Poradňa pediatra

Dobrý deň, chcela by som poprosiť o radu. Syn mal teraz v novembri 3r, už os septembra chodí do škôlky, ktorú zvládol hneď od začiatku veľmi dobre. Plakával asi cca týždeň a to len tak 10 min, všetko bolo OK, pekne papal, pýtal sa na WC, hral sa z deťmi. Potom po týždni ochorel, no do škôlky sa tešil a vrátil sa bez plaču no od vtedy sa skoro každý deň pociká na obed, keď spí. Začal sa pýtať veľmi skoro cca 21 mes., plienku na noc nemá od 28 mesiacov. Neviem si to vysvetliť, keď vydrží celú noc, prečo sa v škôlke pociká. P. učiteľka hovorí, že s ním osobne ide na WC aby sa naozaj vycikal a aj tak sa pociká. Hovoria síce, že to nevadí, ale v posledných dňoch mám pocit, že im to začína prekážať. Mám pocit, že nepočúvam nič iné, len to že sa zase pocikal, málo kedy sa dostaneme k nejakej pochvale, alebo ako papal. Keď sa v škôlke rozprávame hovoria, že je veľmi šikovný, kľudný a poslušný. Som z toho zúfala, niekedy naňho aj nakričím, potom mi je to ľúto, stále sa pýtam či nejde cikať, cestou do škôlky mu hovorím aby sa pýtal, myslím si, že už je z toho vystresovaný aj on. Moč má v poriadku, mám sa lekára spýtať na nejaké špeciálne vyšetrenie, alebo mám ešte počkať či to nie je psychické, ale neviem z čoho, snažíme sa mu venovať trávim s ním každý voľný čas, keď nie je v škôlke, súrodenca má staršieho takže žiarlivosť z jeho strany tam nie je ani minimálna.
Ďakujem veľmi pekne.

Dobrý deň, chcela by som poprosiť o radu. Syn mal teraz v novembri 3r, už os septembra chodí do škôlky, ktorú zvládol hneď od začiatku veľmi dobre. Plakával asi cca týždeň a to len tak 10 min, všetko bolo OK, pekne papal, pýtal sa na WC, hral sa z deťmi. Potom po týždni ochorel, no do škôlky sa tešil a vrátil sa bez plaču no od vtedy sa skoro každý deň pociká na obed, keď spí. Začal sa pýtať veľmi skoro cca 21 mes., plienku na noc nemá od 28 mesiacov. Neviem si to vysvetliť, keď vydrží celú noc, prečo sa v škôlke pociká. P. učiteľka hovorí, že s ním osobne ide na WC aby sa naozaj vycikal a aj tak sa pociká. Hovoria síce, že to nevadí, ale v posledných dňoch mám pocit, že im to začína prekážať. Mám pocit, že nepočúvam nič iné, len to že sa zase pocikal, málo kedy sa dostaneme k nejakej pochvale, alebo ako papal. Keď sa v škôlke rozprávame hovoria, že je veľmi šikovný, kľudný a poslušný. Som z toho zúfala, niekedy naňho aj nakričím, potom mi je to ľúto, stále sa pýtam či nejde cikať, cestou do škôlky mu hovorím aby sa pýtal, myslím si, že už je z toho vystresovaný aj on. Moč má v poriadku, mám sa lekára spýtať na nejaké špeciálne vyšetrenie, alebo mám ešte počkať či to nie je psychické, ale neviem z čoho, snažíme sa mu venovať trávim s ním každý voľný čas, keď nie je v škôlke, súrodenca má staršieho takže žiarlivosť z jeho strany tam nie je ani minimálna.

Dobrý deň,
prosím Vás o radu, resp. Váš názor na danú situáciu:
Mám 2 a pol ročnú dcéru, ktorá má o 3 mesiace staršiu sesternicu, ktorá jej robí zle v tom zmysle, že jej berie všetko s čím sa ona práve chce hrať, chce robiť všetko čo robí práve ona, keď dcéra povie, že ide cikať, ona uteká aby tam bola prvá a moja dcérka potom plače keď ju odniekiaľ odstrčí alebo jej niečo zoberie. Moja otázka teda znie: Ako správne reagovať, aby sa dcéra vedela lepšie presadiť a ubrániť si svoje a ako reagovať na jej sesternicu? Ďakujem veľmi pekne a prajem Vám príjemný deň.

Dobry den, prosim Vas o radu pri vychove mojho syna, pretoze s manzelom uz nevieme ako dalej. Syn ma 4a pol roka. Od narodenia je strasne zivy, neposedny. Nas problem spociva v tom, ze k svojej madsej sestre je velmi zly, az agresivny. Mala ma 2 roky. Len velmi zriedkavo sa s nou dokaze pekne zahrat- to musi mat velmi dobru naladu. Neustale jej robi zle, priblizi sa k nej s tym, ze jej chce zrobit zle a robi mu to radost. Dcerka sa s niecim pekne hra , on pride vsetko jej znici, trha jej hracky z ruky, vykruca jej rucky nasilu, aby mu tu hracku dala, hoci sit u hracku predtym ani nevsimol. Zhodi ju na zem, len aby tu vec dostal.zatina zuby, krici na sestru, trha jej veci .Mala hned place a ja zacnem kricat. Nedokaze len tak pokojne vedla nej sediet a pozerat na nu ako sa hra, alebo sa popri nej hrat so svojimi hrackami. Len za nou chodi, stale ju chyta, aj ju vystiska, da jej pusu, povie, ze ju velmi lubi, ale ked on to vyjadruje takym hrubym sposobom, ze malej to je neprijemne a stale len place, akonahle sa syn k nej priblizi.So svojimi hrackami sa absolutne nehra. Prejdu cele dni a on jedno auticko do ruky nechyti. Skor sa trosku zahra na opravara, doktora, ucitela v skolke, alebo ked mu niekedy dam lepiacu pasku, tak oblepi s nou cely byt a takto si majstruje. K tomu , aby sa pekne zahral so svojimi hrackami a nechal sestru na pokoji , ho musim doslova nutit a vyhrazat sa mu, ze vsetky hracky odidu od neho prec. Ale aj tak sa sam nezahra, len chodi za mnou , aby som sa hrala s nim. Ale za to si mozem asi sama, pretoze od narodenia som sa mu prehnane venovala. Vsetku robotu som nechala tak a bola som len s nim.no aj ked si k nemu sadnem, ze sa ideme spolu zahrat, je velmi neposedny, nesustredeny, naraba zo sebou, nechce sa ucit nic nove, absolutne nevie kreslit, cely den by pozeral len televizor a to je jedno ci ide rozpravka alebo televizne noviny. Bojim sa taktiez nastupu do skoly, ako ho budem pripravovat do skoly, ked je taky roztrzity a nic ho nebavi. Najradsej zo vsetkeho by iba skakal, utekal, krical, nabadal sestricku na zle. Ked si mysli, ze sa nepozeram, tak jej potajomky kaze robit nieco, co je zakazane:napr .sypat sol po stole a do taniera. S manzelom sme v koncoch, syn nas nepocuva, aj vysvetlujeme aj trestame, ale uz aj dame riadne na zadok. Nie je u nas prijemna, pokojna atmosfera, ale len krik a stres. Syn chodi do skolky, vtedy je u nas take ticho,no ak je on doma, s manzelom sa nemozme ani porozpravat, pozriet si v klude telku, syn postavi do pozoru celu rodinu.syncek je velmi hlucny, nevie rozpravat pokojnym tonom hlasu, stale len krici, skace nam do reci, za kazdu cenu, chce byt stredobodom pozornosti.takto sa sprava aj ked k nam niekto pride na navstevu. Nemozme sa s nikym v klude porozpravat, stale skace do reci, stale ho musime len upozornovat.kazdy den, alebo kazde spolocne stolovanie/nemozme sa najest ani ako rodina/ konci krikom, syn dostane po zadku a musi ostat v izbe. Bojim sa uz , ci mu nemozme sposobit nejaku traumu, pretoze minule ked mi praskli nervy, tak si pri tom mojom kriku zapchaval uska, aby ma nepocul a pri tom vravel : mamka, uz dost ! Velmi sa o neho bojim, chcem aby sa ukludnil, ale neviem uz ako na neho. Neviem uz , co je spravne a co nie… dali sme ho na sportove kruzky, aby zo seba vybil prebytocnu energiu, snazime sa mu venovat, chodit na vylety, na tury a denne mu opakujeme ako ho lubime a za kazdu malickost ho chvalime. No napriek kazdej nasej snahe sa kazdy den skonci rovnako…v skolke patri medzi tie neposlusnejsie, castejsie potrestane deti. Ale to sa tyka iba spravania, co sa tyka praci, tam ho chvalia.inac je velmi spolocensky, bystry, krasne vo vetach rozprava od 2.5 roka a keby chcel , tak by uz toho velmi vela vedel.. myslim, ze jeho agresivita a hyperaktivne spravanie spociva aj v tom, ze stale potrebuje poobede spat. Ak nespi, tak je to s nim este horsie, vtedy o 19.00-19.30 uz tvrdo spi. Pritom rano sa zobudza normalne okolo 7.00-8.00 . je normalne, ze este potrebuje poobede spat ? deti v jeho veku uz davno poobede nespia a vydrzia vecer aj do 21.00.
Prosim vas o radu hlavne na tieto otazky:
1. ako dosiahnut , aby syncek prestal robit sestricke zle a vymyzla z neho ta strasna hrubost a agresivita
2. je mozne , ze syn reaguje na sestru takto, pretoze ziarli ? je mozne , ze si na nu stale nezvykol hoci ma mala uz 2 roky ?
3. je mozne , ze skoro 5 rocne dieta sa nevie samo zahrat ? a ako ho to naucit ?
4. ako mam ja reagovat, ked zacne syncek doma vystrajat, vyrabat neskutocny stres, ako mam udrzat pokoj a smiech v rodine ked uz ja som v koncoch / zijeme v zahranici, nemam tu ani mamku ani babku, takze deti nemam kde ‘’odlozit’’ a oddychnut si/

dakujem vam velmi pekne za radu

Dobrý večer..
Mál skoro 3 ročného syna. Chodí do škôlky na 4 hodiny. Plienku nenosí, iba na poobedné spanie a noc. Náš problém je taký, že sa bojí vykakať. Asi od 10 mesiaca sme začali mávať problémy s kakaním (mal tvrdú stolicu), ale pomocou teplomera sa to dalo zvládať. Ked mal 2,5 roka, nekakal týždeň a v noci plakal, že ho bolí bruško. Šli sme na pohotovosť, odtial nás presunuli do nemocnice. Dali mu klistyr a všetko bolo dobre. Bol tam na rôznych vyšetreniach (krv, chloridy v pote, sono bruška), no nič mu nezistili. Čo je vlastne aj dobré. Pustili nás domov s tým, že nemá naučený spôsob správneho vyprázdňovania sa. Dali nám Duphalac a probiotiká, ktoré obmieňame. Papá jogurty, ovocie, domácu stravu, občas pije mliečko, pije nesladený čaj. Asi posledný mesiac má tieto problémy znova, lenže stolica je po tom Duphalacu mäkká, ale on sa bojí zatlačiť. Ako mám na neho ísť??? Čo mám robiť, ked vidim, že by chcel tlačiť, ale on si na nočník vtedy nesande, do záchoda tiež nie. Schová sa a niekedy sa podarí do slipov. Ja ho za to nehreším, lebo som rada, že aspoň takto.. Začali sme hru s nalepkami, kto sa v rodine vykaká, nalepí si nálepku na dvere... Vtedy plače, že ked si napr. lepím nálepku ja, tak chce aj on. Vtedy ho posadím, že nech skúsi, ale on sa nai len nesnaží. V kritickom období mu dám čipok, ale aj to plače pri zavádzaní, tak sa ešte viac bojí. Mám na neho tlačiť, alebo to mám nechať tak?? Bojím sa, aby sa muniečo nestalo kedže momentálne pri našom boji kakáva každé 4-5 dní. Dakujem za odpoved

Dobrý deň, máme 3 ročného syna a momentálne máme problémy s kakaním. V septembri mal tri roky a s odplienkovaním sme začali až v máji, keď som nastúpila na materskú. (mám aj 5 mesačnú dcéru).Išlo to dosť ťažko, úplne bez plienok začal byť až v septembri, kedy nastúpil do škôlky. Tam sa pocikal asi len 4 krát, ale horšie je to s kakaním. Momentálne zadržiava stále stolicu, myslím že má strach potlačiť, pretože mával často zápchy, raz či dva razy som mu musela pomôcť trošku teplomerom, aby sa vykakal. A raz v lete sa i povracal, keď sa vykakal do nočníka a pozrel sa doň. Následok toho zadržiavania sú zašpinené slipky, kakať chce len do plienky a keď ho posadíme na nočník, veľmi plače. Takže poriadne sa vykaká až keď má plienku. V škôlke sa už pár krát pokakal. Neviem, ako ho naučiť kakať do nočníka alebo do záchodu ( ten odmieta aj na cikanie ). Skúšame to po dobrom, odmenou, ale i po zlom, dohováraním, vysvetľovaním, no on stále že nepotlačí. Trápi ma to, pretože už chodí do škôlky a nemôžem mu predsa dávať každé poobedie doma plienku. Aj keď chceme niekam ísť, stále sa musíme poistiť plienkou. Snažím sa byť trpezlivá, ale neviem ako ďalej. Ďakujem za radu.

Dobrý deň. Môj 4,5 ročný syn začal odmietať chodiť do škôlky. Chodí tam už druhý rok. Prvý rok bol bez problémov. Ak bol dlhšie doma kvôli chorobe, pri opatovnom nástupe trochu poplakal, ale netrvalo to dlhšie ako 3-4 dni. Potom zasa chodil bez problémov. Cez letné prázdniny sa už nevedel dočkať kedy zasa bude chodiť do škôlky. Tešil sa. Prvý týždeň po prázdninách bol v poriadku. Potom ochorel a bol 3 týždne doma. Od vtedy odmieta chodiť do škôlky. Ráno je vždy veľký plač, nechce nasadnúť do auta, občas uteká, učiteľka ho musí odo mňa trhať. Pritom v škôlke má kamarátov. Učiteľky su tiež milé. Pýtala som sa ich ako sa potom správa cez deň. Vraj trochu ráno poplače, ale tak po pol hodine už je v poriadku a hrá sa. Je vraj skôr bezproblémový. Cez obed nespí, to ho nenútia, stačí ak leží a to mu vyhovuje. Tento jeho ranný plač už trvá mesiac a zdá sa mi to už pridlho. Poraďte mi prosím, čím by som ho mohla motivovať, nejak odpútať aby sa zasa tešil ako predtým. Alebo mám navštíviť detského psychológa keďže je to už tak dlho? Doma býva tiež vzdorovitý a zlostný, ale to bol aj predtým. Je troch tvrdohlavý, takže práca s nim je náročná. Ďakujem za odpoveď.

Dobrý deň. Môj 4,5 ročný syn začal odmietať chodiť do škôlky. Chodí tam už druhý rok. Prvý rok bol bez problémov. Ak bol dlhšie doma kvôli chorobe, pri opatovnom nástupe trochu poplakal, ale netrvalo to dlhšie ako 3-4 dni. Potom zasa chodil bez problémov. Cez letné prázdniny sa už nevedel dočkať kedy zasa bude chodiť do škôlky. Tešil sa. Prvý týždeň po prázdninách bol v poriadku. Potom ochorel a bol 3 týždne doma. Od vtedy odmieta chodiť do škôlky. Ráno je vždy veľký plač, nechce nasadnúť do auta, občas uteká, učiteľka ho musí odo mňa trhať. Pritom v škôlke má kamarátov. Učiteľky su tiež milé. Pýtala som sa ich ako sa potom správa cez deň. Vraj trochu ráno poplače, ale tak po pol hodine už je v poriadku a hrá sa. Je vraj skôr bezproblémový. Cez obed nespí, to ho nenútia, stačí ak leží a to mu vyhovuje. Tento jeho ranný plač už trvá mesiac a zdá sa mi to už pridlho. Poraďte mi prosím, čím by som ho mohla motivovať, nejak odpútať aby sa zasa tešil ako predtým. Alebo mám navštíviť detského psychológa keďže je to už tak dlho? Doma býva tiež vzdorovitý a zlostný, ale to bol aj predtým. Je troch tvrdohlavý, takže práca s nim je náročná. Ďakujem za odpoveď.

Dobrý deň, chcela by som poradiť lebo vôbec neviem ako mám postupovať. Mám 3 ročnú dcerku, ktorá chodí do škôlky ale tam sa skoro vždy pokaká. Problém s cikaním vôbec nemá, pekne ide na záchod, ale keď ide kakať vôbec nič nevraví a to ani keď je doma. Keď bola malinká mala problém s papaním - vrackala - kašička Nutriton, keď mala 1,5 bola potvrdená celiakia. Vždy sa jej kakalo veľmi ťažko (tvrdá stolica). V súčasnosti trpí anémiou. Užíva aktiferin sirup, ktorý užíva asi mesiac (predtým maltofer, kvapky) a stolicu už má mäkšiu a kaká sa jej ľahko a preto neviem prečo nič nevraví keď chce kakať. Už som to skúšala aj po dobrom aj po zlom, aj formou odmeny a nič nezaberá. Neviem čo robím, zle lebo mám aj staršiu dcéru, ktorá sa pýtala keď mala 2 roky. Ďakujem za každú radu.

Dobrý deň pani doktorka,
obraciam sa na vás s prosbou o pomoc. Mám 3 ročného syna (3r a 2 mesiace), ktorý odmieta jesť. Ako malé dieťa papal ukážkovo, zjedol čo som mu dala a koľko som mu dala. Za celé 3 roky nebol ani raz chorý. Od septembra začal chodiť do MŠ, bol už dvakrát chorý (nádcha, kašeľ) a tu nastal problém s papaním. V MŠ zje tiež vraj málo oproti iným deťom. Je bledý, od malička je anemický, dávam mu melasu, pretože z Maltoferu vracia. Stolicu má pravidelne každý deň a veru dosť!!! Má úplný odpor k mäsu, len čo zacíti v ústach mäso, naťahuje ho. Doma zje max. termix, krupicovú kašu, vývar, paradajk. polievku, ovocie. Zeleninu žiadnu, aj mrkvu z polievky vykladá, naťahuje ho z nej.Neviem, či mám s ním ísť na odbery, alebo čo. Naša pani doktorka povedala, že to zatiaľ nemám riešiť. No mne sa zdá malý taký slabý, rýchlo sa unaví...Neviem, prosím vás o radu. Ďakujem a prajem vám pekný deň.

Dobry den. Dcera 3,5 rocna ma biely povlak na krcnych mandliach,presne ako pri hnisavej angine... Nic ju vsak neboli,normalne je....trochu kasle este dozvuky z nadchy.... boli sme u pani doktorky,dychanie ciste,crp dobre,trocha cervene hrdlo.... V noci vsak dost chrape,zacalo to teraz ako ma ten povlak.... Pani doktorka povedala,ze to je len virusove,a ze by to malo zmiznut postupne....Zacala som jej davat vitamin C,a cibulovy sirup.... aky mate na to nazor? nechapem co to moze byt....velmi pekne dakujem za odpoved.

Dobrý deň. Moja 5 ročná dcéra nechce chodiť do škôlky. Keď mala 3 roky, začala chodiť do škôlky a celý rok chodila bez problémov. Ďalší rok sa im zmenili učiteľky a vtedy začali problémy. Asi od októbra začala plakať a odmietala tam chodiť, nevedela som ju ani nasilu dostať do škôlky, odmietala sa čo i len vyzliecť z pyžama. Odhlásili sme ju a bola so mnou doma, keďže som bola na materskej s mladšou dcérou. Toho roku nastúpili obe do škôlky, ja som doma na materskej s polročným synom. Prvé 2 týždne chodila do škôlky bez problémov (má učiteľky ktoré mala prvý rok, takže tam by nemal byť problém). Potom boli skoro 2 týždne doma kvôli chorobe. A potom začala vymýšľať že nechce chodiť do škôlky. Dvakrát sa mi ju podarilo dostať do škôlky pod zámienkou že len ideme odviesť jej sestru a ona pôjde domov. Potom v škôlke som ju len nasilu s pomocou učiteľky dostala do triedy. Ďalšie 2 dni išla do škôlky bez problémov ale potom sa to znova opakovalo. Jeden deň keď išli na výlet tak išla rada do škôlky, druhý deň zase odmietla. Už keď je v škôlke, problém nemá, to mi potvrdili aj učiteľky. Na svoj vek je dosť inteligentná, chce sa učiť písať písmenká aj čísla, rada sa hrá doma "na školu". Od malička bola tzv. "náročné dieťa", vyžaduje veľa pozornosti. Chcela by som aby chodila do škôlky keďže už je v predškolskom veku. Ale nasilu ju tam dostať neviem. Myslím si že v škôlke problém nie je, skôr doma, možno vo výchove, ale neviem kde robím chybu. Bojím sa aby potom nebol problém pri dochádzke do školy. Myslíte že by sme to mali riešiť návštevami u psychologičky? Alebo ju máme odhlásiť zo škôlky? Takúto dochádzku mať nemôže. Keď sme sa jej pýtali čo sa jej v škôlke nepáči, konkrétnu odpoveď sme nedostali, buď sa jej tam nepáči nič alebo to že na nich učiteľky kričia. Už som fakt bezradná a neviem ako najvhodnejšie by bolo riešiť tento problém. Vopred ďakujem za odpoveď.

Dobry den pani doktorka,

moja trojrocna dcera pravidelne zacala kakat vzdy v noci. Zobudi sa v postielke, vykaka sa do plienky a pride za mnou. Niekedy ked je unavena, si znovu lahne do postielky a pokracuje v spanku. Trva to uz vyse pol roka. Chcela by som sa spytat, co by sa s tym dalo robit aby sa to upravilo do dennych hodin, pripadne ci to nie je vec, co treba riesit s odbornikom. Dakujem velmi pekne.

dobrý deň zabudla som dopísať keď má tú zlosť a kričí začína hádzať všetky predmety čo má okolo seba na zem napr. pohár, hračky atd....

Dobrý deň potrebovala by som poradiť ohľadom správania mojej dcérky 21mesiacov že ako postupovať.Narodila sa predčasne 35 týž a neviem či to má vplyv na jej správanie.Posledné 2-3 mesiace keď nie je po jej začne kričať najprv bez sĺz potom aj slzi už sú a začne nás biť napr keď jej povieme aby nám pomohla hračky upratať a ona nechce alebo keď sme v obchode a nedovolíme jej robiť čo ona chce tak vrieska a bije nás a už začala aj starých rodičov s ktorými je denne v kontakte .Keď hodíme do herne tak aj tam ked uz musíme íst domov a ona nechce tak ma začne biť a kričať už som skúšala aj pekne a aj krikom aj po zadku som jej dala ale nič nepomáha buď sa smeje alebo mi to vráti...detičky v kolektíve nebije ich sa skor boji ked sa hrá tak jej hocikto zoberie hračku a ona nič bud príde s plačom za mnou alebo si vezme inú a som si všimla že s detičkami s ktorými chodíme von sa akosi nechce kamarátiť ako by sa ich bála (možno preto že jej všetko zoberú )ale ked príde neznáme tak by sa sním hrala ide za ním rozpráva mu ...je veľmi šikovná už aj pesničky spieva , niektoré farby pozná len toto jej správanie že nás bije neviem ako mám postupovať ďakujem za odpoveď