Strach z učiteľky

Dobrý deň môj 3,5 ročný synček nerád chodí do škôlky.Do škôlky nastúpil v septembri ako trojročný. Prvé dni s tam tešil ale bolo jasné, že príde obdobie ke´d začne škôlku odmietať.Samozrejme, že je to prvý rok a problémy zvyknúť si jednoducho patria k tomu.Navyše zvyknúť si tam vždy skomplikovala nejaká choroba a po týždni či dvoch doma nástup do škôlky bol preneho zas a znovu traumatizujúci.Každé ráno ale i večer nezabudne pripomenúť, že on nechce ísť do škôlky. v šatni väčšinou plače a už i niektoré deti ho onálepkovali za plačúceho chlapčeka. Poobede je ale veselý. V škôlke hovoria, že je veľmi čulý,bystrý a hyperaktívny.Občas máva aj smutné chvíľky, ak mu niekto nepožičia hračku napr. Občas spomenie nejakého chlapca ktorý ho sotil alebo udrel. Ešte ma trápi ako som si všimla - jednu z učiteliek nemusí...pretože vždy sa situácia ráno vyostrí práve keď doobeda slúži ona, možno je prísnejšia, ráznejšia, menej mu vyhovuje povahovo, sú to naše s manželom domnienky - aj keď nám ako rodičom spočiatku vôbec nepripadla nesympatická. Ak doobeda slúži ona (ako náhle ráno v škôlke synček začuje jej hlas alebo ju zbadá), tak odmieta vôjsť do triedy,spustí strašný plač, uteká na lavičku alebo chce na rúčky.Pri druhej učiteľke je oveľa odvážnejší a pokojnejší.Pokojne vojde do triedy napriek tomu, že mohol sa stavať ku škôlke odmietavo a cestou tvrdiť, že chce isť so mnou domov a že nechce isť do škôlky - táto učiteľka je k nemu láskavejšia, vždy ho privíta a má taký pokojnejší hlas. Proste sa mi zdá že ju má radšej. Samozrejme že som sa nepýtala, že ktorú má radšej, súdim to len podľa toho čo som si všimla. Poobede mi synček vždy oznámi,že mu bolo smutno , že plakal a chcel isť za svojou mamkou. Učiteľka ale tvrdí že to nie je pravda, že sa pekne hral a smutný bol iba chvíľku. Poraďte mi prosím ako vyriešiť túto situáciu, ako mu mám uľahčiť tie stresujúce rána alebo je to normálne a jednoducho sa musí naučiť vychádzať a akceptovať ľudí, ktorí mu nie sú sympaticky alebo naopak on nepatrí k ich obľúbencom.

Dobrý deň.
Moja dcéra je žiačkou 1.ročníka ZŠ. Školu má rada. Dosahuje veľmi dobré výsledky. Patrí medzi najlepšie žiačky. Problém je v tom, že sa veľmi bojí svojej pani učiteľky. Už večer plače, či bude ich pani učiteľka. V noci má nepokojný spánok, no a ráno znova plače a začala aj vracať. Keď majú inú pani učiteľku, tieto stresové situácie nemá. Ide s úsmevom do školy. Rozprávala som sa s pani učiteľkou, čo sa robí, keď dcéra má taký veľký strach z nej. Ona mi povedala, že sama tomu nerozumie, prečo sa jej bojí, že je šikovná a nemusí po nej ani kričať, všetko chápe a s každou úlohou si vie poradiť. (Isté je, že pani učiteľka dosť kričí po iných žiakoch.)
Dcérka je jedináčik, žijeme pri mojich rodičoch a snažíme sa jej dávať veľa lásky a veľmi sa trápime, prečo sa tak bojí svojej učiteľky. Viem, že prvý ročník je dôležitý a veľmi by som chcela aby chodenie do školy bolo pre ňu radosťou.
Prosím Vás o radu. Ďakujem.