Dobrý deň prajem. Chcela by som sa od vás poradiť, lebo už som zúfalá vo všetkých smeroch.
S manželom sme spolu 7 rokov a čakáme bábätko, momentálne som v 8 mesiaci tehotenstva. Odkedy som ostala tehotná, všetko ako keby sa zmenilo medzi nami. Partner sa zmenil aj co sa tyka intímnych záležitosti odmieta sex a na to má odpoveď že sa bojí ze ublíži mne alebo bábätku, akokoľvek som sa mu snazila vysvetliť ze tým neublíži aj tak nechce žiť intímnym životom, že bude kľudnejší ked uz budem po pôrode. Ja si už myslím že jednoducho mu padol záujem o mňa, nakoľko som aj pribrala.
Nerozpráva sa somnou veľmi príjemne, neustále je podráždený cítim sa ze som na všetko sama.
Co sa tyka nákupu vybavicky tiež ma odbavi tým ze ja som žena a ja sa mám popozerať a nakúpiť čo potrebuje novorodenec, že on na to nemá čas.
Neviem naozaj, cítim sa dosť zle, mam ťažké obdobie, zmeny celého tela, veľakrát ma pobolieva aj brucho, kríže a tak ďalej a vo chvíli keď by som potrebovala aby najviac bol pri mne tak sa tak nechova. Prosím poraďte mi. Ďakujem
Dobrý deň, v tomto čase ste už zrejme aj s bábätkom. Viem, že je veľmi ťažké zažívať odmietanie, resp. neutrálny postoj partnera. Navyše v situácii, keď ste najviac zraniteľná. V každom prípade teraz potrebujete zachovať pokoj pre seba aj bábätko, preto sa skúste preniesť z minulých bolestí a sústreďte sa na momenty v prítomnosti. Snažte sa relaxovať, oddychujte, budujte napojenie so svojím dieťaťom. Požiadať o pomoc partnera v konkrétnej chvíli. Možno sa v novej úlohe otca bude javiť zúčastnene a nebude potrebné pripomínať mu jeho kompetencie. Je to tiež preňho zodpovedná úloha, na ktorú sa potrebuje zadaptovať. Skúste byť trpezlivá, s láskou ho pozývať do aktivít nielen s vami, ale aj v budovaní vzťahu s dieťaťom. Nech si sám vyberie aktivitu, v ktorej sa môže cítiť schopne. Potom sa ho pýtajte na predstavy, ako by to chcel on, čo si v živote predstavoval, čo by potreboval, po čom túžil? Vaše spoločné fungovanie má nejaké rezervy? Ak áno, môžete si povedať na ktorých z nich viete teraz pracovať? Čo by chcel zmeniť? Čo by ste chceli Vy? V čom by Vám mohol byť nápomocný? Určite je potrebná otvorená úprimná komunikácia. Držím Vám palce.
Alena Hrčková
Dobrý deň s mojim priateľom sme vo vzťahu už asi 3 roky ale medzi tým sme mali menšie prestávky... stále sme sa hádali a jemu sa nič nepáčilo... on stále pil.. aj ked povedal že piť prestane... ked sme sa dali teraz posledný krat do kopy tak mi strasne sluboval ze sa kvoli mne zmeni ze nebude pit a ze nebude vyvolavat hadky...lenze presli dva mesiace plneho pretvarovania sa, bol ako tak na mna mily a nic neriesil lenze poharik sa prelial a my sme sa zase zacali hadat zacal vytahovat veci z minulosti aj ked mi sluboval ze sa ku tomu uz nebudeme vraciat ze na vsetko zabudneme...a kedze ja som citlivejsia osoba tak mu najskor nadam a potom sa rozrevem...neviem poradte mi co mam robit ci snim mam vobec ostavat alebo sa uz na neho vykaslat lebo sme si planovali pracu v zahranici a uplnu buducnost ale tieto jeho stavy ma od toho odradzaju...pred mesiacom ma poziadal o ruku..a neviem ci som spravila dobre ze som povedala ano
za kazdu radu budem vdacna
dakujem uz vo pred :)
Vo vzťahu je normálne, že si vymieňame názory. Je však dôležité, čo komunikujete vo vašich hádkach. Ak je vo veci nejaký problém a druhá strana chce problém riešiť, pozrime sa na to, či ho naozaj rieši. Ak je problémom výlučne alkohol partnera, to nie je problém vzťahu. Je to problém partnerovho zvládania života. Na takéto tvrdenie nepotrebujete jeho súhlas. Alkohol je „len“ únikom riešení. Ak by mala nastať zmena správania sa v postoji k alkoholu, nesmie tu existovať žiadna obrana alkoholu (vždy sa nájde dôvod, prečo piť, hlavne to je dôvod, lebo tí druhí niečo urobili zlé...). Inak sa zostanú topiť v argumentáciách, prečo neurobiť zásadnú zmenu. Tou je prijať zodpovednosť za svoje pitie, seriózne sa zaoberať svojim zvládaním problémov. Problémy sú, každý má vybudovaný systém zvládania. Ak situácie neriešim, použijem pitie alkoholu, ja sa situáciám, v ktorých by som mala vyjadriť seba konštruktívnym spôsobom radšej uchýlim k alkoholu, používam únikovú stratégiu zvládania, vyhýbam sa, rozlievam napätie v alkohole, s tým obrovským rizikom vypestovania si závislosti na alkohole. Za takéto správanie sa musí postaviť jeho nositeľ. Nie svedok tohto správania. Ten len poukáže, že je to problém (tak ako ste na pitie partnera poukázali). Zodpovednosť čo s tým spraví je výlučne na ňom. Keď sa mu nedarí, nie je to žiadna prehra, má možnosť vyhľadať pomoc odborníka. Musí však zobrať zodpovednosť, že chce nakladať so sebou inak. Určite to nemáte v rukách Vy. Ak je to problém na začiatku, a popieranie alebo zdôvodňovanie prítomnosti alkoholu je predmetom vašich hádok, zostanete sa zúfalo cykliť v probléme obidvaja. A v tomto bode máte v rukách samu seba. Zobrať na seba zodpovednosť, či to takto chcete. Byť zasnúbená ešte stále neznamená, že stav nemá riešenie a pasívne prijmem utrpenie. Ak z toho neviete von, tiež Vám to môže ukazovať niečo, čo poznáte vo svojom živote a na jeho úľavu, zmenu vzorcov môžete využiť pomoc odborníkov psychoterapeutov.
Prajem veľa síl a odvahy,
Alena Hrčková
Pre skvalitnenie poskytovaných služieb používame cookies. Ďalším pokračovaním prehliadania na portáli
súhlasíte s Pravidlami používania
portálu MAMA a Ja.
Prihlás sa na odber newsletter
Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám:
