Poradňa detského psychológa

1,435 otázok

Na otazky odpovedá psychologicka.

ARCHÍV: Poradňa uzamknutá 

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

  • Veľmi hanblivý a nesmelý syn

    , Autor: Registrovaný používateľ

    Dobrý deň, pani doktorka.
    Obraciam sa na Vás s prosbou o radu. Máme 5-ročného syna, ktorý nastúpil minulý september do škôlky. Syn je veľmi nesmelý. Do škôlky nechce chodiť, ak tam nejde zrovna aj jeho najlepší kamarát a vlastne aj jediný kamarát.
    To však nie je ešte najhoršie. Syn bol dnes so mnou na päťročnej prehliadke u lekárky a celý čas sa ma držal za nohu tak, že ho pani doktorka nemohla vôbec vyšetriť. Snažili sme sa všelijako po dobrom ho primäť k tomu, aby spolupracoval, ale žiadny úspech. Je pravda, že u doktorky sme dlho neboli a toto je nová lekárka, u ktorej bol prvý raz. No aj u tej predošlej to bývalo podobné - tiež som ho musela stále držať za ruku a bol problém mu vôbec pozrieť do hrdla. Hovorí mi, že sa hanbí.
    Nechce ani pozdraviť, keď vôjdeme do obchodu - vždy mi povie, že sa hanbí.
    No a keď sme s ním boli na ceste rozprávkovým lesom minulý rok, on sa vôbec nezapojil - nechcel povedať básničku, ani len cukrík si sám nešiel zobrať, stále sa len schovával za mňa. Nemá veľa kamarátov, iba toho jedného zo škôlky a okrem toho má 3-ročnú sestričku (tá je oveľa smelšia). Možno mu chýbajú kontakty s viacerými deťmi, neviem.
    Neviem, či je jeho správanie normálne, no zdá sa mi to už priveľa. Prehliadku budeme musieť absolvovať znova, no už teraz mám strach ako to celé dopadne.
    Tiež mám strach, keď pôjde do školy - i keď dovtedy sa možno veľa zmení, ale aj tak sa bojím, že tam bude mať problémy kvôli svojej nesmelosti.
    Myslíte si, že by bolo vhodné navštíviť detského psychológa? Alebo z toho syn vyrastie?
    Ďakujem za odpoveď!

    Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

    Je ťažké to jednoznačne povedať. Závisí to od mnohého. No v zásade je predpoklad, že sa postupne oťuká a osmelí, no netreba ho lámať cez koleno. To môže celej veci uškodiť. Vhodné sú maličké výzvy, posmeľovanie, ak potrebuje držať za ruku, tak mu to dopriať atď. Dieťaťu môže dosť pomôcť, ak sa využije jeho vzťah s kamarátom, aby sa dostal do kontaktu aj s inými deťmi, návštevy, primerané pestovanie vzťahov. Ak sa aj nezapojí, ako na jej ceste lesom, nevadí, hlavne že ide, že vidí, čo ľudia robia, ako sa k sebe správajú a podobne.

    S lekárkou by ste sa mohli dohodnúť vopred, že prídete skúsiť, že by sa mohli najprv trošku zoznámiť a uvidíte, či sa bude dať vyšetriť alebo nie. Ak nie, súsite ešte raz. Niekedy to dieťa potrebuje, aby malo možnosť si vybrať, samo určiť, kedy je pripravené. Ak vníma rešpekt ku svojej osobe, k nesmelosti a hanblivosti, zvyčajne sa cíti v bezpečí a lepšie spolupracuje.