Dievčatá vs. chlapci: Vychovávať ich ROVNAKO?

Dievčatá vs. chlapci: Vychovávať ich ROVNAKO?
22.11.2019 v kategórii Batoľa, autor PhDr. Andrea Baranovská PhD., foto: istockphoto.com

„Chlapček alebo dievčatko?“ Práve toto sa zvykneme pýtať nastávajúcich rodičov najčastejšie. Prečo je otázka pohlavia taká dôležitá? Pretože byť ženou či mužom má dôležitý dopad už na samotnú výchovu v detstve, osobnosť, zručnosti, hobby, budúce vzťahy, a dokonca i zdravie.

Majú odlišné záujmy, aktivity, rovnako aj ich vnímanie býva iné. Rozdiely nájdeme vo fyzickej sile, rozsahu pozornosti ap. Nie sú veľké – v niektorých prípadoch takmer nebadané, ale vyskytujú sa – potvrdzujú to rôzne výskumy a štatistiky. Aj zo zdravotného hľadiska sa objavujú zaujímavé odlišnosti, napr. u chlapcov je vyššia pravdepodobnosť výskytu vývinových porúch a porúch učenia – až 4-krát vyššia v prípade autizmu, ADHD a dyslexie.

Dievčatá sú podľa štatistík viac ako dvojnásobne ohrozené v neskoršom veku výskytom depresie, úzkosti a porúch príjmu potravy. Silné a slabé stránky dievčat a chlapcov sú kvalitatívne iné a odlišne sa prejavujú v rôznych vekových obdobiach. 

Tri deti = jedna výchova?
Prečítajte si tiež:

Tri deti = jedna výchova?

Dievčatá vs. chlapci, aké sú odlišnosti?

Chlapci sú viac ovplyvniteľní v ranom detstve, je to spôsobené ich pomalším dozrievaním, bývajú častejšie chorí. Ich jazykové zručnosti sa vyvíjajú pomalšie ako u dievčat, pomalšie sa rozvíja ich jemná motorika – preto sa častejšie javia nepripravení do školy. 

Dievčatá sú v ranom detstve „ľahšie“ zvládnuteľné. Ich ovplyvniteľnosť sa zvyšuje až počas puberty, keď dochádza k zníženiu ich sebavedomia a nárastu záujmu o krásu, vtedy začínajú byť submisívnejšie. 

Porovnanie chlapcov a dievčat do troch rokov

Podobnosť a rozdiely v jednotlivých schopnostiach, zručnostiach a vývinových štádiách nás budú zaujímať u detí do tretieho oku života.

Zmysly

Podľa rôznych výskumov bolo dokázané, že dievčatá do 3 rokov citlivejšie reagujú na bolesť a dotyk. Chlapci zase dokážu lepšie lokalizovať zvuky v priestore. Rovnako môžeme povedať, že dievčatá citlivejšie reagujú na zrakové podnety ako chlapci. 

Motorický vývin 

Po narodení je medzi chlapcami a dievčatami v rámci motorického vývinu jediný rozdiel v symetrii pohybov. Lekári zisťujú u detičiek, ako reagujú na podnety – skúmajú reflexy na rukách a nohách, na celom tele. Nikto z nás nie je perfektne symetrický – aj keď už od narodenia dokážeme vidieť náznak neskoršej preferencie ruky – ale chlapci vykazujú viac asymetrické pohyby pri skúmaní reflexov na nohách a chodidlách. Okrem tohto malého rozdielu neexistuje v tomto veku významný rozdiel. 

Výraznejším rozdielom je to, že chlapci bývajú väčší a ťažší, a to ich stabilizuje pri niektorých aktivitách – ako sú napr. státie alebo chôdza. Ďalším rozdielom je úroveň aktivity – u chlapcov je omnoho vyššia ako u dievčat – táto úroveň sa zvyšuje okolo 3. roku života.

Chlapci skôr preferujú  búchanie, kopanie a pohybovanie sa po okolí na rozdiel od dievčat. Je to akoby chlapci získavali svaly a silu postupne a pomaly, na rozdiel od rýchlejšieho vývinu dievčat. Motorický vývin z veľkej miery závisí aj od vzoru rodičov a výchovy. Výskumy ale dokázali, že rodičia kladú vyšší dôraz na fyzický vývin u chlapcov ako u dievčat. Pre deti sú však dôležité povzbudenia a podpora zo strany rodičov a bolo dokázané, že matky sú omnoho úzkostlivejšie a podceňujú motorické schopnosti svojich dcér. 

Dieťa potrebuje pohyb a cvičenie, aby sa jeho svaly správne rozvíjali a mozog dozrel.

Výchova dievčat a chlapcov nie je rovnaká

Jazykové zručnosti 

Ak sa spýtate ľudí, väčšina odpovie: „Dievčatá začínajú rozprávať skôr ako chlapci.“ Väčšina typických dievčat povie svoje prvé slovo okolo 1. roku, čo je približne o mesiac skôr, ako to zvládne typický chlapec. Jedna štúdia dokázala rozdiely v receptívnom jazykovom vývine medzi chlapcami a dievčatami: 

  • V 9 mesiacoch rozumie typické dievčatko asi 50 slovám, ako napr. nie, pes, kúpeľ, fľaša ap. Typický chlapec dosiahne takýto rozsah slovnej zásoby až o mesiac neskôr.
  • Rovnaké rozdiely sa objavujú aj v používaní gest. Dievčatká ich začínajú používať skôr – aj keď len o niekoľko týždňov.
  • Po gestách a prvom slove začína fáza pravej expresívnej reči. Aj v tejto oblasti počas prvých troch rokov života dievčatá o niečo vedú nad chlapcami. V 22. mesiaci dievčatá dokážu aktívne používať okolo 300 rôznych slov. Chlapci takýto rozsah získajú okolo 23. až 25. mesiaca.
  • Pri kombinovaní slov do viet sú na tom opäť lepšie  dievčatá. Okolo 2,5 roka dokážu skombinovať asi 8 slov a chlapci 6. Tento trend – vytváranie dlhších a viac komplexných viet – trvá počas celého predškolského veku. 

Sociálne a emocionálne rozdiely

Ľudia sú sociálne bytosti. Môžeme to vidieť už u novorodencov – dieťa je ledva na svete a ešte nie je ani schopné ovládať svaly na krku, a predsa je schopné hľadať a pozerať hlboko do očí svojej mame. Záujem dieťaťa o tvár matky je veľmi zaujímavý najmä preto, že zrak dieťaťa je v tomto období slabý.

Práve pri tomto prvom pohľade vzniká puto a láska medzi rodičom a dieťaťom. Toto platí u oboch pohlaví. Ďalšie výskumy zasa dokázali, že okolo 11. týždňa života venujú deti venujú viac pozornosti farebným zvukovým hračkám ako tvári rodiča. A neskôr sa, dokonca, pri porovnaní chlapcov a dievčat dokázalo, že chlapci si viac všímajú tváre ako geometrické obrazce. 

Temperament

Rozdiel v prežívaní medzi chlapcami a dievčatami je vo výbušnosti. Na rozdiel od dospelých mužov sú chlapci omnoho emocionálnejší ako dievčatá. Chlapci sú popudlivejší, ich prah frustrácie je nižší, podliehajú viac stresu a je ich ťažšie utíšiť ako dievčatá. Najmä v novorodeneckom období viac plačú, ľahšie sa ľakajú a ťažšie sa u nich budujú spánkové návyky. To sa prejavuje aj vo fyziológii – chlapci produkujú viac stresového hormónu kortizolu, keď ich vyrušia alebo prekvapia, prípadne sú „donútení“ k niečomu, čo nechcú.

Všeobecne platí – aj keď existuje veľa výnimiek – že s chlapcami je „ťažšia“ práca ako s dievčatami. Toto potvrdila aj štúdia, ktorá na základe konštatovania mamičiek prišla na to, že najmä matky sa musia viac snažiť pracovať s emóciami svojich synov ako dcér.

Rodičia skôr a ľahšie pozitívne odpovedajú na emócie svojich dcér ako synov. Môže ich k tomu viesť snaha ignorovať ich temperament, nálady, hlučnosť ap. Avšak táto snaha ochrániť chlapcov pred ich výbuchmi môže, paradoxne, viesť k tomu, že sa naučia nereagovať emočne, pretože to považujú za niečo zlé a nesprávne, a to prenesú do neskorších vzťahov. Aj do dospelosti.

Matky sú rovnako pozorné k emóciám chlapcov aj dievčat, ale menej reagujú, ak chlapcov niečo bolí a u dievčat vtedy, ak sa hnevajú.