dieťa citlivejšie na podnety

Vadí mu hluk, veľký ruch alebo teplo či chlad. Môže preto reagovať niekedy nervóznejšie, nedokáže sa dobre sústrediť na školský výkon, môže byť plačlivé. Dospelý, ktorý má záujem o dieťa, rýchlo zistí príčinu jeho rozladenosti a vie nájsť aj rýchle riešenie.

...nie je problémové dieťa, iba temperamentné...

Všetky spomínané prejavy a správanie detí sú ovplyvnené typom ich temperamentu a typom centrálnej nervovej sústavy. Nepovažujeme ich za chorobné, ale pri výchove dieťaťa treba s nimi počítať. Ten, kto vie vytvoriť dieťaťu také podmienky, aby ho neprovokoval, ten kto má voči nemu trochu trpezlivosti a tolerancie, mu porozumel a nikdy by ho neoznačil za problémové.