problémy

Dobrý deň pani doktorka, prosím Vás o radu a názor, vopred veľmi pekne ďakujem.
Môj synček má 2 roky a 2 mesiace. Je veľmi šikovný, neposedí, stále je v pohybe, plný energie, všetci ho chvália. Máme takéto problémy:

Nechce ísť na nočník ani na dosku na záchode. Keď sa pokaká, povie že robil len puk a nechce sa dať ani prebaliť. Povie, že chodte preč z izby. Teraz sme po operácii predkožky, 3x denne robíme starostlivosť o cikáčika, tak je teraz ešte haklivejší na túto tému. Neviem, ako už postupovať, ako s ním komunikovať.

Nechce požičiavať hračky! Keď mu niekto zoberie jeho vyukladané autá s ktorými sa momentálne nehrá, zaútočí. Hlavne sesterničke, ktorá je o trištvrte roka staršia a často nás navštevuje. Niekedy jej vytrhne vlasy, alebo keď okolo nej prejde, strčí ju, potiahne za sveter. Ona sa bráni uhryznutím, a to má môj syn potom modriny, To sa mi nepáči, že má modriny. Keď bol menší, všetko len zatiaľ pozoroval, robila mu to sesternička, že ho strkala pre nič za nič, vešala sa naňho, atď. mám pocit, že to "odkukáva od druhých" a teraz to robí aj on. Trápi ma to, lebo keď k nám prídu, musím ho stále napomínať. Vysvetľujem mu, že sa to nepatrí, že to nesmie, nie je to pekné.musí hračky požičiavať. Niekedy ho dám do kúta, lebo slovné vysvetlenie nezaberá. Samozrejme, ked na obed nespí, je to pobede ešte horšie.
Má prejavy niekedy také, keď sa chce blázniť, alebo pritúliť, alebo len tak sa silno pritlačí (napr. ked dáva pusu/, až to niekedy zabolí, tak zatne zuby. Hovoríme mu, že nak nemá pasiu, tak sme to nazvali.
Pani doktorka, nie je agresívny? Je to všetko normálne? Ako ho usmerníť, ako postupovať, kde robím chybu?

ďakujem veľmi pekne za odpovede k mojím otázkam a prajem veľa osobných a pracovných úspechov.
Ostávam s pozdravom
Michaela

Dobry den,prosim o radu...moj syn ma 4 roky a od mala sme mali problemy s jeho spravanim,ale posledne mesiace je to uz dost caste...hocikedy ked mu nieco vezmem hoc mu vysvetlim preco alebo poviem ze nieco nedostane je to tady...neskutocny zachvat vzteku...snazim sa ho ignorovat ale on casto sa predomna postavi alebo ma chyti za nohu aby som sa nemohla pohybovat a reve a zlosti sa neskutocne..niekedy to nezvladnem a dostane po zadku a poslem ho sa vykricat do izby ale niekedy nepomaha ani ta studena sprcha co mi doporucila v poradni...prosim uz nevlůadzem neviem co s tym...dakujem za radu

Dobrý deň, chcela by som poprosiť o radu. Môj syn má o mesiac 5 rokov a chcela by som pochopiť, či sa jedná o nejakú poruchu správania alebo je to len normálna vývinová fáza. Momentálne je situácia v rodine taká: žili sme v zahraničí, a minulý rok som sa presťahovala so synom na SK, kde som dostala dobrú pracovnú ponuku. Daná zmena bola aj plánovaná, kedže sme chceli aby syn chodil do školy na Slovensku. Jeho otec je stále v zahraničí (nie je Slovák, a aj iná farba pleti, takže malý je mix). Na Sk sme cca. 10 mesiacov, a približne posledné 3 mesiace, máme dosť silnú fázu vzdoru, alebo neviem čo to je. S otcom sa vidíme cca. 6-8 týždňov, a stále mu je vysvetľované že ocko príde (co je aj pravda). Moje zázemie je teraz také, že bývam u mamy. Syn začal navštevovať MS, a tam sa zacali problémy. Napr. že nespáva cez obed, a pod.
Stále ho riešia ze nie je ako priemerne decko, ktoré len sedi, a nic nepovie. Áno on je živší, ale srdcom velmi dobrý chlapček, a ked s ním človek vie tak posluchne, syn je aj dost silná osobnosť.
Chcela som sa opýtať na radu, ako to riešiť dalej. Osobne si myslím, že MS edukacia je dosť na slabej úrovni, a on tam nie je spokojný, ale kedže všetky MS sú štátne na okoli na výber veľmi nemám. Dosť času trávi s mojou mamou, kedže pracujem dlho, a on ju velmi nechce poslúchať. Skor by som povedala, že ju az kontroluje. Ja chodim z prace cca. o 17:00. Poprosím o radu ako postupovať ďalej. Pekný deň

Dobrý deň, mám 20 mesačneho syna, nežijeme s otcom od narodenia. pred dvoma mesiacmi sme mali sud o maleho. jeho otec ho ma tri krat do týždna od 9 do 19 hod, odkedy ho začal bravať malý mava nočné mory alebo ako to nazvať, kriči zo sna, nechce isť do postielky aj pol hod je na mne zavesený. nedovolí mi aby som ho prebalila, prezliekla, to ,može iba moja mama, bývame spolu. vždy sme ho spoločne kúpali mal radosť, tešil sa z vody. zrazu ani za svet okupať len čo zbada vaničku začne vyvadzať hrozne plače až je modrý, driape sa z vane von ani nožičky nechce namočiť. trva to už mesiac. neviem čo s nim robia, nepovie mi pravdu. mne tvrdí že nemá žiadny problem s vodou že s nim chodia na kupaliska, čo som razne zakazala, no zbytočne, čo mám robiť ako postupovať pri kupani aby som mu neubližila kedže neviem čo sa s ním deje aj s tým prebalovaním a prezliekaním. Ďakujem za odpoveď

dobry den pani doktora mohli by ste mi prosim poradit ohladom mojej dcerky je prvacka a zacali sme mat problemy s ucenim nechce citat stale place az ju napina na zvracanie a posledne mesiace nam začala neskutocne klamat dokonca ušla z družiny pytala si peniaze do skoly a po overeni s triadnou učitelkou sme zistili že klame , začala si obhryzat kozu za nechtami až do krvy a na rukach si porobila kusance kde jej zostali až do modra vytlacene zuby niektore dni ked urobila nejaky problem chodi ako duch uplne bez života ako taka lemra je na to až hrozne pozerat ako bez duše neviem si už dat radi preto poprosim o radu dakujem liliana.

Dobrý deň.Máme 4a pol ročného syna.Je to citlivé dieťa aspoň si to o ňom myslíme.Je jedináčik a myslím si,že má všetko ako iné deti.Nemali sme s ním žiadne velké problémy avšak po dovršení troch rokov si začal viac a viac dovoľovať.Nejako sme to zvládli ,avšak neviem,či terajšie jeho správanie je normálne.Je veľmi rozumný snaží sa učiť avšak neviem,či jeho túžba učiť sa nesúvisí s nie veľmi prospešným správaním sa diaťaťa.Moj manžel mu je vzor,má povolanie po akom túži vačšina chlapcov.Manžel sa mu až prehnane venuje čítajú encyklopédiu ,malý pozná vlajky štátov ,hlavné mestá atď.Stavajú si stavebnice a puzzle ,ale to až tak,že malý sa bez otca ani nepohne.Keď som s ním doma ja tak mám aj inú prácu ako sa v kuse jemu venovať.Začne mi vyčítať aj napriek vysvetleniu,že mamka musí aj uvariť a požehliť ,že neviem poskladať lego a ak mu poskladám tak že to má byť tak ako to stavia tatik a zvalí mi to.má kopec hračiek,ktoré niekedy bez mihnutia oka hodí na zem a rozbije vyčitame mu,že si ich neváži a že stáli veľa peňazí ,že už mu nič nekúpime tak povie,že mu kupi dedo a podobne.Alebo začne byť smutný,že už mu Ježiško nikdy nič nedonesie.Ak ho chceme naučiť novú hru,alebo napísať svoje meno tak protestuje kope do veci a hadže ich,že on sa to nenauči a ani to vobec neskúsi.Potom,keď už vidí,že to vie,že to bolo ľahké veľmi sa z toho teší.Hadže vopred flintu do žita.Keď mal isť na bycikel bez pomocných koliesok vystrájal keď to po chvíli vedel tak bol šťastný.Stále sme niekam chodievali na výlety takže doma nesedel snažíme sa ho učiť nové veci ,venujeme sa mu,ale v ňom to vyvoláva skor opak radosti.Ak mu povieme ,že ideme niekam,kde by sa iné deti tešili začne vystrájať,že máme ísť sami,že on neide nikam potom nasleduje krik,lebo on urobí scenu a sme z toho obaja rodičia nervozny.Ak má niekde ísť zo školky vystupovať ak ide s cudzími tak nemá problém,ak by sme s ním šli my tak medzi deti nepojde.Za jeden deň zmení náladu aj 100 krát.Každé ráno ho budím s úsmevom najprv vstane a usmeje sa po chvíli začne vystrájať bez príčiny a provokuje a vytáča ma.Na ulici sa hrajú deti poviem poď k nim aj idem s ním tak aj ide aj sa vráti je nadurdeny kope do bycikla a ja mu vobec nerozumiem prečo.Syna nebijeme sem tam po zadku ,ale vo vynimočnom prípade a on sa tvári ako keby sme ho týrali.Ak je smutný a ja prídem k nemu s úsmevom a objatím tak ma hrubo odstrkuje.Nič si nedá vysvetliť ak mu niečo vravím skáče mi do reči papuľuje a kriči po mne.Na druhej strane je citlivá duša .Mnoho krát sme sa ho opýtali,či ho niečo trápi ,ale nič sme sa nedozvedeli.Minule ho manžel učil písať jeho meno,lebo chcel vedieť trocha sa mu nepodarilo napísať čiarku rovno začal plakať ,že on pojde hlúpy do školy ,že nebude nič vedieť,keď sa to nenaučí doma atď.Snažili sme sa mu vysvetliť,že na to je škola,že tam ho to naučia,že to nemusí teraz vedieť no márne hodil s perom o zem a nepočúval nás.Ak neposlúcha tak mu poviem prečo to robíš ,dohováram mu a on nato ja viem ja som zlý a hlúpy.Dnes som mu vravela prečo tak na seba vravíš,veď my sme ti tak nikdy nepovedali skor naopak chválime ho,ale ak dvihnem hlas,že nepočúva hneď je urazený.Ale to je potrebné,pretože ak mu po desiaty krát poviem prezleč sa a smeje sa mi do tváre musím zvýšiť hlas a to sa mu nepáči povie,že je urazený.Raz mu známy povedal,že je huncút aj to sa ho dotklo.Naozaj neviem ako naňho nerozumiem jeho správaniu.Poradťe nám robíme niekde chybu?Ďakujem.Bernadeta.