Výchova BATOLIAT: Dôslednosť sa vypláca

Výchova BATOLIAT: Dôslednosť sa vypláca
24.6.2019 v kategórii Batoľa, autor Andrea Baranovská, foto: istockphoto.com

Dieťa vo veku 2 – 3 rokov je živé a prináša vzruch do života rodiny. Už je potrebné, aby rodičia nastavovali deťom výchovné hranice, pretože je potrebné, aby dieťa vedelo, a učilo sa čo je správne a čo nie. Ak sú deťom stanovené hranice cítia sa bezpečne.

Je to obdobie výrazného motorického vývinu, ktorý sa spája so samostatnou chôdzou, cielenou manipuláciou. Toto obdobie je charakteristické osvojovaním si materinského jazyka, rozširovaním sociálnych vzťahov a rozvíjaním osobnosti dieťaťa a jeho samostatnosti. 

Oproti predchádzajúcemu obdobiu sa tempo telesného vývinu spomaľuje. Počas tohto obdobia dieťa priberie približne 5 kg a podrastie asi 20 cm. S tým, že spomaľuje rýchlosť rastu znižuje sa aj chuť do jedla. Postava dieťaťa je zaoblená s väčším množstvom podkožného tuku. Je to obdobie výrazného motorického vývinu, ktorý sa spája so samostatnou chôdzou, cielenou manipuláciou.

Dieťatko má typicky vystrčené bruško a prehnutý chrbátik, pretože jeho svalstvo na chrbte a na brušku sa stále vyvíja.

Sloveso batoliť sa vyjadruje neobratnú a neistú chôdzu

Tento popis sa však vzťahuje skôr na začiatky tohto obdobia ako na jeho koniec. Dieťa okolo 3. roku už behá, skáče, natriasa. Má toľko energie, že by ju mohlo rozdávať a ešte viac. Obdobie batoľaťa rozdeľujeme na mladšie (1 – 2 roky) a staršie (2 – 3 roky). 

 

Vo výchove batoliat platí:

  • chváliť dieťa za pozitívne správanie a odmeniť ho pochvalou a pohladením;
  • modelovať situácie tak, aby malo dieťa možnosť sa rozhodnúť a zároveň rodič mohol hovoriť častejšie áno ako nie – t.j. nepýtame sa dieťaťa či chce ísť von, keď vieme, že von pôjdeme – pýtame sa ho, či si oblečie červený alebo modrý sveter;
  • preventívne sa vyhýbame problémom – dieťa ešte nevie predvídať, ale rodič áno;
  • výchovné metódy prispôsobujeme nálade dieťaťa – ak je dieťa choré, podráždené, hladné určité veci môžeme zmierniť;
  • vyhýbame sa fyzickým trestom – pri krajných situáciách odvádzame pozornosť dieťaťa inam – ale nesnažíme sa ho podplatiť;
  • vysvetľujeme len keď je dieťa pokojné – používame vety a slová primerané chápaniu dieťaťa;
  • na dieťa kladieme požiadavky, ktoré dokáže splniť;
  • dôslednosť vo výchove – jednota oboch rodičov;
  • zachovať si zmysel pre humor a pokoj aj v krajných situáciách.

    Ak nezvládate výbuchy zlosti vášho dieťaťa nie je to vašou neschopnosťou a zlyhaním ako rodiča!!!!