Ako spoznáme, že je dieťa unavené a malo by ísť spať?
Únava sa u detí neprejavuje vždy rovnako. U niektorých sa prejavuje zívaním, šúchaním si očí, poklesom pohyblivosti, či nechuťou k hre. Existuje však tzv. dráždivý typ detí, u ktorých sa únava prejavuje naopak tým, že sú nepokojnejšie, oveľa pohyblivejšie – a často len skúsený pozorovateľ zistí, že tieto aktivity nie sú prejavom sily, ale naopak útlmu.
Existuje niekoľko znakov, ktorými dieťa prejavuje únavu
Ak je dieťa unavené:
- vývinová úroveň jeho aktivít klesá – to znamená, že sa začína správať tak, ako sa správalo pred 1 – 2 mesiacmi a nové schopnosti nie je možné u dieťaťa vyvolať;
- jeho nálada je labilnejšia – zhoršuje sa aj po nepatrnom podnete, ktorý by si dieťa inak ani nevšimlo;
- jeho aktivity sú oveľa rytmickejšie – rytmicky pohybuje hlavou, trupom, končatinami – sú stereotypne sa opakujúce;
- objavujú sa primitívne reflexy – napr. cmúľanie si prstov; prejavuje sa to v pohyboch a držaní tela – v ľahu na brušku dvíha hlavičku len málo, hračku len drží;
- jeho spolupráca klesá – je pasívne, bez záujmu;
- má červené očká, šúcha si ich a zíva;
- prejaví sa to pohybovým nepokojom – bezcieľne pohybuje celým telom.
Keď dieťa unavím, bude lepšie spať?
Mnoho rodičov si prirodzene myslí, že ak dieťa poriadne unaví, bude lepšie spať. Majte sa však pred touto nástrahou na pozore. Je to totiž dvojsečná zbraň. Na jednej strane má táto stratégia niečo do seba, pretože únava – ak je správne dávkovaná – privedie dieťa k prirodzenej potrebe oddychu, avšak nič netreba preháňať. Zvoľte radšej zlatú strednú cestu – dostatok pohybu, ale aj dostatok oddychu. Po fáze stimulácie a fyzickej záťaže zaraďte vždy fázu na zotavenie. Čím menšie dieťa, tým kratšie a častejšie budú tieto fázy potrebné.
Prečo sa bábätká v noci budia? Častejšie budenie je forma ochrany
Ako rozpoznáte, či je vaše dieťa unavené alebo sa chce hrať?
- Motorika – ak sú pästičky jemne otvorené, telo uvoľnené a nožičkami bábätko veselo kopká, je šťastné a pripravené komunikovať. Ak však napína pršteky, prípadne ich pevne zoviera v päsť, napína celé telo a rozhadzuje rukami alebo pôsobí ospalo a nepohybuje sa, je preťažené a chce si oddýchnuť.
- Pohľad – najlepší signál, že je dieťa dobre naladené a schopné vnímať, je pohľad, ktorým fixuje svoj náprotivok. Ak sa pozerá nadol, uprene pozerá do prázdna a otáča vyhýbavo hlavou, znamená to: „Nechajte ma, už mám všetkého akurát dosť!“
- Mimika – bdelé veselé dieťa robí ústami pohyby alebo tvorí zvuky. V približne šiestich týždňoch sa vie vedome usmiať. Výraz tváre preťaženého dieťaťa je plačlivý, mrzutý, neutrálny alebo napätý. Začne vtedy často plakať.
- Farba pokožky – vystresované alebo unavené deti môžu mať na tvári červené fľaky.
„Dráždivé“ deti navonok pôsobia, ako keby spánok nepotrebovali, opak je však pravdou...
Často sa rodičia práve u „dráždivých“ detí domnievajú, že sa im „ešte nechce spať“. Ak sa deti uložia ešte pred objavením „motorického nepokoja“, väčšinou ľahko zaspia a pokojne spia aj neskôr. Ak však dôjde už k nepokoju, deti zaspávajú veľmi ťažko, spánok býva nepokojný a deti sa skoro budia.
Ak ste s dieťaťom v kontakte a rozprávate sa s ním, cvičíte a pozorujete ho, viete odhadnúť a poznáte niektoré individuálne príznaky, ktorými sa únava prejavuje. Akonáhle sa únava prejaví, prerušíme činnosť s dieťaťom a necháme ho oddýchnuť a spinkať. Nečakáme, kým "príde čas" alebo odpadne samo od únavy. Každé dieťa má potrebu spánku, dokonca aj to vaše, hoci sa vám to môže zdať neuveriteľné. Pozorujte a experimentujte.