ŠKÔLKA: ťažkosti s rečou = ŠKOLA: ťažkosti s učením?
Detí, ktoré začínajú hovoriť neskôr, alebo majú dlhodobo so správnou výslovnosťou problémy, čo môžu vyústiť až do rečových porúch, pribúda vo svete i u nás. To, že „vekom sa všetko upraví a deti to dobehnú“ platí totiž v prípade reči málokedy.
Dokazujú to nielen upozornenia rôznych odborníkov a pedagógov, ale i mnohí rodičia, ktorí so svojimi deťmi už v ich 2 či 3 rokoch vyhľadávajú logopédov.
Úzus, že „vekom sa všetko upraví a deti to dobehnú“ platí totiž v prípade reči málokedy. O to viac, ak sa tento problém ťahá s dieťaťom aj po nástupe do školy a pridružia sa k nemu poruchy učenia...
Prečítajte si: Ako rozvíjať grafomotoriku u detí
Niektorí rodičia to dôverne poznajú. Tabuľky, ktoré „určujú“, kedy a ako by ich dieťa malo rozprávať, sú jedna vec, ale prax býva často iná...
Príbeh 4-ročnej Hanky
To je aj príklad 4-ročnej Hanky z Prievidze. Jej mama Veronika hovorí: „Dlho sme čakali, kým dcérka začne rozprávať. Mala 2,5 roka a stále používala iba asi 10 slov, zväčša oslovení: mama, tata, baba, mimi atď. Keď v 3 rokoch nastúpila do škôlky, trochu sa to pohlo, ale nie takým tempom, ako sme čakali. Hoci nové slová a spojenia pribúdali, dcéra sa ich neučila ľahko, automaticky, ale ťažko. Výslovnosť bola stále veľmi zlá. Vytáčali ma názory mamičiek, ktoré mi radili čakať, veď dcéra je ešte malá... Najprv sme čakali, kým vôbec začne rozprávať a teraz máme čakať, kým sa to „samo“ dá do poriadku?
Vyhľadali sme preto logopedičku, ktorá dcérke diagnostikovala oneskorený vývin reči. Odvtedy sme pravidelnými návštevníčkami logopedickej ambulancie a hoci aj doma s dcérkou veľa precvičujeme, stále to nejde akoby švihnutím zázračného prútika. Keď som sa nedávno dočítala o rečovej poruche zvanej vývinová dysfázia, v mnohých oblastiach som dcérku našla. A tak nás čakajú ďalšie vyšetrenia...“
Prečítajte si: Tipy ako najlepšie naučiť dieťa rozprávať
Hoci sa to na prvý pohľad nemusí zdať, reč je pre človeka jeden z najdôležitejších nástrojov. Práve reč z nás robí „vyšší druh“. Logicky potom platí, že ak má človek ťažkosti s rečou, zasahuje to celú jeho osobnosť. Niekoľkonásobne to platí u malých detí, ktoré sa ešte len vyvíjajú, dozrievajú a ich osobnosť sa buduje.
Generačný problém?
Nejeden starý rodič spomína na to, že kedysi toľko detí so zlou výslovnosťou či rečou nebolo. Niekdajšie mamičky vôbec nemuseli riešiť, kedy a či ich deti začnú rozprávať. Brali to automaticky. Dnes je situácia iná... Aj mnohí logopédovia apelujú na to, aby sa v rámci povinnej zdravotnej preventívnej prehliadky detí v 3 rokoch, okrem posudzovania fyzického a psychického stavu, začlenilo aj povinné logopedické vyšetrenie, ktoré by zhodnotilo deti aj po rečovej stránke. Mnohé by sa tak mohli už v ranom veku podchytiť. Táto žiadosť logopédov je však u nás, žiaľ, zatiaľ iba hudbou budúcnosti.
VÝVINOVÁ DYSFÁZIA
Podľa údajov ASHA (American Speech and Hearing Association) sa ťažkosti vo vývine reči vyskytujú u 2 – 19 % detí predškolského veku a 7 % detí má narušený vývin reči – vývinovú dysfáziu. Je to jedna z najčastejšie sa vyskytujúcich vývinových porúch u detí. Väčšina detí je identifikovaná pred vstupom do školy, ale v mnohých, najmä ľahších prípadoch, sa porucha diagnostikuje, až keď sa objavia ťažkosti v učení, predovšetkým v čítaní a v písaní.
Symptómy vývinovej dysfázie sú najmarkantnejšie v hovorenej reči a prejavujú sa:
• deficitmi vo fonologických schopnostiach, teda v zvukovej stránke reči,
• dysgramatickou rečou,
• poruchou porozumenia,
• obmedzenou slovnou zásobou,
• sťaženým zapamätávaním a vybavovaním si slov.
Podľa toho, ktorá zložka jazykových schopností je najviac zasiahnutá, rozlišujeme viaceré typy vývinovej dysfázie s ťažiskom v zvukovej stránke a zrozumiteľnosti reči, v gramatickej stavbe reči či v porozumení a používaní jazyka v komunikácii. Vývinová dysfázia nie je primárne poruchou intelektu, ani príznakom znížených mentálnych schopností dieťaťa. Pretože však prostredníctvom reči a jej vývinu dochádza k rozvoju myslenia, dieťa táto diagnóza obmedzuje a odlišuje od svojich rovesníkov.
Ako vôbec dysfázia vzniká a kde jej pôvod nám približuje prof. PhDr. Marína Mikulajová, PhD. z Ústavu psychologických a logopedických štúdií, Katedra logopédie, Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave: „V súčasnosti sa za jadro deficitov pri vývinovej dysfázii považuje fonologický deficit, ale diskutuje sa o tom, či ide o sluchovo-percepčnú poruchu alebo o poruchu kódovania fonologických vlastností hlások, t. j. o jazykový deficit. Preukázaný je neurobiologický pôvod vývinovej dysfázie a skutočnosť, že „koluje v rodinách“, teda že sa vyskytuje u viacerých členov rodiny v rôznych generáciách.“
Čítajte tiež: Prešľapy vo výchove: „Mami, ako sa narodí bábätko?“
DYSLEXIA
Výskum vývinu gramotnosti v norme a patológii, ktorý sa uskutočnil pod vedením prof. Mikulajovej, sa zameral okrem iného aj na otázku, aký je predpoklad, že deti, ktoré majú v predškolskom veku vývinovú dysfáziu, budú mať v školskom veku poruchu učenia, konkrétne dyslexiu. Prof. Mikulajová dyslexiu približuje takto: „V tradičnom ponímaní sa dyslexia považuje za vývinovú poruchu čítania, ktorá s jazykovým vývinom detí súvisí len okrajovo a spája sa s deficitmi percepčno-motorickej povahy: nedostatočnou zrakovou a sluchovou diskrimináciou, pravo-ľavou a priestorovou orientáciou a grafomotorickou dysfunkciou. V súvislosti s rizikom dyslexie sa opisuje aj tzv. špecifický logopedický nález, pre ktorý sú charakteristické ľahké narušenia v artikulácii, slabé fonologické uvedomovanie (uvedomovanie si hláskovej štruktúry slov), nie sú však ponímané ako jadrové symptómy dyslexie.
Najnovšia definícia (podľa Lyona et al., 2003) hovorí, že dyslexia má neurobiologický pôvod a sú pre ňu charakteristické:
- ťažkosti s presným a/alebo plynulým rozpoznávaním slov a slabé schopnosti v písanej reči, ktorých príčinou je fonologický deficit,
- sekundárne následky môžu zahŕňať problémy s porozumením čítaného textu, obmedzenú skúsenosť s čítaním, čo môže mať následky na náraste slovnej zásoby a základných znalostí u detí.“
Podľa výskumov trpí dyslexiou až 8 – 10 % detí, čo je vysoké číslo. Tieto deti majú normálny intelekt, avšak je pre ne typické špecifické spomalenie vývinu schopnosti čítať, čomu neraz predchádza výskyt narušeného vývinu reči. Tieto ťažkosti majú dosah na kvalitu života detí s dyslexiou, preto sa aj na Slovensku stala dôležitá raná identifikácia týchto detí.
Porovnávacia štúdia slovenských detí
Aký je teda vzťah medzi vývinovou dysfáziou v predškolskom veku a dyslexiou v školskom veku? Prof. Mikolajová nám priblíži samotný výskum i jeho výsledky: „Štúdiu sme realizovali na vzorke 105 slovensky hovoriacich detí v predškolskom veku. Z týchto detí bolo 52 s diagnózou vývinová dysfázia a kontrolnú skupinu tvorilo 53 detí s typickým vývinom reči, bez akýchkoľvek porúch. Zamerali sme sa na zisťovanie deficitov u detí, ktoré majú narušený vývin reči a aké je u nich riziko dyslexie.
U všetkých detí sme hodnotili:
- Znalosť písmen – koľko písmen slovenskej abecedy poznajú.
- Rýchle pomenovanie obrázkov a farieb – deti mali čo najrýchlejšie pomenovať rôzne objekty a farby, pričom sa meral čas.
- Párovanie slabík – nakoľko dieťa dokáže rozpoznať zvukovú podobnosť slov a vymyslených (umelých) slov s jednoduchovou zvukovou štruktúrou, ktoré vyslovuje vyšetrujúci. Úlohou detí bolo určiť, ktoré slovo z dvojice má zhodnú prvú, resp. poslednú slabiku s cieľovým slovom (napr. koza: komín – ucho, kniha: šaty – noha).
- Vyčleňovanie hlások – deti mali v slovách a vo vymyslených (umelých) slovách určiť prvú a poslednú hlásku.“
Aké boli výsledky?
Výsledky štúdie boli u detí s normálnym a s narušeným vývinom reči viditeľne rozdielne. „U detí s normálnym vývinom sme zistili, že majú pomerne dobre rozvinuté, i keď nie úplne osvojené, schopnosti fonologického uvedomovania, t. j. dokážu identifikovať zhodu v slabičnej štruktúre slov, aj umelých slov, a taktiež vyčleňovať hlásky v slovách aj umelo vytvorených slovách, ktoré nikdy nepočuli. Rozptyl výkonov u týchto detí je však pomerne veľký. Obrázky menujú priemerne rýchlejšie ako farby. Poznajú približe 30 % písmen.“
Iné výsledky sa však ukázali u detí s narušeným vývinom reči – vývinovou dysfáziou. Prof. Mikulajová konštatuje: „U týchto detí sme zistili minimálne rozvinuté schopnosti fonologického uvedomovania – kým párovanie slabík je u nich už čiastočne, i keď minimálne osvojené, vyčleňovanie hlások vôbec nezvládajú. V súlade s tým sú aj výsledky v znalosti písmen, hoci aj spomedzi detí s narušeným vývinom reči sú také, ktoré poznajú celú abecedu, ale sú to výnimky. Tieto deti potrebujú dlhší čas na vybavovanie si názvov farieb a reálnych objektov.
Mohlo by vás zaujať: Môj syn je autista
Štatisticky významné rozdiely medzi deťmi s normálnym a narušeným vývinom reči sme zistili vo všetkých sledovaných premenných (okrem počtu chýb pri pomenovaní obrázkov). Výsledky našej štúdie tak potvrdzujú, že deti z klinickej skupiny majú významne slabšie rozvinuté sledované schopnosti, ktoré sa všeobecne považujú za prediktory dyslexie.“
Myslieť na budúcnosť...
Pani profesorka upozorňuje na to, že výsledky štúdie podporujú zistenia iných autorov, ku ktorým dospeli na modeli angličtiny, a síce, že triádu prediktorov dyslexie (deficity vo fonologickom uvedomovaní, v rýchlom automatickom pomenovávaní a v poznaní písmen) možno pozorovať aj u slovenských detí s vývinovou dysfáziou. „Táto skutočnosť má aj praktické implikácie – deti predškolského veku s narušeným vývinom reči aj ľahšieho stupňa predstavujú najrizikovejšiu skupinu z hľadiska budúcich ťažkostí v učení. Z pohľadu detského neurológa je to dôležitá informácia – akékoľvek odchýlky vo vývine jazykových schopností u dieťaťa môžu byť signálom jeho závažnejších ťažkostí. Cielená intervencia u detí predškolského veku zameraná na kľúčové schopnosti z hľadiska budúceho čítania a písania predstavuje preto efektívny spôsob preventívnej logopedickej činnosti. U detí s narušeným vývinom reči minimalizuje následky jazykových deficitov a u detí z bežnej populácie minimalizuje riziko výskytu špecifických ťažkostí v učení.“
Čo to znamená pre rodičov?
Ak sa u vášho dieťaťa objavujú znaky, ktoré by mohli nasvedčovať, že dieťa má oneskorený alebo narušený vývin reči, nečakajte a vyhľadajte odbornú pomoc. Logopedické, neurologické, psychologické a ďalšie vyšetrenia presne určia, v akom stave je reč vášho dieťaťa a odborníci vám ponúknu cielenú intervenciu. Predídete tak riziku dyslexie, keď vaše dieťa nastúpi do školy.
A ak sa ťažkosti v učení aj objavia, aby ste dokázali ich následky s pomocou odborníkov zmierňovať a pomáhať tak svojmu dieťaťu s nimi žiť...
Vývinové poruchy učenia – sú označované s predponou „DYS“, čo v preklade znamená nedostatočný, nesprávny vývin.
Rozdeľujú sa na:
- dyslexia – porucha čítania
- dysortografia – porucha pravopisu
- dysgrafia – porucha písania (znížená kvalita písomného prejavu)
- dyskalkúlia – porucha počítania
- dyspinxia – porucha výtvarných schopností (kreslenia)
- dysmúzia – porucha hudobných schopností (dieťa si nepamätá rytmus, melódiu)
- dyspraxia – porucha schopnosti vykonávať manuálne zložitejšie činnosti (napr. viazanie šnúrok, používanie nožníc ap.)