Poradňa psychológa: keď dieťa pri rozlúčke s mamou plače
V našom časopise sme pravidelne prinášali pohľad psychológa, vynikajúceho odborníka prof. MUDr. Ivana Štúra. Jeho slová sú odkazom všetkým milujúcim rodičom. Takto videl problém dieťatka, ktoré plače za mamou...
Vaša otázka:
Náš synček je v škole už zopár mesiac a ešte stále sa stáva, že má problém rozlúčiť sa so mnou pred školou, keď ho však vedie manžel, robí hrdinu.
Vzťah detí k mame a k otcovi je odlišný
Deti to samy nevedia vysvetliť, prečo im zrazu príde tak smutno a len ťažko prestávajú plakať. Naša dospelácka empatia usudzuje na iný citový vzťah s matkou ako s otcom, čo je pochopiteľné.
Veď aj matka sa trochu inak správa k synkovi než k dcére a vzťah otca s dcérou nesie špecifičnosť odlišného pohlavia. Plač pri lúčení s mamou svedčí o diferencovanosti a hĺbke citov dieťaťa, rovnako ako jeho statočnosť pri otcovi.
Prečítajte si: Ako deťom vyjadriť lásku?
Existuje tzv. školská fóbia
Ide o častý strach malých školákov pred odchodom zo známeho, domáceho prostredia, do prísnejšej atmosféry školskej triedy. Je dôležité, aby sme nepodľahli súcitu a nenechávali takéto dieťa doma, pretože strach by sa v predstavách ešte zväčšil.
Stráca sa skôr opakovanou skúsenosťou medzi ostatnými deťmi v školskom kolektíve. Je to nutná cesta k osamostatňovaniu a životnej odvahe. Veď celé detstvo prežívame v ilúzii večnej rodiny a nie puberta, ale až odchod niektorého z najbližších znamená skutočné dospenie.
Keď sa detí pýtame, prečo pri rozlúčke s mamou plačú, vyhýbavo odpovedajú, že chcú, aby aj mama plakala, aby ich ľutovala a pod. Možno je v tom i kus závisti voči mladšiemu súrodencovi, ktorý môže zostať doma.
Láska je viac ako slovo: 5 spôsobov vyjadrenia lásky podľa Garyho Chapmana
Ale prečo niektoré deti neplačú?
Je v tom odlišný temperament a pravdepodobne aj úroveň citového nasýtenia, získaná istota vzťahu, z ktorej vychádza odvaha i samostatnosť dieťaťa. Tiež však samotné správanie sa rodiča vedie k realite alebo sentimentálnosti dieťaťa.
Možno práve v tomto prípade najviac platí dobrá psychologická zásada, že nie je vhodné liečiť symptóm, ale skôr podporiť a posilniť osobnosť. Ak by sme sa snažili, aby dieťa predovšetkým neplakalo, vyvoláme opačný účinok.
Zrelosť pre školu znamená aj schopnosť dočasného odlúčenia, čo vlastne trénujeme už v predškolskom veku, pobytom u širšej rodiny a samozrejme v škôlke. Tiež rozprávky s rozvojom fantázie pomáhajú vytvárať si správny obraz o sebe.
Už neexistuje dinosaurus, ale môžeme predsa len podstúpiť tvrdý boj s ním v podobe prekonávania smutnej nálady či opantávajúcej nás zbabelosti. Správanie dieťaťa verne odzrkadľuje domácu atmosféru, najmä jeho citovú istotu alebo neistotu.
Medzi mnohými príčinami detskej ľútostivosti môžeme hľadať nedostatok pozornosti prepracovaného, unaveného rodiča, najmä ak stratil partnera a tiež tzv. striedavú výchovu, o ktorej ešte netušíme, aké bude mať dôsledky na vývin osobnosti.
Prečítajte si: Lásku treba deťom najprv darovať
Deti majú právo občas si poplakať
Dospelí by však nemali strácať odvahu a potrebnú sebadôveru, že vyriešia všetky problémy a optimálne prekonajú rôzne prekážky. To pomáha aj deťom vedieť sa postaviť životným ťažkostiam s radostnou múdrosťou.
Odvaha je nákazlivá a milý humor pomáha v mnohých situáciách. Mama by sa nemala trápiť nad občasným plačom synčeka. Cesta k ďalekej dospelosti je plná prekvapení a bezproblémovosť nemusí byť výhodou.
Je potrebné naučiť sa zápasiť a s plačom nebojujeme až pred školskou bránou, ale v každej chvíli rodinnej výchovy, podporou samostatnosti, humorom i príkladom odvážnejších vrstovníkov. Vzťah matka – syn je jedným z najhlbších a najvýznamnejších vzťahov v živote muža. Pôsobí aj vtedy, keď nie sú spolu a bude znieť, aj keď mama už nebude.
Akú úlohu zohráva pri výchove syna otec?
Ako vychovávať dievča
