Dotýkajte sa: PRINCÍPY kontaktného rodičovstva

Kristina Böhmer | 6. október 2019

foto: istockphoto.com

Je krásne mať k sebe blízko. Dôverovať si a mať istotu, že ten druhý tu pre nás bude, keď to budeme potrebovať. U bábätiek, ktorých celý svet tvoríme my, rodičia, to platí niekoľkonásobne. S maminou blízkosťou, bezhraničnou láskou a neustálou podporou počíta aj kontaktné rodičovstvo, s ktorým ako prvý prišiel pediater William Sears ešte pred dvadsiatimi rokmi.

Bábätko rastie v maminej maternici, v teple, bezpečí, kde má dostatok živín aj oddychu, vníma mamin hlas, tlkot jej srdca, rytmiku jej chôdze. A zrazu sa niečo stane a musí odtiaľ odísť do sveta, ktorý je preň úplne cudzí. Nepozná tam nič, len svoju mamu. Ak sa ona vytratí, celý svet sa zrúti. Ten malý človek nepozná žiadne potom. Nevie, čo to znamená, že potom sa mama vráti. Teraz tu nie je, a to je podstatné. 

Prečítajte si tiež:

Bezpečná vzťahová väzba –dar na celý život

Kontaktné rodičovstvo je podľa doktora Searsa o blízkosti medzi matkou a dieťaťom

Na to, aby sa zladili a fungovali spolu s ľahkosťou, musia mať k sebe blízko. Musia sa často dotýkať, ale aj počúvať sa.

Kontaktná mama rieši potreby svojho dieťaťa. Verí tomu, že za každým detským výkrikom je volanie o pomoc. Má k nemu tak blízko, že po pár týždňoch rodičovstva presne vie, čo jej bábätko potrebuje. Dieťa cíti mamin záujem a vie, že sa na ňu môže spoľahnúť. Vie, že ak bude hocičo potrebovať, mama je tam preň.

5 PRINCÍPOV kontaktného rodičovstva

Kontaktné rodičovstvo sa opiera o päť základných princípov, vďaka ktorým sa má vybudovať silné puto medzi matkou a dieťaťom. Samozrejme, platí to aj pre oteckov, ktorí môžu byť takisto kontaktní. Teda, až na dojčenie...

1. Bonding po pôrode

Ak pôrod prebehne v poriadku, dieťatko by malo okamžite smerovať na bruško svojej mamy. V ideálnom prípade by tam malo ostať minimálne dve hodiny. Sestričky by ho mali poutierať a lekári urobiť základné vyšetrenia v tejto polohe. Potom by jeho aj mamičku mali zabaliť spoločne tak, aby neprerušili ich kontakt telo na telo.

 Vďaka týmto prvým dvom hodinám sa začína vytvárať silné puto medzi matkou a dieťaťom. Bonding podporuje nielen emočný vývoj, ale aj imunologický. Niekedy sa však pôrod skomplikuje a bonding nie je možný, či už kvôli akútnej starostlivosti o mamičku alebo novorodenca.

„Úžasná vec. Syna Stanka mi hneď zobrali, lebo si všimli malý problém s nadýchnutím, ale dcéru Simonku mi hneď ešte s pupočnou šnúrou dali, a bol to neskutočný zážitok. Síce len na chvíľku, pozdravila som ju, objala, manžel prestrihol pupočnú šnúru a už išla preč na váženie. Obe deti mi potom doniesli nahé a dve hodiny boli na mne dojčené priamo v pôrodnej sále. Ale tá chvíľočka hneď po pôrode je neskutočný zážitok a vytvorí to neuveriteľné puto medzi mamou a dieťatkom. Nepamätám si na bolesť pri pôrode, len na to, ako dcéru položili hneď na mňa. Želám to každej mamičke!”

Janka, syn Stanko (5 rokov) a dcéra Simonka (2 roky) 

„Situácia počas pôrodu sa nečakane zvrtla a dcérku hneď odviezli preč. Po niekoľkých minútach mi ju doniesli už zabalenú, aj to len ukázať, a hneď mi ju vzali. Nasledujúce týždne pre nás s dcérkou boli veľmi náročné a som presvedčená, že ak by sme nadviazali kontakt v prvých sekundách, čo prišla na svet, možno by nebola taká uplakaná a ja zase taká ustarostená.“

Kristína, dcéra Natálka (7 mesiacov) 

Prečítajte si tiež:

Dôležité prvé minúty po pôrode: BONDING

2. Nosenie na rukách, v šatke alebo nosiči

Podľa kontaktného rodičovstva dieťa potrebuje cítiť maminu blízkosť. Upokojuje ho tlkot jej srdca a rytmika jej chôdze. Ak je mama blízko, dieťa sa cíti v bezpečí. Preto sa pred kočíkom uprednostňuje nosenie bábätka, či už na rukách, alebo v šatke, nosiči. Nie každé dieťa však chce byť nosené, tak ako nie každá mamička chce, či môže nosiť. Mnohé mávajú bolesti chrbta a priviazať si na brucho niekoľko kilogramové závažie pre ne neprichádza do úvahy. 

„Nosenie bábätka bol pre mňa dôležitý bonding. Keď som vyskúšala kočík, dieťa bolo odo mňa príliš ďaleko, a vtedy som sa cítila od dieťaťa separovaná ja.”

Niki, dcéry Lily (6 rokov) a Emily (4 roky)

„Natália je veľmi prieberčivá a až po nejakom čase som bola schopná ju pár minút bez plaču ponosiť v šatke. Každý deň sa tá chvíľa predlžovala, až sme sa ustálili na jednom spánku počas dňa. Akurát, že som si nemohla pokojne povysávať alebo uvariť obed, musela som sedieť na fitlopte a jemne sa pohupovať.“

Kristína, dcéra Natálka (7 mesiacov) 

3. Dojčenie na požiadanie

Kontaktné rodičovstvo počíta s tým, že dieťa sa prisáva na matkin prsník nielen kvôli jedlu, ale aj kvôli upokojeniu sa v stresujúcich situáciách. Nerieši sa pravidelný režim, dieťa sa nekŕmi vždy v tú istú hodinu. Väčšina mamičiek, ktoré dojčia na požiadanie, sa ale zhoduje v tom, že bábo si časom nastaví vlastný režim, ktorý mu vyhovuje bez toho, aby ho do toho ony tlačili. To, čo však môže naozaj potrápiť, je odstavovanie od mlieka.

Väčšina mamičiek, ktoré dojčia na požiadanie, sa ale zhoduje v tom, že bábo si časom nastaví vlastný režim, ktorý mu vyhovuje bez toho, aby ho do toho ony tlačili. To, čo však môže naozaj potrápiť, je odstavovanie od mlieka.

„Obe moje deti si po čase spravili režim samy. Takže áno, na požiadanie, a dieťatko po pár týždňoch žiada podľa svojho režimu. Okolo 4. – 5. mesiaca sa obom začali tlačiť zúbky, takže bolo po režime cez deň aj v noci, ale okolo 5. – 6. mesiaca, keď som začala s príkrmami, sa režim opäť ustálil.”

Janka, syn Stanko (5 rokov) a dcéra Simonka (2 roky)

„Dcéra prsník používala aj na upokojenie. Doteraz mi strká ruky do výstrihu, keď je neistá alebo keď zaspáva.”

Saška, dcéra Laura (2 roky a 9 mesiacov)

4. Spanie v spoločnej posteli

Ak bábo spí samo v postieľke, prípadne v izbe, cíti sa opustené a stráca istotu, v dôsledku čoho bude mať neskôr ako batoľa ťažkosti osamostatniť sa od matky a slobodne spoznávať svet, tvrdí kontaktné rodičovstvo. Hoci to môže byť úplne idylické, ležať vedľa všetkých tých, ktorých najviac milujeme, a držať v noci malú ručičku, nie každému vyhovuje. Deti totiž dosť kopú a aj napriek svojej malej veľkosti zaberajú veľa miesta.

„Spanie v spoločnej posteli je absolútny highlight nášho rodinného života. Po celom dni, keď sme každý niekde úplne inde, sa nájdeme spolu v posteli, v pokoji, bezpečí a láske. Občas máme síce okopané hlavy, ale to jemné prebúdzanie, keď sa ma dotkne detská rúčka a uistí sa, že som tam, a ja ovoniam tú spotenú hlavičku, to je najviac.”

Niki, dcéry Lily (6 rokov) a Emily (4 roky)

„Ja sa jednoducho nevyspím, keď ma niekto kope. Ale nastalo to s tlačením zúbkov, obe deti sa dosť budili, dojčila som každú hodinu, tak ostali celú noc pri mne. Okolo roka som oboch začala prekladať do postieľky a zvládli to super.”

Janka, syn Stanko (5 rokov) a dcéra Simonka (2 roky)

Prečítajte si tiež:

Spoločné spanie: Dokedy je vhodné pre dieťa?

5. Dôvera v detský plač

Tou najdôležitejšou zásadou je dôvera v detský plač. Kontaktní rodičia nenechávajú svoje dieťa vyplakať, pretože veria, že každým výkrikom sa snaží niečo povedať. Veria, že ak nebudú adekvátne reagovať, dieťa postupne stratí istotu, že jeho potreby budú naplnené, rodičom prestane dôverovať a bude si myslieť, že sa môže spoľahnúť len samo na seba. Bábätká totiž nepoznajú koncept vydierania. Ak plače, tak preto, lebo niečo potrebuje, aj keď je to len mamina blízkosť.

„Spočiatku som pri každom zamrnčaní brala dieťa na ruky a snažila sa mu utrieť každú slzu. Po čase som však zmenila taktiku: kým k dcérke prídem, chvíľu počúvam, pozorujem a snažím sa prísť na to, čo mi plačom chce povedať. Plačom so mnou komunikuje a ja by som jej podľa toho mala odpovedať a aj odpovedám, ale najprv na chvíľku pozorujem.”

Kristína, dcéra Natálka (7 mesiacov)

5 BENEFITOV kontaktného rodičovstva

1. Menej plačú

Dieťa je zvyknuté byť nonstop s mamou, kým je v maternici. Po narodení sa od nej fyzicky oddelí, ale nie je pripravené urobiť to aj psychicky. Ak bude mama aj naďalej stále nablízku, dieťatko nestráca svoje istoty. Cíti sa spokojnejšie, vyrovnanejšie a menej plače. Kontaktné deti sa cítia lepšie a výraznejšie prosperujú. Energiu, ktorú by vkladali do plaču, môžu totiž využiť na vlastný rozvoj. Okrem toho majú podľa doktora Searsa aj menej kolík.

2. Sú nezávislejšie

Kontaktné deti sú zvyknuté na matkinu prítomnosť. Žijú s tým, že keď ju budú kedykoľvek potrebovať, mama tam pre ne bude. Mama sa nikdy len tak nevytratí. Dieťa berie takmer všade so sebou a ono vďaka tomu cíti istotu. Ako batoľatá sa potom dokážu od mamy jednoduchšie odlúčiť a samy sa vyberú spoznávať svet. Nemusia sa jej držať za nohu, pretože vedia, že mama tam na ne bude čakať. 

Prečítajte si tiež:

10 TRIKOV, ako byť v pohode s nadmerne PLAČÚCIM BÁBÄTKOM

3. Sú múdrejšie

Dieťa sa narodí s miliónmi neurónov, medzi ktorými sa vytvárajú prepojenia na základe toho, čo zažije a čo sa naučí. Ak má dostatok podnetov v ranom veku, ideálne v prvom roku života, vytvorí sa mu stabilný základ skúseností a vedomostí, na ktorom môže neskôr stavať. Keďže kontaktné deti sú nezávislejšie a otvorenejšie skúmaniu svojho okolia, vytvára sa im viac kvalitnejších prepojení. Vďaka tomu sú múdrejšie.

4. Sú disciplinovanejšie

Na prvý pohľad sa môže zdať, že kontaktné deti budú rozmaznanejšie. Nie je to ale tak. Láskou, objatím, dotykom, pohladkaním ani pekným slovom sa dieťa rozmaznať nedá. Medzi kontaktnými rodičmi a ich deťmi je silný vzťah založený na vzájomnej dôvere a rešpekte. Dieťa má preto tendenciu správať sa podľa vzorov, aké rodičia nastavia. Nerobí to preto, lebo sa bojí bitky alebo hrešenia, ale preto, lebo hranice sú preň prirodzené.

5. Sú spoločenskejšie a ľahšie nadväzujú vzťahy

Keďže kontaktné deti vyrastajú v tesnej blízkosti svojich rodičov, ktorí s nimi udržiavajú očný kontakt, pozorne počúvajú ich plač, neskôr prvé slová či vety, a reagujú na ne, naučia sa tieto deti vzťahy si nielen vytvárať, ale aj udržiavať. Preto kontaktné deti dokážete spoznať v dave. Sú to tie, ktoré vyhľadávajú očný kontakt, pozorne sledujú ľudí okolo seba a prejavujú skutočný záujem.

Kontaktné rodičovstvo je o blízkosti medzi matkou a dieťaťom. Na to, aby sa zladili, musia mať k sebe blízko. Často sa dotýkať a počúvať.