pomoc

Dobry den,chcem sa na vas obratit s problemom...mame 6 r dieta,syncek je prvak...od nastupu do skoly kazde rano zvracia,boli sme na vysetreniach imunoalergologie,lebo ma silny davivy reflex,stale mu zatekaju hlieniky do hrdielka.Liecime ho ako elergika ale nemyslim si ze to zvracanie je len tym,pretoze ked je vikend alebo prazdni ny nema ziadne tazkosti.Rano ked vstane,nechce papat,nepapa ani vskole aj ked je tam aj do popoludnajsich hodin(v skolskom klube),odhlasila som ho uz aj z obedov,lebo aj ostatnym detom je to velmi neprijemne ked ho napina nad tanierom.Potom ked sa vrati zo skoly,prepchava sa jedlom a snazi sa dobehnut to co cez den nejedol.Ak sa nevyvrati este doma rano pred skolou,pokracuje to po ceste do skoly a este na prvej vyucovacej hodine.Nevieme z neho dostat ci mu niekto robi zle v skole,ci sa boji p.ucitelky alebo ci mu je tak strasne smutno za mamou(to stale hovori).Pani ucitelka je podla mna prisna,to nevidim ja ako problem,aj s nou sa to snazime riesit...Lubko ani nic take nevravi ze by sa jej bal.Opisuje ju ako peknu,dobru....Bol aj u skolskej psychologicky,ktora sa vyjadrila ze je v poriadku,aj detska lekarka sa vyjadrila ze je v poriadku.Stavalo sa mu to aj v skole,ale nie tak casto a pripisovali sme to tym hlienikom v hrdielku.Alergologicka nam povedala ze alergicky urcite je,jebo v mesiacoch maj a jun,september a oktober sa u neho casto opakuju aj leringitidne zachvaty,ktore uz vieme tlmit.S.Lubkom som bola na MD cele tri roky,potom sa nam narodila dcerka,tiez som bola cely cas doma.Do skoly nastupil ako 6 rocny,dcerka zacala chodit do skolky,a ja som nastupila do prace,kde robim na smeny...Keby som si nevedela dat rady,mohli by sme sa dohodnut aj na nejakom termine u vas?Vopred dakujem za vasu odpoved.

Dobry den, mame takmer dva a pol rocnu dcerku. Asi pred mesiacom bola nachladnuta a ked sme ju ulozili do postielky, pri jednom zachvate kasla sa povrackala. Vysvetlili sme jej, ze sa nic nestalo, vsetko sme upratali a ulozili znova do postielky. Ked kasel presiel, zacala nam takto vracavat pravidelne, niekedy aj trikrat do tyzdna. Najprv to bolo opat v postielke, ked sme opustili izbu, aby mohla spinkat, pritom so zaspavanim osamote uz davno nemala ziadny problem. Vyriesila som to tak, ze som ju zacala ukladat do postielky spolu s nasim psikom a vysvetlila som jej, ze ak bude vracat, zobudi aj psika, ktory je uz unaveny a potrebuje si oddychnut, aby sa jej na druhy den moholl venovat. To zabralo a ked sme si mysleli, ze sme to prekonali, zacalo jej vadit vecerne sprchovanie. Vzdy, ked sa podvecer vratime domov z vychadzky, zacne sa ma vypytovat, ci sa musi ist kupkat, je nervozna, pyta sa na ruky a ani neviem ako, uz je to vonku. Uz sme sa sprchovali aj s jej oblubenou babikou a ukazovala som jej na nej, co budeme robit, aby sa nebala. Zabralo to dovtedy, kym som jej nemusela umyt aj vlasky. Akonahle sa jej do ociek dostala prva kvapka vody, spustila plac a znova to skoncilo vracanim. Podvecerny prichod domov sa pre nas stava nocnou morou, odmieta uz aj vecerat, kazdy vecer sa bojime, ci sa nam ju podari ulozit bez vracania. Najnovsie sa takto bojazlivo zacala spravat aj pocas burky. Nikdy sme jej s manzelom za to neublizili, dohovarame jej, ze sme stale pri nej a nema sa coho bat, ale prestavam verit tomu, ze sa nam to nejako podari vyriesit, bojim sa od nej vecer pohnut na krok, pretoze len v manzelovej pritomnosti sa situacia este zhorsi. Prosim o radu, ako jej pomoct? Dakujeme

Dobrý deň.
Môj syn cide v sptembri do ľ. triedy, má sedem rokov. Pred prázdninami sa veľmi tešil na voľno. snažíme sa mu organizovať čas táborom aj denným táborom, chvíľu je u babky a tety a pod. Jeho nálada sa však rapídne zhoršila. Začalo to tým, že sa nikdy netešil, keď sa vrátil domov. Začal byť podráždený a často sa mu z minúty na minútu zmení nálada. Je zúrivý, plače a nevie mi povedať prečo. Som nešťastná, lebo ma to trápi. hovorí mi, že je nešťastný a že nechce žiť !!! Dôvod neviem nájsť, má mladšieho brata, tan nikdy podobne nereaguje, nesťažuje sa na nikoho vo svojom okolí. čo je príčinou tohoto stavu? Môže to byť tým, že mu chýba škola ? Cez školský rok bol celkom iný. nechcela by som podceniť, ak je nejaký vážnejší dôvod na takéto správanie? Ako mám zistiť príčinu, kedy mám vyhľadať odbornú pomoc ? Neublíži si ?

Dobrý deň, pani doktorka.
Obraciam sa na Vás s prosbou o radu. Máme 5-ročného syna, ktorý nastúpil minulý september do škôlky. Syn je veľmi nesmelý. Do škôlky nechce chodiť, ak tam nejde zrovna aj jeho najlepší kamarát a vlastne aj jediný kamarát.
To však nie je ešte najhoršie. Syn bol dnes so mnou na päťročnej prehliadke u lekárky a celý čas sa ma držal za nohu tak, že ho pani doktorka nemohla vôbec vyšetriť. Snažili sme sa všelijako po dobrom ho primäť k tomu, aby spolupracoval, ale žiadny úspech. Je pravda, že u doktorky sme dlho neboli a toto je nová lekárka, u ktorej bol prvý raz. No aj u tej predošlej to bývalo podobné - tiež som ho musela stále držať za ruku a bol problém mu vôbec pozrieť do hrdla. Hovorí mi, že sa hanbí.
Nechce ani pozdraviť, keď vôjdeme do obchodu - vždy mi povie, že sa hanbí.
No a keď sme s ním boli na ceste rozprávkovým lesom minulý rok, on sa vôbec nezapojil - nechcel povedať básničku, ani len cukrík si sám nešiel zobrať, stále sa len schovával za mňa. Nemá veľa kamarátov, iba toho jedného zo škôlky a okrem toho má 3-ročnú sestričku (tá je oveľa smelšia). Možno mu chýbajú kontakty s viacerými deťmi, neviem.
Neviem, či je jeho správanie normálne, no zdá sa mi to už priveľa. Prehliadku budeme musieť absolvovať znova, no už teraz mám strach ako to celé dopadne.
Tiež mám strach, keď pôjde do školy - i keď dovtedy sa možno veľa zmení, ale aj tak sa bojím, že tam bude mať problémy kvôli svojej nesmelosti.
Myslíte si, že by bolo vhodné navštíviť detského psychológa? Alebo z toho syn vyrastie?
Ďakujem za odpoveď!

Dobry den,
dcerka bude mat v auguste 3 roky a v septembri nastupi do skolky. Mam obavy, ako to zvladne. Nema rada kontakt s cudzimi ludmi a detmi. O skolke jej vela rozpravame, vzdy pozitivne. Teraz sa tesi, no aka bude realita? Byvame pri malom meste, kde MC funguje iba ces sk. rok. No nechodime tam.
Byvame na dedine, kde na detske ihrisko vela deti nechodi. Pod panelakom u starkych su deti uz zohrate. Nema rada, ak sa k nej deti prilis hrnu a chcu sa s nou silou mocou hrat. Hra sa len, ked chce ona sama. Radsej sa na ne pozera. Ak sa medzi nimi hra, musi tam byt nablizku niekto, u koho citi istotu.
Co robit a ako jej pomoct.

Dobry den, obraciam sa na vas s problemom, mam 10 rocnu dcerku ktora ma spoluziacku, poznaju sa takmer od narodenia, my rodicia sme priatelia, problem zacal od narodenia ked matka dcerkinej spoluziacky zacala chciet aby jej dcera mala vsetko co ma moja, samozrejme boli aj konflikty, chodili spolu do skolky teraz aj do skoly, problem je cely v tom, ze to dievca Livia sa na moju dceru strasne naviazala, nema v skole kamaratov, pretoze si casto vymysla a klame a jediny kto sa s nou kamarati je moja dcera, ked su spolu nevidela som v tom neviem aky strasny problem, pekne sa hraju a su spokojne, problem zacina byt v tedy ked sa moja dcera chce kamaratit aj s inymi spoluziackami, vtedy to ta Livia nezvlada a uraza sa a navyse stale vydiera oju dceru placom, maju uz 10 rokov a zda sa mi aj trapne ze hned Livia place, dokonca to je nie plac ale rev, problem sa vystupnoval, boli v skole prirode, nezmesti sa mi to sem vsetko tak spomeniem len nieco, ked s nou moja dcera nechcela ist na wc livia sa to snazila zdrziavat azisla v krcoch a udajne jej poedala, ze to preto, aby sa zatial nezacala bavit s niekym inym, pri obede si pri moju dceru chcela sadnut spoluziacka a tak jej livia naliala z pohara dzus na stolicku, moja dcera to zbadala a tak obetovala svoju mikinu a dala ju na stolicku aby si ta spoluziacka do toho nesedla, dcera je velmi citliva, len akosi je toho uz na nu privela, cokolvek nerobila s nou, vzdy Livia revala, raz som ju aj pocula do telefonu a to nebol plac ale tak placu 4rocne deti ked si rozbiju koleno, dalej ju Livia vecne nahravala na mobil a chodila za nou a pustala jej to dookola, na upozornenia a prosby od mojej dcery nereagovala a rehotala sa jej do tvare, navyse si kupuje vsetko nausnice, okuliare , oblecenie take ako ma moja dcera, problem je, ze jej to jej mama toleruje a podporuje ju v tom, ano, samozrejme som sa s nou uz velakrat o tom bavila a jej odpoved je, ze ona moju dceru miluje a tym to konci, uz som hovorila aj s ucitelkou pretoz si to sama vsimla, len ma tiez upozornila ze s tym nemoze nic robit nakolko by mohla mat problemy, viete dnes sa vsetko otoci proti vam ale dcera prisla zo skoly prirody a strasne psychicky znicena, dokonca nam odtial pisala zvlastne sms - ze si nici zivot, na to som chcela vysvetlenie, jej odpoved ze to preto ze sa s nou kamarati a tym padom od nej bocia ostatne deti, zachadza to tak daleko ze Livia zacina byt protivna na ine deti a akoze nechtiac ich strci alebo tak...snazila som sa s dcerou porozpravat, do inej triedy ani nechce pocut ze by isla, ma strach ze liviina mama pride do skoly a bude sa chciet s mojou rozpravat lebo ju vo vsetkom podporuje, od manzela moc pomoc nedostanem, nejak mu to nepripada ako velky problem, chce aby sme to riesili tak, ze ju budeme od nej vo volnom case drzat dalej, na ake kruzky chodi nasa dcera a ze sme ju od vsade museli dat prec, lebo tam zacala chodit aj Livia vam nemusim radsej hovorit, zacala so to riesit tak, ze si moja dcera dohaduje kamosky aj tak aby to livia pocula, aby vedela, ze neni jedina jej kamaratka, aj v skole spolu sedia a ked sa chcela moja dcera presadit tak Livia zahrala na ucitelku divadielko s placom a zabralo... dokonca akoze musia sediet vpredu lebo obidve nosia okuliae, ze kjto ich ma prvy vam nemusim hovorit... dcera s nou nechcela travit vsetok cas v skole prirode a Livia to nezvladala ta celu skolu prirodu prezjapala a hrala na city mojej dcery, samozrejme ze som jej dala instruktaz ako sa ma v danej chvii k tomu postavit a nevsimat si ju ale nie vzdy to ide, neviem co dalej, zacinam byt zufala, moja dcera je velmi ale velmi chuducka a strasny dobracisko, to o nej hovria aj ucitelia, toto dievca je preikane a plne intrig a aj ked budu cez prazdniny 2 mesiace bez akehokolvek kontaktu pocas roka sa to zase zacne a to nevravim o tom ako bude akoze livia trpiet bez nej.... nechcem zmenit skolu ani triedu pretoze moju dceru tam deti miluju, neda sa to spravit rozhovorom s matkou Livii ani s otcom a tak neviem co mam daej robit, dakujem za kazdu rada
s pozdravom
erika