Nalaďte sa na svoje bábätko
Počúvate to zo všetkých strán. Rodičia majú byť citliví, pozitívni, empatickí, pretože to sú tie najlepšie predpoklady, aby si k vám dieťa vytvorilo bezpečnú vzťahovú väzbu. Ale čo to znamená pri malých bábätkách?
Máme byť dobre naladení za každých okolností, aj keď nás dieťa nahnevá? Všetko mu dovoliť? Uspokojiť každučkú potrebu? Vždy uhádnuť, čo chce? Úzkostlivo strážiť každý jeho krôčik, aby nikdy nezaplakalo? Ťažké otázky. Najmä, ak máte doma bábätko, ktorého prejavy nie sú celkom čitateľné, a vy sami máte ťažkosti prispôsobiť sa novým okolnostiam.
Nie je hladné ani choré a stále plače? Skúste tieto tipy
Vaše bábätko nepotrebuje dokonalých rodičov
Citlivý prístup neznamená, že budete vždy stopercentní. Bábätkám postačí, ak budete reagovať primerane. Napríklad po čase začnete lepšie rozumieť ich plaču. Zistíte, kedy bábo len tak mrnká, a kedy už volá o pomoc. V praxi to vyzerá tak, že kým sa zoznámite, bude vám ako volanie o pomoc znieť takmer všetko – čo je úplne v súlade s tým, že zo začiatku vás bábo bytostne potrebuje, nevie si pomôcť samo. Ale po pár mesiacoch postupne prídete na to, že niektoré situácie dokáže vyriešiť aj bez vás. Napríklad, ak sa snaží dosiahnuť hračku a telíčko ho ešte celkom neposlúcha. Ale za pár minút na to príde. Ako citliví rodičia sa časom naučíte, kedy je frustrácia hnacou silou vpred, a kedy je jej pre bábo už priveľa.
Nikto zámerne nevystavuje bábätko zahlcujúcim, nepríjemným pocitom. Ale občas sa prihodí, že nebudete môcť reagovať aj na väčší plač. Pretože sa rozplače v autosedačke pri jazde na diaľnici a zastaviť na krajnici by bolo priveľkým rizikom. Alebo si starší súrodenec rozbije koleno a vy práve podávate prvú pomoc. Robí to z vás necitlivých rodičov? Nie. Dôležité je, ako reagujete väčšinu času. Ak sa môže spoľahnúť na to, že mu takmer vždy prídete na pomoc, to zvyšné malé percento prípadov zvládne.
Prečo bábätká plačú a čo to robí s nami?
Znaky citlivých, „emočne dostupných“ rodičov:
- Snažia sa reagovať s ohľadom na to, aké ich bábo je a ako sa momentálne cíti.
Napríklad, keď sa hrajú na šteklenie, dávajú veľký pozor na to, aby to bolo bábätku príjemné. Keď sa začne mračiť, odvracať pohľad, alebo dáva iný signál, že má dosť, hru zastavia a prejdú na pokojnejšiu činnosť. Alebo keď vedia, že ich ročný synček nemá rád vodu, nebudú sa ho snažiť presviedčať či dávať do vaničky násilím. Neprestanú mu z času na čas túto možnosť ponúkať, ale s rešpektom k jeho nesúhlasu. - Usilujú sa doma udržiavať po väčšinu času pozitívnu atmosféru.
Neznamená to, že musia byť silene nadšení, ani že sa majú usmievať, keď dieťa plače. Ale v bežných situáciách by mala prevládať dobrá nálada. Nemali by dominovať zákazy, ale pozitívne oznamy o tom, ako veci robíme, prípadne odklonenia pozornosti v situáciách, keď sa bábätko rúti k nebezpečnej lákavej veci. Citlivý prístup neznamená, že budete vždy stopercentní. Bábätku postačí, ak budete reagovať primerane. Ako rodič je lepšie neskončiť v nastavení „krotiteľa“ neposlušného dieťaťa, ale skôr priateľa, ktorý vysvetľuje, ako veci sú a bábo učí o svete. Toto nastavenie zvykne meniť aj atmosféru bežného dňa. Namiesto kriku a zákazov sa vytvára vzájomný čas, kedy bábätku vysvetľujeme veci. Napríklad sa môžeme hrať, ako sa o kvetinky staráme, s malou krhličkou ich spolu poliať, utrieť prach z listov. Povysávať vysypanú pôdu. - Nie sú nepriateľskí.
Je ľahké skĺznuť do pretrvávajúceho pocitu rozmrzenosti a nespravodlivosti. Najmä ak je to vaše prvé dieťa. Ešte nikdy vo svojom dospelom živote ste sa asi nestretli s toľkou frustráciou. Bábätko si v podstate väčšinu času robí, čo chce, a veľmi efektívne marí pokusy o nastolenie poriadku. Môžete sa pristihnúť, že to začnete brať osobne a budete naň kričať, hnevať sa na jeho nešikovnosť, nesústredenosť, ktoré sú prirodzené, a v duchu mu vyčítať veci, za ktoré nemôže. Aj keď ho milujete viac ako kohokoľvek na svete. Ak začnete byť voči nemu dlhodobo nepriateľskí, je to signál, že si potrebujete oddýchnuť alebo vám chýba podpora okolia. V prvom roku bábätko nemá kapacitu na to, aby vždy spolupracovalo, aby sa správalo disciplinovane a vhodne ako my, dospelí. Nie je to otázka nedostatočnej snahy, jednoducho na to nemá vyvinutý rozum a ani vôľu. Ak naň ale kričíte a hneváte sa, spomaľujete jeho vývin ešte viac. - Nie sú príliš direktívni.
Rodič, ktorý všetko riadi a kontroluje do najmenších podrobností, brzdí proces postupného preberania iniciatívy bábätkom, a teda rozvoj jeho samostatnosti. Predstavte si, že v práci vám šéfka stojí za chrbtom a neustále hovorí, čo máte robiť. Okrem toho, že vás tým ruší, vám aj prakticky znemožňuje, aby ste sa to naučili robiť sami. S bábätkom je to podobne. Áno, na začiatku je celkom bezmocné, ale učí sa neuveriteľne rýchlo. Ak máte nutkanie zasahovať do činnosti, ktorú robí bez ohľadu na to, či ju zvláda alebo nie, skúste najprv v duchu napočítať minimálne do desať. Dobrá rada je, že bábätku podávame pomoc len vtedy, keď si ju pýta. Vždy myslite na to, že nič nerozvíja sebavedomie vášho dieťatka viac ako pocit, že niečo zvládlo samo.
15 vecí, ktoré sú počas návštevy novorodenca TABU!
Nalaďte sa na myseľ bábätka
Bábätkám do hlavy nevidíme a ony nám o svojich myšlienkových pochodoch nepovedia. Na to si ešte pár mesiacov počkáme. Ale všimnite si, ako sa im prihovárame. „Áno, toto sa ti páči?“ „Myslíš si, že toto autíčko je lepšie?“ „Tešíš sa na psíčka?“ Predpokladáme, že majú svoj vnútorný život a nahlas formulujeme, čo sa – asi – v ich mysli odohráva. Sledujeme, kam sa pozerajú, a na základe toho si domyslíme, že ich to zaujíma. Rozprávame im o ich pocitoch, ktoré podľa nás prežívajú.
Jednoducho, správame sa k nim, ako keby mali bohatý vnútorný život, a svojimi komentármi im ho popisujeme. Napriek tomu, že je nám asi jasné, že bábätká v tejto fáze rozmýšľajú a prežívajú veci o dosť jednoduchšie.
Viac na túto tému sa dočítate v knihe z nášho vydavateľstva Psychológia pre milujúcich rodičov. Objednáte TU