Dyslexia v predškolskom veku?

Dyslexia v predškolskom veku?
3.1.2018 v kategórii Dieťa, autor Oľga Zelinková, foto: istockphoto.com

Závažná vývinová porucha, ktorá môže dieťaťu do značnej miery sťažiť život.

Podozrenie na dyslexiu u dieťaťa

Rodičia si často ťažkosti nechcú pripustiť. Nahovárajú si, že sa nič nedeje, že sa všetko „samo“ spraví, že dieťa začne hovoriť, až samo bude chcieť. Inokedy hľadajú vinníka v partnerovi, jeho širšej rodine, v príbuzných a pod.

Sú ochotní meniť lekára, aby konečne našli takého, ktorý im povie, že je všetko v poriadku. Niektorým rodičom trvá veľmi dlho, než si priznajú, že ich dieťa nevie to, čo zvládajú iné deti už dlhší čas. Nevedia riekanky, málo hovoria, nenapíšu ani začiatočné písmeno svojho mena. Veľký problém nastáva, keď jeden z rodičov pripúšťa ťažkosti a druhý si ich stále nechce priznať.

Reakcie rodičov na vyslovené podozrenie na dyslexiu (rovnako ako na iné poruchy, choroby a pod.) sú veľmi podobné. Na začiatku sa prejaví príliv emócií.

Rodičia môžu prechádzať od pocitov viny až po hnev. Hľadajú vinníka a pohybujú sa medzi sebaobviňovaním a obviňovaním niekoho druhého. Tieto obvinenia sú iracionálne a nič neriešia.(„Keby som v tehotenstve nepracovala, nič by sa nestalo“).

V tejto etape je dôležité dospelým vysvetľovať, že majú predovšetkým vnímať potreby dieťaťa a spoznávať oblasti, v ktorých mu môžu pomôcť, ale taktiež si viac všímať všetko, v čom je ich potomok „dobrý“. Základom je, aby dokázali problém akceptovať.

Dyslexia
Prečítajte si tiež:

Dyslexia

Reakcie rodičov na dyslexiu svojho dieťaťa

Malé percento neprijme diagnózu nikdy. Domnievajú sa, že sú stigmatizovaní, pretože majú horšie ako perfektné dieťa. Dokonca sa môže stať, že jeden z rodičov napr. dieťa odmieta a čas trávi mimo domu. Nejednotné prijatie diagnózy nie je dobré pre dieťa ani pre rodičov. Je zdrojom konfliktov medzi nimi a tie majú pochopiteľne spätný vplyv na dieťa. Niekedy vedie takýto spor medzi rodičmi až k ich rozvodu.

Pokiaľ sa rodičia zhodnú na prijatí diagnózy a hľadajú pomoc, vrámci nej si okrem iného musia rozdeliť úlohy pri práci s dieťaťom. Nie je dobré zavádzať také opatrenia, ktoré vyčerpávajú celú rodinu. Najdôležitejšou úlohou rodičov je formovanie sebavedomia dieťaťa, ktoré cíti, že neprináša rodičom takú radosť akú by samo chcelo, že je napríklad horšie ako súrodenci.

Dieťa ale nesmie byť  prijímané predovšetkým ako dieťa s dyslexiou. Je to predovšetkým neopakovateľná osobnosť s celou radou pozitívnych čŕt.

Zdôrazňovaním poruchy znižujeme jeho sebavedomie a potláčame uvedomovanie si predností,  ktoré taktiež očividne má. Dôsledkom môže byť jeho prílišná závislosť na rodičoch a narušenie procesu vývoja k samostatnosti v dospievaní a dospelosti. Dieťa, ktoré je závislé na starostlivosti rodičov sa v období dospievania obracia proti nim a nevhodným správaním im dáva najavo svoj hnev.

Reakcia súrodencov na dyslexiu

Veľa pozornosti venovanej dieťaťu s dyslexiou znamená menej pozornosti pre jeho súrodencov. Pokiaľ súrodenec prijme úlohu pomocníka, je všetko v poriadku.

Pokiaľ nie, situácia je ťažšia, pretože obviňuje rodičov, že ho zaťažujú a trestajú starostlivosťou o súrodenca. V prípade konfliktov je potrebné hľadať pomoc mimo rodiny. Nemusia to byť len odborníci, ale taktiež rodiny s podobnými problémami, skúsenosťami a podobne.

V krajnom prípade situáciu rieši rodinná terapia. Práca s dieťaťom s dyslexiou môže pomôcť rodine sa zomknúť  pri prekonávaní spoločných ťažkostí.

Dysgrafia
Prečítajte si tiež:

Dysgrafia

Dyslektici potrebujú prehľadné prostredie a poriadok

Svet usporiadaný podľa určitých pravidiel napomáha pozitívnemu vývoju dieťaťa, jeho dozrievaniu a úspešnému vrastaniu do sveta dospelých. Opakom je neprehľadné prostredie zahltené nadbytkom predmetov a hračiek, rozptyľujúcich podnetov.

Nadbytok predmetov a hračiek pôsobí na dieťa chaoticky. Väčšinou ani nevie, ktorú hračku si má zvoliť a behá od jednej k druhej.

Preto je vhodnejšie hračky s ktorými sa nehrá odložiť a ponechať menej podnetov, z ktorých si v určitom čase vyberá. Jeho záujmy sa menia dozrievaním. Je možné, že hračka, o ktorú dieťa nejavilo predtým záujem, bude prijatá o niekoľko týždňov neskôr.

Prostredie, v ktorom sa dieťa pohybuje, najmä ak je to detská izba, by malo byť zariadené tak, aby ponúkalo podnety primerané veku, ktoré sú impulzom k tvorivým aktivitám.