Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
Dobrý deň. Chcela by som sa opýtať ako si mám poradiť so svojím 27 mesačným synom. Odkedy sa nám na rodila dcérka akoby sa vymenil. Začal kričať, hrýzť všetkých navôkol ,biť deti. Nevieme si s ním dať rady. prosím Vás o pomoc a vyjadrenie vašeho názoru ako nám pomôcť ďalej pri výchove, pretože sem tam mi prasknú nervy, dostane po zadku a potom plače a mne je to ľúto.Vopred ďakujem.
Pre vás všetkých je to náročná situácia, lebo pribudlo do rodiny malé dieťa, ktoré ovplyvnilo celý chod vašej rodiny aj domácnosti. Pre vášho syna je to ale asi o niečo náročnejšie, lebo doteraz bol on na výslní a stratil časť toho, čo dovtedy dostával - vašu pozornosť... Bolo by fajn, keby s ním mohol tráviť pravidelne denne čas otec alebo niekto, kto je vám nablízku (babka, dedko) a prípadne, ak je to možné, aby ste si aj vy našla na neho nejakú chvíľku, ktorá bude patriť len jemu. Potrebuje sa len ubezpečiť, že síce nemá toľko vášho času a pozornosti, no milujete ho rovnako a teda nestratil vašu lásku.
Dobry den, mame takyto problem, trojrocnej dcere sme odlozili melon do kufra auta a samozrejme vysvetlili, ze ked zastavime u starych rodicoch, tak jej dinu vratime, s pociatku ako asi kazde mele dieta trosku skusalo fnuk, ale to sme necakali co sa bude diat. OPatovne sme jej povedali, ze ked prideme k starkym dostane melon a potom to zacalo to som este nevidel a nezazil, take nervy co zacala mat to sa neda ani opisat, hnet cervena, horuca bola cela, spotena, ako keby dostavala krce a skriekanie a to v plnom reve a placin a 20 min NONSTOP ja som mal tep 100 na 200 nevedeli sme co mame robit suchlo sa jej na zadok a este horsie a zavrsila to pocikanim sa. Prosim poradte. Dakujem stevo
No, ak sa vám to stalo len raz, mali by ste začať oslavovať! Sú rodičia, ktorí toto majú na programe každý deň! A niektorí aj niekoľkokrát denne...
Ale vážne: niekedy sa dieťa jednoducho dostane do takého afektu a nič nefunguje, žiadne vysvetľovanie, nič. Vtedy treba vyčkať, kým dieťa doplače, kým sa upokojí a hotovo. Niekedy takéto afekty deti mávajú pred chorobou alebo ak sú unavené z tepla alebo nevyspaté atď.
Dobry den prajem,
...mam 5 rocnu dcerku, ktora mava take zachvaty jedu, ze mam az strach. Byva to vacsinou vecer pred spanim...ked jej poviem, ze je treba ist uz spat, zacne sa hnevat, ze nejde, pritom uz je oblecena v pyzamku, postel nachystana..Tak sa ju snazim dostat do postele, poviem jej ze si pustime rozpravku na cd, alebo precitame(to aj robime, niesu to len lakadla, ako ju dostat do postele, vacsinou pocuvame cd) ...nezaberaju ani prosby, vyhrazky, ze na druhy den nebude pozerat rozpravky alebo nepojdeme na slubenu navstevu ku kamaratovi....Zacne vrieskat, ze chce dobru maminu, nie hnusnu mamu...V poslednej dobe zacala capat sama seba bud po nohach alebo aj po cele...to sa snazim eliminovat, chytim jej ruky, alebo ju zoberiem na ruky, aby si neublizovala...takze schytam aj ja...po chvilke sa zacne ospravedlnovat, stiska ma, ze ma lubi a ospravedlnuje sa, place...tak sa stiskame...Taktiez sa stava, ze v noci z nicoho nic zacne plakat a nie a nie ju utisit, neda sa ani objat, ani nevnima ked sa ju snazim utisit...
Inak je to zlate a sikovne dieta...S tym posluchanim je to vselijake, niekedy posluchne na prvy krat, inokedy na 25x :) .. ale to asi kazde dieta, podla nalady...
Mohli by ste mi prosim poradit, ako zvladat tie navaly zlosti? Priznam sa, ze aj ja mam problem sa ovladnut a hned nevyletiet...Mam teraz dost zdravotnych problemov, tak som nervozna a vsetko ma hned nastve....Prosim poradte nam. Rada by som to vyriesila, aby sme mali doma spokojnu predskolacku...
Dakujem vopred za asu odpoved. Prajem pekny den, Lucia
Keby ste sedeli u mňa v praxi, asi by som sa pýtala, čo by sa dialo, keby ste ju nelákali do postele, keby ste to nechali na nej, kedy pôjde spať. Alebo keby ste si do jej postele ľahli vy ako prvá a začali napr. hlasno chrápať alebo si pustila rozprávku či začala by ste si čítať bez ohľadu na to, či už je v posteli (ale len pre seba, potichu a až keď by prišla do postele aj ona, by ste pokračovali nahlas)? A niekedy by ste jej možno mohli zakázať ísť spať/ísť do postele... :)
Dobrý deň,
prosim o radu pani doktorka, ako čo najlepšie zvládnuť správanie 6 ročnej dcéry. Dostala sa do silneho obdobia vzdoru a presadzovania sa. Doteraz sme vsetky podobne a tazke obdobia zvladli bez vacsich problemov. Som matka, ktora vysveluje a vysvetluje, preco je dolezite, aby si plnila svoje povinnosti, ako je umyvanie zubov, obliekanie sa a upratovanie izbicky.doteraz to fungovalo bez vacsich problemov, len to moje vysvetlovanie akosi prestalo zaberat. Ked ma nieco urobit, musim jej to povedat minimalne 10-15 krat a aj tak to neurobi a odvovodni to pardon, zabudla som. Popritom jej to poviem a vysvetlim, preco sa ma napriklad obliect do pyzama a ist sa umyt (pretoze je vela hodin a musi ist spat, aby rano nebola unavena a vladala sa cely den hrat). Nikdy som na nu nekricala, ani ju netrestala ( v pripade, ze si napriklad neodlozila hracky a potom po nich postupala) - hracky som zobrala a odlozila s tym, ze pokial si hracky neda na svoje miesto a bude ich takto nicit, nebude sa s nimi hrat. Volakedy to zaberalo, teraz mykne plecami, povie, ze jej to jedno a zabuchne dvere do izby. A ja uz neviem co s nou. Podobnym sposobom reaguje na skoro vsetko, urazlivo a obcas aj placlivo. Stazuje sa, ze ma hrozny zivot plny samych povinnosti. Ako jej vysvetlit, ze sice ma povinnosti, ale ked si ich splni ma dostatok casu na to, aby sa mohla hrat. Uz fakt neviem co s nou. prosim poradte. Dakujem
Niekedy stačí, ak sa zmení len spôsob, akým dieťa vedieme k drobným každodenným povinnostiam - ak z toho urobíme zábavu, srandu, vnesieme tam aj niečo iné ako len nudnú požiadavku.
A vysvetľovanie stále dokola môže byť tiež pekne otravné. Skúste si predstaviť seba v jej koži a skúste si predstaviť všetky tie príkazy, vysvetľovania, nabádanie atď., ktoré jej denne posielate. Čo v jej koži by vás podporilo k spolupráci?
Predstavte si tiež jeden obyčajný deň očami vašej dcéry - čo jej chýba, čo chce dať svojím "zabudla som" najavo? Možno si ju všímate hlavne vtedy, keď má niečo urobiť, keď má nejakú povinnosť a zvyšok dňa vám akosi uniká kontakt s ňou... Máte na seba čas? rozprávate sa spolu, robíte každý deň spolu nejaké drobné veci, ktoré tešia vás obe?...
Dobry den, obraciam sa na Vas, lebo uz neviem ako dalej. Mam trojrocneho syna Viktorka, ku ktoremu nam pred dvoma mesiacmi pribudol dalsi syncek.
Trojrocny Viktorko nepresiel v obdobi dvoch rokov ziadnym obdobim vzdoru, az donedavna to bol nadmieru mily a poslusny chlapec, s manzelom sme mu vzdy vsetko vysvetlovali a dalo sa s nim dohodnut. Odkedy vsak mame babetko, ked si nieco zmysli, tak nepocuva, uplne ignoruje co mu hovorime. Napr.skace po sedacke, ja mu to zakazem, tak provokativne skace dalej, v tom sa pozriem na neho a zistim, ze ma ciknute v slipkach, tak ho vykricim, ze som sa ho pytala, ci nepotrebuje cikat, este sa smeje, ze je pocikany, ze ved pracka vyperie. V tom uplne vybuchnem, dostane po zadku, on zacne priserne vrieskat a plakat, uplne je ako v amoku. Proste katastrofa, ja som vtedy ako zmyslov zbavena, som nahnevana na neho, na seba a citim sa ako macocha.Ked sa ukludni a rozpravam sa s nim o tom preco je taky, tak mi povie, ze si mysli ze ho nemam rada, lebo na neho kricim. Uz som mu vysvetlila, ze keby pocuval, tak by som nemusela kricat,ze ho velmi lubim atd. Udobrime sa, slubime si, ze sa budeme navzajom pocuvat ale pri dalsom zakaze alebo prosbe z mojej strany je to opat o tom istom.
Nepomahaju sluby, zakazy ze nebude moct to alebo ono. Dokonca zacal odvravat.
Prosim poradte mi v com robim chybu, ocenila by som konkretne rady ako ziskat potrebnu autoritu. Tiez by som potrebovala poradit co s jeho pocikavanim, ked oslavil druhe narodeniny krasne sa za jeden tyzden naucil chodit pekne cikat na zachod a krasne sa pytal, ziadne nehody sme nemali. Lenze po cca troch mesiacoch si zacal cikat do slipiek, nikdy sa uplne nepocika, len si odcikne trosku a nic nepovie, ani sa nepyta cikat alebo sa pyta cikat ale to tak dva krat do dna.Stale sa ho musim pytat ci mu netreba cikat, naco stale povie ze mu netreba a ked prideme na zachod,tak uz ledva vydrzi kym stiahneme slipky.V septemri ide do skolky tak by som bola rada,keby sme to uspesne vyriesili.Ziadne sluby ani zakazy ohladom cikania zatial nemali dlhsiu ucinnost ako jeden den.
Vopred Vam velmi dakujem za rady a spolieham sa na Vas.
Zuzana
K tomu cikaniu - hoci sa dieťa vie pýtať, nemusí to ešte znamenať, že tento návyk je úplne upevnený. Zhruba do piateho roku sú malé nehody, najmä ak je dieťa zabraté do nejakej činnosti alebo je choré či rozrušené, relatívne v norme. Netreba ho za tieto nehody hrešiť, treba ho prezliecť a ponúkať cikať vždy, keď vás to napadne, prípadne sa v nejakých primeraných intervaloch skúšať vycikať. Krikom len ženiete vodu na jeho mlyn, hlavne teraz, keď má pocit, že ho neľúbite - krikom vlastne potvrdzujete jeho pocity.
Ak robí veci, ktoré nemá robiť, nestačí mu povedať, treba pri ňom zostať a čakať kým neprestane alebo ho jednoducho zobrať a dať dolu z gauča. Ak viete, že to robí preto, že sa cíti byť nemilovaný, treba ho zavolať k sebe alebo prísť k nemu, zobrať si ho na kolená, potúliť si ho, trošku sa mu venovať, dať mu trochu svojej pozornosti.
Ak je v dome malé bábätko, je to náročné, zladiť potreby oboch a ešte aj svoje, no nejaké riešenie sa zvyčajne dá nájsť, hoci asi nie úplne vždy. A to patrí k životu tiež, niekedy sa skrátka nedá vyhovieť všetkým naraz. Niekedy dieťaťu stačí, ak vie, že povedzme vtedy a vtedy si pôjdeme spolu niečo robiť, že vám môže pomáhať pri bábätku, pri varení - podať, priniesť, odniesť - samozrejme, s náležitým ocenením jeho pomoci alebo ochoty spolupracovať.
Prosím Vás o radu ohľadim mojej 3 ročnej dcérky. Trvá to už asi rok a pol a už sme s manželom zúfalí :(
Dcérka nám doma neustále plače, za všetko a ked už nemá dovod tak aj tak sa rozplače. Už to vážne nevládzem počúvať...Keby len plakala, ale ona strasne reve a nevie kedy skončiť. ked sa narodila, mala tazký reflux a prerevala nám skoro do 6 mesiaca den - noc. vtedy som ju chapala, pretože ten strasny rev súvisel s jej zdravotnym stavom. no už má 3 roky a nezlepšuje sa to! Od septembra ide do školky a to fakt netusim čo tam bude stvarat. Mám este dve deti, staršiu dcerku 6 rokov a mldsiu 1 rok a tie sú zlaté, vobec neplacu. Nechapem preco tá stredna dcerka si takto vybíja zlosť. neskutocne si prevádza, a ked jej nevyhoviem zacne rev. Nás den zacina s revom, ked ideme von tiež reve, ideme na ihrisko reve, vsetci sa nan mna pozeraju ako keby som jej ublizovala... Už som Vážne z nej ustatá, trvá to už skoro rok a pol ale ako keby to bola večnosť. Prosim poradte čo treba robit, ci máme s manželom navstivit nejaku poradnu psychlogicky alebo ako sa to da vsetko zvladnut bez kazdodennych stresov
Dakujem
S pozdavom zúfala matka
Ak čakáte bezstresové obdobie, nie som si istá, či sa to pri deťoch vôbec dá. Možno tak pár hodín bez stresu (napr. keď všetci spia)... Ale chápem, je to zaťažujúce, ak dieťa plače a reve, ani človek poriadne nevie že prečo.
Je možné, že to patrí ešte k obdobiu vzdoru, no niekedy to signalizuje aj nejaké ťažkosti medzi rodičmi - akoby dieťa a jeho ťažkosti bolo len príznakom, symptómom niečoho, čo sa deje medzi rodičmi.
Psychologička môže byť dobrá voľba, najmä pokiaľ ide o spracovanie stresu, ktorý vám správanie dcéry spôsobuje, no aj ako podpora pri jej výchove.
