pocikavanie v skolka

Dobrý deň, chcela by som poprosiť o radu. Syn mal teraz v novembri 3r, už os septembra chodí do škôlky, ktorú zvládol hneď od začiatku veľmi dobre. Plakával asi cca týždeň a to len tak 10 min, všetko bolo OK, pekne papal, pýtal sa na WC, hral sa z deťmi. Potom po týždni ochorel, no do škôlky sa tešil a vrátil sa bez plaču no od vtedy sa skoro každý deň pociká na obed, keď spí. Začal sa pýtať veľmi skoro cca 21 mes., plienku na noc nemá od 28 mesiacov. Neviem si to vysvetliť, keď vydrží celú noc, prečo sa v škôlke pociká. P. učiteľka hovorí, že s ním osobne ide na WC aby sa naozaj vycikal a aj tak sa pociká. Hovoria síce, že to nevadí, ale v posledných dňoch mám pocit, že im to začína prekážať. Mám pocit, že nepočúvam nič iné, len to že sa zase pocikal, málo kedy sa dostaneme k nejakej pochvale, alebo ako papal. Keď sa v škôlke rozprávame hovoria, že je veľmi šikovný, kľudný a poslušný. Som z toho zúfala, niekedy naňho aj nakričím, potom mi je to ľúto, stále sa pýtam či nejde cikať, cestou do škôlky mu hovorím aby sa pýtal, myslím si, že už je z toho vystresovaný aj on. Moč má v poriadku, mám sa lekára spýtať na nejaké špeciálne vyšetrenie, alebo mám ešte počkať či to nie je psychické, ale neviem z čoho, snažíme sa mu venovať trávim s ním každý voľný čas, keď nie je v škôlke, súrodenca má staršieho takže žiarlivosť z jeho strany tam nie je ani minimálna.
Ďakujem veľmi pekne.

Dobrý deň, chcela by som poprosiť o radu. Syn mal teraz v novembri 3r, už os septembra chodí do škôlky, ktorú zvládol hneď od začiatku veľmi dobre. Plakával asi cca týždeň a to len tak 10 min, všetko bolo OK, pekne papal, pýtal sa na WC, hral sa z deťmi. Potom po týždni ochorel, no do škôlky sa tešil a vrátil sa bez plaču no od vtedy sa skoro každý deň pociká na obed, keď spí. Začal sa pýtať veľmi skoro cca 21 mes., plienku na noc nemá od 28 mesiacov. Neviem si to vysvetliť, keď vydrží celú noc, prečo sa v škôlke pociká. P. učiteľka hovorí, že s ním osobne ide na WC aby sa naozaj vycikal a aj tak sa pociká. Hovoria síce, že to nevadí, ale v posledných dňoch mám pocit, že im to začína prekážať. Mám pocit, že nepočúvam nič iné, len to že sa zase pocikal, málo kedy sa dostaneme k nejakej pochvale, alebo ako papal. Keď sa v škôlke rozprávame hovoria, že je veľmi šikovný, kľudný a poslušný. Som z toho zúfala, niekedy naňho aj nakričím, potom mi je to ľúto, stále sa pýtam či nejde cikať, cestou do škôlky mu hovorím aby sa pýtal, myslím si, že už je z toho vystresovaný aj on. Moč má v poriadku, mám sa lekára spýtať na nejaké špeciálne vyšetrenie, alebo mám ešte počkať či to nie je psychické, ale neviem z čoho, snažíme sa mu venovať trávim s ním každý voľný čas, keď nie je v škôlke, súrodenca má staršieho takže žiarlivosť z jeho strany tam nie je ani minimálna.