Poruchy učenia: Moderná diagnóza, výmysel, obyčajná lajdáckosť?
...A mnoho iných prívlastkov majú tzv. poruchy učenia, ktoré sa u dnešných detí vyskytujú čoraz častejšie. Ako ich odhaliť a do akej miery môžu ovplyvniť vzdelávanie i schopnosti detí?
V súčasnosti sa v školskom procese stále častejšie stretávame so žiakmi, ktorí majú problém vzdelávať sa v dôsledku nejakej špecifickej poruchy učenia.
Tieto poruchy sú spájané s neschopnosťou či zníženou schopnosťou (na)učiť sa písať, čítať, počítať, kresliť, ovládať gramatiku atď. Dieťa pritom nemusí mať žiaden neurologický problém, avšak napriek tomu vykazuje neúspech v niektorých predmetoch, pričom jeho spolužiaci pod rovnakým pedagogickým vedením tento problém nemajú.
ŠKÔLKA: ťažkosti s rečou = ŠKOLA: ťažkosti s učením?
Niektoré štatistiky uvádzajú, že 5 až 15 % populácie trpí dyslexiou alebo inou špecifickou poruchou učenia, pričom sa častejšie tieto poruchy vyskytujú u chlapcov a mužov.
Staršia generácia môže namietať, že kedysi toľko detí s problémom „dys“ nebolo, no pravda je taká, že presnejšia diagnostika sa začala u nás robiť až v 80. – 90. rokoch minulého storočia. A tak mnoho detí, ktoré mali ťažkosti naznačujúce poruchy učenia, sa mohlo zdať učiteľom lenivejších, slabšie chápajúcich ap., a pritom tieto deti (dnes už dospelí ľudia) často mohli byť nadpriemerne inteligentní. Iba ich mozog pracoval a pracuje trochu iným spôsobom, ako je to u väčšiny populácie.
Častejší výskyt novo diagnostikovaných prípadov však môže tiež súvisieť aj s väčšou náročnosťou na vzdelávanie a žiakov samotných.
Dyspraxia: mám nešikovné dieťa?
Poruchy učenia – delenie
Porúch učenia je niekoľko a môžu sa navzájom kombinovať. Sú označené predponou dys-, ktorá je gréckeho pôvodu a znamená ťažkosť, narušenú funkciu.
Poznáme:
dyslexia – porucha čítania,
dysgrafia – porucha písania,
dysortografia – porucha gramatiky a pravopisu,
dyskalkúlia – porucha ovládania matematických úkonov,
dysmúzia – porucha hudobných schopností,
dyspinxia – porucha výtvarných schopností,
dyspraxia – porucha vykonávania manuálne zložitejších činností.
Prečo a ako vznikajú?
Odhaliť presnú príčinu, ktorá stojí u daného dieťaťa za vznikom jeho poruchy učenia, je takmer nemožné. Tieto poruchy nie sú spôsobené motorickým, zrakovým, sluchovým alebo iným postihnutím. A hoci sa diskutuje o vplyve málo podnetného či stresujúceho prostredia pri vzniku týchto porúch na dieťa, žiadna relevantná štúdia to zatiaľ jednoznačne nepotvrdila.
Odborníci sa prikláňajú k tomu, že za každou poruchou učenia stojí kombinácia viacerých faktorov. Svoju úlohu jednoznačne zohráva dedičnosť – ak sa tieto poruchy v nejakej rodine objavia, je dokázaný častejší výskyt vo viacerých generáciách. Poruchy učenia súvisia aj so zmenami v mozgu, keď sa jedna hemisféra stane dominantnejšou, ako je to u bežnej populácie.
Viaceré štúdie poukazujú na negatívne vplyvy ešte počas vnútromaternicového vývoja dieťaťa – keď matka požívala alkohol, drogy, fajčila, užívala rizikové lieky, prežívala počas tehotenstva dlhodobý stres, prekonala závažné ochorenie ap. Negatívnym znakom je aj komplikovaný pôrod, nedostatočné prekrvenie mozgu, pridusenie pri pôrode, ťažké infekčné ochorenia či úrazy hlavy v prvých mesiacoch života. Taktiež oneskorený vývin reči či dysfázia často poukazujú na neskoršie ťažkosti dieťaťa s učením sa.
