precitlivena

Dobrý deň,
moja dcéra bude mať onedlho 3 roky a čaká nás aj nástup do škôlky. Chcela by som sa spýtať či je normálne, aby dieťa v takom veku bolo tak veľmi precitlivené, konkrétne u nás je problém v tom, že akonáhle pozeráme a čítame nejakú knihu tak sa rozplače pri udalostiach typu: nastala noc a zvieratká idú spať, alebo macko ide spinkať,ide domov... a pod. potom si knižku vezme do postele a ide spinkať... nechápem prečo ju takéto veci dojímajú do takej miery? Pritom problém je v tom, že nechce veľmi aby som jej čítala, stále mi vezme knihu a chce pozerať sama. Mám tomu nechať čas, alebo vyhľadať pomoc detského psychológa, keďže máme dlhodobý problém aj so zápchou a vyskúšali sme už všetko okrem pomoci psychológa.
ďakujem za odpoveď.

dobry den,
prosim vas o radu. mame dve dcery - 4,5 a 2 roky. starsia dcera je velmi rozumne a sikovne dievcatko, avsak v poslednej dobe sa nam zda az privelmi precitlivena a hlavne od narodenia je velmi naviazana na mna. pocas porodu bola trosku pridusena a mala problem sa adaptovat, ale nakoniec vsetko dobre skoncilo. kojila som ju 21 mesiacov.
velmi casto si vyzaduje moju pritomnost, pozornost, ocami stale sleduje, ci sa na nu pozeram a ci som nahodou neodisla (napr do inej izby). musi mat so mnou blizky fyzicky kontakt, vyzaduje si caste maznanie, pusinkovanie, pohladenie... donedavna zaspavala iba so mnou, manzela uplne odmietala. napokon sme spravili radikalnu zmenu, jeden vecer preplakala, ale nakoniec si zvykla a odvtedy zaspava s tatinkom.
ked sme v kolektive deti, ktore pozname, v znamom prostredi, tak nie je ziadny problem, ale akonahle prideme do neznameho prostredia, tak sa odo mna ani nepohne a odmieta hrat sa s inymi detmi, je len pri mne a trva dost dlho, kym sa prisposobi.
uz druhy rok chodi do skolky. prvy mesiac mala problem zvyknut si, ale teraz tam chodi velmi rada a na skolku sa tesi. uz to tam pozna, ma tam vela kamaratok.
s mladsou sestrickou vychadza velmi dobre. maju sa velmi rady, i ked obcas u nich dochadza k skriepkam kvoli hrackam, ale to je u malych deti normalne. snazime sa k obom dceram pristupovat rovnako, aby ani jedna z nich nemala pocit krivdy,alebo odstrcenia.
svoje dcery velmi milujem, ale uz mi zacina prekazat to prilisne citove naviazanie starsej dcery. chcela by som, aby bola samostatnejsia, aby bola viac sama za seba, vedela sa v buducnosti presadit.... citim sa akosi zviazana a neviem akym sposobom by som mala prestrihnut tu tzv. neviditelnu pupocnu snuru, ktora je medzi nami, aby som u nej nesposobila nejaku psychicku traumu,vzhladom na to, ze od cca aprila sa u nej prejavilo koktanie, preto sme aj nedavno zacali chodit k logopedke.
velmi vam budem vdacna za akukolvek radu.
s pozdravom
denisa