nástup do škôlky

Dobrý deň! Moja 3- ročná dcéra nastúpila 2.9. do škôlky. Prvé 2 dni bolo všetko v poriadku. Sama som sa divila, že to malo takýto hladký priebeh. Ale na tretí deň sa jej už nechcelo, v noci plače zo spánku, hovorí zo sna o škôlke, ráno strašne plače a tvrdí, že jej je bez mamičky v škôlke smutno. Stále o škôlke hovoríme, pýtame sa jej, čo zažila, čo papala, ako cvičila...Plač ju v škôlke prejde a začne sa normálne zapájať do hier, kreslí... Keď po ňu prídem je usmiata a spokojná.Nemám pocit, že by tam mojou neprítomnosťou trpela.

Dobry den , mam dcerku ktoru chceme dat v septembri do školky. A od 2 oktobra nastupujem do prace.Je velmi naviazana na mna , ako nahle sa od nej vzdialim kričí a plače. Na začiatku prazdnim chodila na skušku do skolky na 3 hod. a velmi zle to znašala a plakala.V školke bola dost vzdorovita schovala sa pod stol a nechcela s nikym komunikovat, pani učitelka povedala že je velmi vnimava a potrebuje si zistit prostredie kde je. Od vtedy sa jej to ešte zhoršilo a plače a kontroluje ma či som s nom častejšie. Mam aj staršieho syna a ten tiež nechodil do školky velmi rad. Prosim o radu ako ju možem pripravit do školky aby nastup nebol pre nu taky stresujuci. A mam ju hned davat aj spinkat .... .čo by bolo pre nu najlapšie .Dakujem

Dobrý deň, potrebovala by som poradiť , môj syn ma 3 a pol roka a o týzden nastupuje do skôlky , mam stoho strašne obavy kedže je velmi odmalička na mňa naviazaný. Inak je živé dieťa ale stále ma musí mat pri sebe. Ked mal 1 a pol roka dala som ho po prvy krát spať na noc kôli svadbe k sestre ktorú dobre pozna,l boli spolu skoro kazdy den, a predsa preplakal celu noc . Nasledovala asi 3 mesiace psychicka trauma budil sa mi v noci plakaval chcel somnou spať nemohla som sa ani pohnut od neho , časom sa to zlepšilo a skusili sme to zas ked mal 2 roky aj 9 mesiacou spinkal u mojej mami na silvestra a dopadlo to zas z placom a nakoniec o 2 hej v noci sme museli po neho ist. Chodím sním starím rodičom denne teší sa tam ale musí tam byt stale sním inak ma hned hladá a plače že kde som. Takže neviem ako si zvykne v škôlke ked nechce ani u starých rodičou zostať sám.Viem ze rodičia mávaju niekdey väčší strach ako deti a kazde dieta si časom zvykne ,bojím sa skor odtoho ze sa to odzrkadlí zas na traume zleho spánku , pocikavanie proste psychická trauma z odlúčenia. Myslela som si že sa zmení ale čím je starší tym je to stále horšie ,priznam sa je to naše prve dieta a venovala som sa mu stale na 1000% aj ked som bola unavená bola som sním radsej ako by som ho dala starým rodičom a odychla si ,takže som si vedomá že tak som si ho naučila a teraz je neskoro to zmenit. Prosím o radu ako postupovať a vyhnút sa psychickej traume

Dobrý deň,
moja dcéra bude mať onedlho 3 roky a čaká nás aj nástup do škôlky. Chcela by som sa spýtať či je normálne, aby dieťa v takom veku bolo tak veľmi precitlivené, konkrétne u nás je problém v tom, že akonáhle pozeráme a čítame nejakú knihu tak sa rozplače pri udalostiach typu: nastala noc a zvieratká idú spať, alebo macko ide spinkať,ide domov... a pod. potom si knižku vezme do postele a ide spinkať... nechápem prečo ju takéto veci dojímajú do takej miery? Pritom problém je v tom, že nechce veľmi aby som jej čítala, stále mi vezme knihu a chce pozerať sama. Mám tomu nechať čas, alebo vyhľadať pomoc detského psychológa, keďže máme dlhodobý problém aj so zápchou a vyskúšali sme už všetko okrem pomoci psychológa.
ďakujem za odpoveď.

Dobrý deň môj 3,5 ročný synček nerád chodí do škôlky.Do škôlky nastúpil v septembri ako trojročný. Prvé dni s tam tešil ale bolo jasné, že príde obdobie ke´d začne škôlku odmietať.Samozrejme, že je to prvý rok a problémy zvyknúť si jednoducho patria k tomu.Navyše zvyknúť si tam vždy skomplikovala nejaká choroba a po týždni či dvoch doma nástup do škôlky bol preneho zas a znovu traumatizujúci.Každé ráno ale i večer nezabudne pripomenúť, že on nechce ísť do škôlky. v šatni väčšinou plače a už i niektoré deti ho onálepkovali za plačúceho chlapčeka. Poobede je ale veselý. V škôlke hovoria, že je veľmi čulý,bystrý a hyperaktívny.Občas máva aj smutné chvíľky, ak mu niekto nepožičia hračku napr. Občas spomenie nejakého chlapca ktorý ho sotil alebo udrel. Ešte ma trápi ako som si všimla - jednu z učiteliek nemusí...pretože vždy sa situácia ráno vyostrí práve keď doobeda slúži ona, možno je prísnejšia, ráznejšia, menej mu vyhovuje povahovo, sú to naše s manželom domnienky - aj keď nám ako rodičom spočiatku vôbec nepripadla nesympatická. Ak doobeda slúži ona (ako náhle ráno v škôlke synček začuje jej hlas alebo ju zbadá), tak odmieta vôjsť do triedy,spustí strašný plač, uteká na lavičku alebo chce na rúčky.Pri druhej učiteľke je oveľa odvážnejší a pokojnejší.Pokojne vojde do triedy napriek tomu, že mohol sa stavať ku škôlke odmietavo a cestou tvrdiť, že chce isť so mnou domov a že nechce isť do škôlky - táto učiteľka je k nemu láskavejšia, vždy ho privíta a má taký pokojnejší hlas. Proste sa mi zdá že ju má radšej. Samozrejme že som sa nepýtala, že ktorú má radšej, súdim to len podľa toho čo som si všimla. Poobede mi synček vždy oznámi,že mu bolo smutno , že plakal a chcel isť za svojou mamkou. Učiteľka ale tvrdí že to nie je pravda, že sa pekne hral a smutný bol iba chvíľku. Poraďte mi prosím ako vyriešiť túto situáciu, ako mu mám uľahčiť tie stresujúce rána alebo je to normálne a jednoducho sa musí naučiť vychádzať a akceptovať ľudí, ktorí mu nie sú sympaticky alebo naopak on nepatrí k ich obľúbencom.

Dobry den. Mam synceka, ktory bude mat v januari 4 roky a od septembra sme ho dali do skolky. Vela sme s nim o tom vopred hovorili, pozitivne pripravovali na skolku. Uz den pred nastupom vsak zacal teplotovat, hnackovat a vrackat. Kedze sa nam uz viackrat stalo, ze takto tazko zvladal nove situacie, tak sme tomu neprikladali velku vahu. Po tyzdni v skolke zacal aj sem tam pokaslievat. Preliecili sme ho, no napriek tomu, ze je uz koniec septembra, este stale nam po veceroch teplotuje. Moze to byt stale stres? Rano sa mu tam nechce chodit, ale ked prideme po neho, je vesely. V skolke ma kamarata, hraje sa, neplace. Ja som este doma s babatkom, tak rozmyslame, ci sme ho este nemali nechat doma. Dakujem