Tipy, ako rozvinúť detskú reč: Hry na podporu rozprávania
Aj v prvých mesiacoch po narodení dokáže bábo s mamou čulo komunikovať. Hoci ešte plnohodnotne nerozpráva, má so svojou mamičkou svoju „tajnú“ reč...
Nežné pohladenia bruška opätované kopnutím, láskavé prihováranie sa a spievanie pesničiek – aj takto vyzerá prvá komunikácia mamy a jej nenarodeného bábätka.
No i v prvých mesiacoch po narodení dokáže bábo s mamou čulo komunikovať. Hoci ešte plnohodnotne nerozpráva, má so svojou mamičkou svoju „tajnú“ reč...
Ešte nejaký čas potrvá, kým drobček povie prvé slovo. Vôbec to však neznamená, že nekomunikuje. „Tajnú“ reč mamičiek a ich detí nie je ťažké odhaliť. Hneď po narodení si bábätko dokáže na maminom hrudníku nájsť bradavku a, dokonca, sa k nej vie aj samo dostať.
Len podľa maminej vône. Jasné, tých pár centimetrov, ktoré novorodenec dokáže prekonať, sa niekomu môže zdať smiešnych, no novorodeniatko to stojí nemálo síl. Bábätko cíti, že mama je tu preňho. Cíti jej teplo, počuje jej hlas i tlkot srdca. Bábätko vie, že je v bezpečí.
Dôležité prvé minúty po pôrode: BONDING
So slovami, bez slov
Pamätáte si ešte na prvé slová, ktoré ste svojmu bábätku povedali? Ten okamih, kedy ste to malé stvorenie po prvýkrát videli na vlastné oči, určite prekrývajú emócie. Veď o tejto chvíli ste snívali, odkedy ste na teste objavili dve čiarky. Ten pocit, keď ste si svoje dieťa po prvýkrát privinuli k sebe a ono sa na vás pozrelo. To bolo to pravé dorozumievanie sa medzi matkou a dieťaťom...
V tomto krátkom akte, ktorý netrval možno ani minútu, boli ukryté všetky tri základné dorozumievacie prostriedky, dôležité hneď od narodenia.
1. Dotyky
Čím to je, že bábätko prestane plakať, keď ho pohladíte? Možno to môže vyzerať len ako chvíľka na nadýchnutie sa pred ďalšou kanonádou plaču, no to krátke zaváhanie (v šťastnejších prípadoch úplné upokojenie sa) spôsobuje práve rodičovská dlaň.
„Keď mala naša Katka pár týždňov, nevedela zaspať. Až kým sme neprišli na zlepšovák. Na čelo som jej zľahka priložila ruku a ona do pár minút zaspala. Je zaujímavé, že to musela byť vždy len moja ruka, dokonca ani manželovi sa môj trik s uspávaním malej nedaril,“ spomína mama Janka. Terapeutickú silu dotykov vidieť aj pri kúpaní a následnej masáži detským olejčekom. Bábätká ju milujú! A čo je ešte lepšie, lekári odporúčajú.
Vedeli ste?
Ak bábätko po pôrode položia na matku, len málokedy ho počuť plakať. Bábätko je v stave tzv. pokojnej bdelosti, ktorá umožňuje matke „zaľúbiť sa“ do dieťaťa a vytvoriť si vzťah.
Dotyky a objatia deti potrebujú. Dodávajú im pocit bezpečia a tak niet divu, že najrýchlejšie zaspia práve v našom náručí. Podľa odborníkov maznanie a objatia potrebujú vo zvýšenej miere bábätká, ktoré sa narodili cisárskym rezom, alebo bol ich príchod na svet predčasný či komplikovaný. Silu dotykov a rodičovskej prítomnosti dokazujú aj príbehy bábätiek, ktoré boli kvôli zdravotným ťažkostiam po narodení umiestnené do inkubátora. Ich stav sa viditeľne zlepšil v prítomnosti matky.
Dotýkajte sa: PRINCÍPY kontaktného rodičovstva
2. Očný kontakt
Hoci novorodenec vidí len na vzdialenosť 20 – 30 centimetrov, niekedy máme pocit, že nás sleduje aj na druhom konci miestnosti. Keď sa priblížime, sústredene nás pozoruje a nezriedka sa aj usmeje. No dobre, skutočný, tzv. vedomý úsmev dieťatko urobí až o niekoľko týždňov, ale aj tak poteší, no nie? To však neznamená, že sa nemáme o očný kontakt a komunikáciu tvárou v tvár s bábätkom pokúšať, práve naopak. Dôležitosť tohto kontaktu potvrdzujú aj odborníci, ktorí tvrdia, že ak dieťa zažije počas prvých minút svojho života očný kontakt so svojou matkou, je schopné rozoznať ju od tvárí iných žien.
Ostrosť pohľadu získa drobček zhruba vo svojich šiestich týždňoch, vďaka čomu môže fixovať svojho spoločníka a vzniká naozajstný očný kontakt. Bábätko to však stojí veľa energie, a preto svoj pohľad často odvracia. Po pár sekundách je ale pripravené začať odznova. Očný kontakt najmenších detí môže byť kľúčom k odhaleniu autizmu.
Od obdobia ôsmich týždňov života bábätká cielene nadväzujú očný kontakt. Deti s neskôr diagnostikovaným autizmom sa však podľa vedcov zameriavajú na oči opatrujúcej osoby o polovicu menej času ako ich zdraví rovesníci.
3. Mamin hlas
Ak ste sa počas tehotenstva prihovárali svojmu rastúcemu brušku, vedzte, že bábätko to vnímalo. Mamin hlas je preto aj po narodení pre bábätko upokojujúcim prvkom. Aj vďaka nemu vie, že k vám patrí. Zvuky sú pre novorodenca významnými signálmi.
Konkrétnym slovám síce ešte nerozumejú, ale veľmi intenzívne vnímajú intonáciu a postupne si vytvárajú zvukové vzory, ktoré v budúcnosti využijú pre zvládnutie hovorenia (keď dieťa plače, prihovárame sa mu smutným hlasom, keď sa smeje, aj hlas rodiča je veselý). Prvé napodobňovanie hlasu rodiča sa v počiatočných mesiacoch života týka najmä výšky, melódie a rytmu hlasu.
Viete, že?
Hlas rodičov rozpoznávajú novorodenci hneď po narodení. Hlas matky rozpoznajú od hlasu iných žien v 95 % a hlas otca v 80 % prípadov.
4. Mimika a gestá
Tak, ako vy rozumiete svojmu bábätku už podľa jeho pohybov, tak sa to aj ono učí od vás. Jeho úsmev prestáva byť náhodný už v období od šiesteho až dvanásteho týždňa života a svedčí o dozrievaní jeho nervového systému.
Tip MAMA a ja
Rozprávate sa s bábätkom a používate pri tom grimasy? Robíte dobre! Niet lepšej školy mimiky a gest ako rodičovská tvár. Za pár týždňov ich bude drobec po vás opakovať.
Hráme sa a rozvíjame mozog svojho dieťaťa
Aj keď rozprávanie drobcovi ešte vôbec nejde, vnímavý rodič si všimne, ak mu chce bábätko niečo „povedať“. Stačí mu na to jeden pohľad. Zvýšené množstvo ľudí okolo postieľky či kočíka, nemusí byť bábätku príjemné. Dieťa od nich inštinktívne odvracia pohľad a díva sa inam. Práve vtedy by ste sa nemali báť dieťa pred touto, pre neho stresujúcou situáciou, uchrániť. Rovnako dôležitým signálom je pre rodiča trenie očí dieťaťa. Ak si bábo šúcha očká rukami, je to znamenie, že sa mu chce spať. Ani dožadovanie sa jedla nemusí byť sprevádzané plačom. V období, kedy už samo otvára dlane, zovreté pästičky znamenajú, že je čas papať.
Nezabudnite na to, že bábätká svoju matku napodobňujú. Aj keď si myslíme, že na nás nič nevidieť, náš smútok či nervozitu dieťatko vycíti. Reaguje na ne plačom a nepokojom.
Fázy reči
Prvý rok života je neuveriteľný – na jeho konci sa bezmocné a krehké bábätko zmení na chodiaceho šibala s piškótkou v ruke a bľabotajúceho svoje prvé slová. Vidíte ten pokrok?
- 1. mesiac – dieťa vydáva reflexný zvuk (krik, plač) tvorený samohláskami ako „aaa, oooh, aooo, uuuh“.
- 2. mesiac – začína mrmlať, hrkútať (aaaaa, eeee), vydáva zvuky súvisiace so satím a prehĺtaním. Začína sa usmievať.
- 3. mesiac – začína „hovoriť“ prvé spoluhlásky – g, m, p, b, j, k. Výska, keď je šťastné alebo vzrušené.
- 4. mesiac – objavujú sa prvé slabiky – ma, pa, ba. Začína sa počúvať, vníma zvuky okolia a snaží sa ich napodobniť, zvukmi dokáže reagovať na inú osobu.
- 5. mesiac – nastáva štádium džavotania. Dieťa vyslovuje „rovnakoslabične“ – mamamama, bububu, bababa a podobne.
- 6. mesiac – konečne začujete vytúžené „mama“ alebo skôr „ma-ma-ma-ma“..., ešte stále to však nie je slovo – pretože dieťa ho nevysloví zámerne. Pokojne teda môžete počuť aj „baba“ či iné slovíčka. Rovnako ich ešte nevie zopakovať po vás.
- 7. mesiac – pokračuje v „džavotaní“.
- 8. mesiac – bábätko skúša intonovať a artikulovať, púšťa „bublinky“, snaží sa pracovať s hlasom. Rozumie, čo znamená „nie“ a „nesmieš“.
- 9. mesiac – rozumie desiatkam slov, ktoré rodičia najčastejšie používajú, aj keď ich ešte samo nedokáže povedať. Veľmi sa zaujíma o rozprávanie a komunikáciu dospelých.
- 10. mesiac – vytvára si vlastnú (detskú) reč.
- 11.– 12. mesiac – po prvýkrát cielene pomenúva veci, môžete počuť prvé „ozajstné“ slovo. Medzi prvé slová však budú pravdepodobne patriť tie, na ktoré čakáte najviac: „mama“, „tata“, „dede“ či „baba“.
Berte uvedené informácie ako informačné! Každé dieťatko je iné, a to, že práve teraz nezapadá do nášho prehľadu ešte neznamená, že je s jeho rečou niečo zle. Len má svoje vlastné tempo. Pozrite si naše tipy, ako rozvíjať detskú reč a všetko sa určite „utrasie“ správnym smerom. Ani sa nenazdáte a pusa sa mu nezastaví.
Tipy, ako rozvinúť detskú reč
Čudujete sa, prečo niektoré deti veselo rozprávajú a iné, rovnako staré, vyslovia ledva slovo mama? Možno je za tým aj starostlivosť rodičov, ktorí s ním jeho rečové schopnosti rozvíjajú intenzívnejšie ako iní... Ako? Hrami a knihami. Aj keď to tak nevyzerá, už aj bábätká vám rozumejú. Hoci nie obsah hovoreného textu, intonáciu vnímajú celkom presne.
Preto spievajte, čítajte a recitujte im básničky, opisujte predmety, ktoré vidíte. Neváhajte s deťmi komunikovať počas jazdy v aute, na prechádzkach, či počas prebaľovania. Opisujte činnosti, ktoré práve robíte. Napodobňovaniu detskej reči šušlaním sa radšej vyhnite.
NEŠUŠLITE na dieťa. Naučí sa to od vás!
Hry na podporu rozprávania
1. „Aká veľká vyrastieš?“ Spolu s dieťatkom zdvihnite ruky a odpovedzte: „Takááá veľká!“.
2. Hľadanie Emky – pred dieťa dáte plienku a pýtate sa: „Kde je Emka?“ Plienku odtiahnite a povedzte: „Tu je Emka!“
3. Po zemi rozložíte zvieratká a dieťaťa sa pýtate – ako dané zvieratko robí? V prípade, že to ešte nevie, odpovedáte za neho.
4. Opis činností – zoberiete bábiku a spolu ju češete. Opisujte, čo robíte. Bábiku môžete spolu kúpať, prebaľovať, obliekať...
5. Stavanie komína z kociek – keď komín staviate, hovorte „jedna kocka, druhá kocka“. Keď dieťa komín zvalí, povedzte „bác“, príp. „spadol komín“.
6. Nájdi správnu vec – pred dieťa rozložte predmety (napr. plienku, jablko, kocku), ktoré pozná. Následne sa ho pýtajte, napr. Kde je kocka? Alternatívou sú zvieratá či farebné autíčka (učenie farieb).
7. Varila myšička kašičku – kto by nepoznal túto riekanku. Vyskúšajte, ako na ňu bude reagovať vaše bábätko!
POZOR!
Televízor je pre deti zabijak dorozumievania. Obrazovka od neho nevyžaduje interakciu a dieťa len pasívne pozerá. 15-timi minútami denne nič nepokazíte, no ak už chcete televízor svojim deťom dopriať, vyberajte programy určené pre ich aktuálny vek a buďte ich sledovaní s nimi.
Výborným motivátorom k rozprávaniu sú starší súrodenci, prípadne detský kolektív. Drobček sa s deťmi snaží prirodzene komunikovať, čo uňho môže urýchliť začiatok rozprávania.