Vývoj reči: Od kriku cez bľabotanie až po prvé slová!

Akokoľvek zvláštne to môže znieť, s vývojom a výučbou reči môžete začať ešte pred samotným narodením dieťaťa. Reč je totiž celkom prirodzený proces učenia sa obyčajným napodobňovaním.

Ak je dieťa zdravé a vyvíja sa, ako má, potom sa môže bez ťažkostí rozvíjať i jeho reč. Rozprávajte sa preto so svojím dieťaťom, ešte keď je ešte v brušku. 

Prečítajte si: Prenatálna komunikácia matky a dieťaťa

Hneď po narodení o sebe dieťa dáva vedieť krikom, aby bolo všetkým jasné, že je konečne na svete a že je zdravé. A práve krik je vôbec prvým komunikačným prejavom dieťaťa.

Avšak počas niekoľkých prvých hodín ešte krik nevyjadruje jeho náladu, ide len o fyziologický reflex dýchacích a hlasových orgánov, ktoré sa uvedú po pôrode a prvom nadýchnutí do činnosti.

Až o niečo neskôr môže mamička podľa kriku bábätka rozpoznať, čo sa jej snaží povedať − či má hlad, je mu zima, či teplo, či potrebuje prebaliť, niečo ho bolí alebo je mu len smutno...

Prečítajte si: Rozumiete plaču svojho bábätka?

Krik je tiež nástrojom tréningu dýchacieho a hlasového ústrojenstva. Pokiaľ je mamička schopná rozpoznať jednotlivé druhy kriku, resp. plaču, potom pomáha aj dieťaťu jeho vlastný krik identifikovať.

Ak narieka dieťa v postieľke potichu, potom vám dáva najavo, že síce nemá žiadny akútny problém, ale necíti sa dobre − nudí sa, je unavené a nemôže spať, ruší ho okolie (hlasný smiech, rozhovor, nepríjemné hlasy...).

Vždy je lepšie reagovať už na prvé signály, ktoré dieťa vysiela, pretože neskorší intenzívny plač sa vám už nemusí podariť „rozlúštiť“. 

Čo chce dieťa plačom povedať?

• poplakáva nepravidelne a postupne prechádza do „rytmického“ plaču? „Mami, mám hlad!“
• dlho a bolestivo plače? „Trápi ma nafukovanie!“
• plače ostro, prenikavo a často je plač prerušovaný stonaním? „Mám črevné ťažkosti...“
• mrnčanie sa strieda s tichým poplačkávaním? „Som nespokojný/á!“
• nie príliš hlasný, nariekavý plač? „Haló, ja sa tu nudím!“

Ako už bolo naznačené v úvode, plač je spočiatku jedinou možnou „rečou“ dieťaťa, ale je nutné podotknúť, že nikdy nie je úmyselný. Deti sú úžasné v tom, že sa v tomto veku nedokážu pretvarovať a skrátka prejavujú to, čo cítia. 

Na prelome šiesteho a siedmeho týždňa môžeme začuť z detskej postieľky jednoduché brblanie, ktoré sa spočiatku bude skladať z rôznych samohlások a zvukov.

Ako dieťa viac spoznáva svoje okolie a zvuky okolo seba, začne si ich pomaly prisvojovať a bľabotanie, ďalší stupeň vo vývoji reči, sa začne zdokonaľovať a obohacovať aj o niektoré spoluhlásky. 

V priebehu druhého mesiaca už dieťa intonáciou vytvára „zložité súvetia“ a môžete ho počuť, ako si „rozpráva“. Samozrejme, o reči ako takej nemôžeme v tomto veku ešte hovoriť..., ale začína sa roztomilá etapa „džavotania“. 

V tomto období vydáva dieťa jednoduché zvuky, ktoré súvisia spravidla so satím. Postupom času však začne stále viac napodobňovať zvuky z okolia. Vďaka bľabotaniu a snahe komunikovať v takto ranom veku sa pripravujú hlasové orgány pre neskoršiu schopnosť vyslovovať jednotlivé hlásky a slová. 

V prvých mesiacoch života môžeme pozorovať obrovskú chuť dieťaťa komunikovať so svojím okolím. Skôr, než začne poriadne rozprávať a využívať vlastné slová, je už samo schopné porozumieť ich veľkému množstvu.

Spoznáte to tak, že sa bude snažiť na vašu reč reagovať, a to pohybom, smiechom, prejavmi nevôle alebo svojím bľabotaním, ktorým sa bude snažiť napodobniť počuté slová.

Deti majú obrovskú radosť, pokiaľ i vy budete reagovať na ne. Ak prejavíte snahu „komunikovať“ s nimi a odpovedať im na ich rapotanie, hoci im vlastne nič nie je rozumieť, urobíte im radosť.

Ak vidíte u svojho dieťaťa chuť komunikovať, rozvíjajte ju, podporujte a snažte sa jeho záujem o okolité zvuky udržať čo najdlhšie. Dieťa sa tak totiž učí nadväzovať kontakty pomocou reči s okolím.

Prečítajte si: Vývoj dieťaťa mesiac po mesiaci

Má cumlík vplyv na vývoj reči? 

Samozrejme, má. Ak je cumlík používaný dlhodobo, nie je v ústach logicky dostatočný priestor pre prirodzený vývoj hovoridiel, ovplyvňovaný je pochopiteľne aj tvar čeľuste a postupom času môže byť ovplyvnená i správna artikulácia. 

Avšak nejde len o cumľanie cumlíka, problém predstavujú aj palce v ústach dieťaťa. Jazyk sa potom totiž vysúva smerom dopredu a tým sa umocňuje nesprávny priebeh prehĺtania, pretože jazyk sa nepohybuje smerom k tvrdému podnebiu, ale medzi zuby.

Výsledkom môže byť otvorený zubný zhryz, nesprávny vývoj zubov, už spomínaná zlá artikulácia alebo tiež predkus a krivá čeľusť. Nevkladajte dieťaťu preto do úst cumlík vždy, keď prejaví nejaký nepokoj alebo začne plakať. Primárne pátrajte po príčine plaču či nepokoja. 

Okolo prvého roku dieťa využíva jednoslovné, pomerne často i jednoslabičné vyjadrenia, ktoré reagujú na aktuálne dianie okolo neho − pápá, ham, bába, mama, tata...

Dieťa je spočiatku opatrné, vyjadruje sa pomaly a niekedy si robí počas „rozprávania“ prestávky. Slovesá sú nahradzované citoslovcami, napr. tú-tú = „Mami, pozri sa, auto!“, hav-hav = „Vidím psíka.“ 

Opakovanie a napodobňovanie je veľmi dôležité nielen pre ďalší rozvoj reči, ale tiež je dôležitým princípom výchovy. Keď vidíme to malé stvorenie, ako sa nám snaží oznámiť vlastnou rečou (bľabotaninou) nejakú svoju myšlienku alebo požiadavku, intuitívne reagujeme na dieťa podobnými zvukmi a výrazmi.

V prvých mesiacoch života dieťaťa je taká reakcia na mieste, ale čím viac sa vek vášho dieťaťa blíži k jednému roku, je načase to zmeniť, resp. je načase zmeniť formu komunikácie s ním.

Mali by ste sa s ním rozprávať rovnako ako s akýmkoľvek iným (starším) členom rodiny. Avšak pozor! Komunikácia by nemala spočívať v tom, že každé slovo dieťaťa okamžite opravíte a budete trvať na správnej forme, to by mohlo viesť v najhoršom prípade až k pozastaveniu vývoja reči, pretože dieťa začne mať strach rozprávať a večné opravovanie ho bude odradzovať.

Stačí preto jemné nasmerovanie. Napríklad dieťa povie: „Ham, ham...“ a vy odpoviete: „Máš hlad a chceš papať.“ Alebo dieťa povie: „Mňau, mňau...“ A vy odpoviete: „Správne, bežala tam mačička.“

Pokiaľ si my, dospelí, prisvojíme (hoci roztomilé) deťmi skomolené slová, môže sa stať, že sa stanú stálou súčasťou detského slovníka a správny výraz si už poriadne neosvoja. 

Prečítajte si: Má cumlík vplyv na vývoj reči?

TIPY PRE RODIČOV:

• Deťom sa prihovárajte pokojne a snažte sa čo najlepšie artikulovať, aby vám bolo dobre rozumieť. Buďte ale prirodzení, nič sa nemá preháňať.

• Nešušlite na dieťa, neprekrúcajte v snahe uľahčiť dieťaťu porozumenie daným slovám. Čudovali by ste sa, koľko dieťa pochopí (i keď ešte nerozpráva).

• Nepoukazujte na nedostatky dieťaťa. Jemne ho nasmerujte na správnu cestu.

• Keď s dieťaťom rozprávate, snažte sa na neho pozerať vždy tak, aby vám videlo do tváre a mohlo sledovať vaše ústa, ako artikulujú.

• Čítajte deťom, spievajte si, hovorte riekanky, rozprávajte im príbehy a rozprávky. Keď spoločne niečo robíte, komentujte priebeh a čo bude nasledovať.

• Nenúťte deti do rozprávania, pokiaľ sa im nechce. Po zlom to nepôjde buď vôbec, alebo oveľa horšie. Deti s vami musia chcieť hovoriť samé. 

Dôležité je podotknúť, že na vývoj reči majú vplyv vrodené vlohy, prostredie, v ktorom dieťa žije, to, či malo cumlík a ako dlho, a mnoho ďalších faktorov.

Zámerne sme do článku neumiestnili žiadne tabuľky ani predpoklady, koľko slov (výrazov a skomolenín) by dieťa do jedného roka malo vedieť a poznať. Nie vždy sa totiž vaše dieťa vojde do tabuliek...

Pokiaľ dieťa v roku a pol ešte nerozpráva, neznamená to, že je s ním hneď niečo zle. S rečou je to rovnaké ako so všetkým ostatným, s prvými krôčikmi, prvými zúbkami a pod. − každé dieťa je iné a inak sa vyvíja. Neporovnávajte deti medzi sebou, ušetríte si tým veľa zbytočných starostí.

Prečítajte si: Vývin reči medzi 1. a 2. rokom alebo Hurá, moje dieťa hovorí!

Vývin reči je u detí veľmi individuálny

Existuje celý rad detí, ktoré svojim rodičom perfektne rozumejú, chápu ich pokyny a reč,  ale im samotným sa jednoducho do rozprávania nechce, a potom zrazu z ničoho nič začnú rozprávať rovno vo vetách.

A iné deti, spravidla to bývajú tie, ktoré majú starších súrodencov, nemusia hovoriť poriadne ani po treťom roku. Je to spôsobené hlavne tým, že sa so súrodencami dokážu dorozumieť len posunkami a gestami a reč vlastne „nepotrebujú“.

Chýba im potom dostatočná motivácia, aby sa v reči zdokonaľovali. Určite ste sa stretli s deťmi, ktoré doma hovoria a hovoria, a človek ich nemôže zastaviť, a potom keď sa dostanú do cudzieho prostredia, kde si už nie sú tak isté, hovoriť akoby zabudnú. 

Podobné výkyvy vo vývoji reči detí sú celkom prirodzeným javom, avšak k jej správnemu vývoju je tiež potrebný dobrý a nepoškodený sluch.

Preto je vhodné pri väčších odchýlkach vo vývoji reči zvážiť vyšetrenie sluchu, či nie je príčinou práve porucha tohto smeru. Pokiaľ ale dochádzate pravidelne na preventívne prehliadky, potom dieťaťu sluch lekár orientačne vyšetrí vždy. V prípade, že by sa mu niečo nezdalo v poriadku odošle vás na kompletné vyšetrenie sluchu k špecialistovi.

Prečítajte si: Poruchy sluchu u detí 

Má televízia vplyv na vývoj reči?

Pochopiteľne, má. Ak dieťa sleduje televíziu, je jeho pozornosť utlmená návalom obrovského množstva obrázkov z televíznej obrazovky a malý detský mozog ešte nie je na takú činnosť vybavený.

Dieťaťu sa tak zhoršuje pozornosť. Pokiaľ sa spoločne „rozprávate“, musí chvíľu počúvať, potom „odpovedať“. S televíziou takto komunikovať nemôže.  

K tomu, aby sa reč dieťaťa správne vyvíjala a rozvíjala, môžete prispieť veľkou mierou aj vy ako rodičia. Vytvorte dieťaťu taký priestor, kde sa bude cítiť bezpečne a milované, kde sa nebude musieť obávať pýtať sa a pliesť si slová.

Nezabúdajte si spoločne spievať, tlieskať do rytmu, na prechádzke komentujte dianie okolo, pomenúvajte nové predmety, čítajte a prezerajte si spoločne knižky...

Odborná spolupráca: MUDr. Renáta Růžková