Prenášanie – bez paniky, ale pod kontrolou

MUDr. Peter Brenišin | 9. august 2024
Prenášanie – bez paniky, ale pod kontrolou

Pojem „prenášanie“ úplne výstižne vyjadruje, že budúca mamička nosí svoje dieťa o čosi dlhšie, než by mala gravidita trvať. Znamená to, že predpokladaný termín pôrod už uplynul a dieťatku sa ešte stále akosi nechce na svet.

A je mu úplne jedno, ako veľmi sa naň budúci rodičia tešia a že sa ho nemôžu dočkať. Tvári sa, že mu je v mamkinom brušku príliš dobre na to, aby sa odtiaľ rozhodlo svoj deväťmesačný príbytok opustiť.

Kedy hovoríme o prenášaní?

Laici hovoria o prenášaní, lekári o potermínovej tehotnosti (graviditas postterminalis), čo znamená, že gravidita pokračuje aj po predpokladanom termíne pôrodu. Ak hovoríme o predpokladanom termíne pôrodu, s ohľadom na možné odchýlky v cykle ženy a vo vývoji plodu, za pôrod v termíne sa považuje ten, ktorý sa uskutoční od 38. do 42. týždňa gravidity. Keďže si však nikto nemôže byť úplne istý, do ktorej odchýlky tehuľka spadá, už v tomto období sa venuje žene zvýšená pozornosť, ale o tom až trochu ďalej.

Nie je známe, prečo niektorá gravidita trvá tak dlho, čiže nevieme, ktoré faktory spôsobujú jej „predĺženie“. Medzi možné príčiny patrí určitá genetická predispozícia („prenášala moja mama, aj moja stará mama“), tehuľkin vek, jej fyzická a psychická dispozícia (aj kondícia), do určitej miery aj povolanie, dlhotrvajúca hospitalizácia či iné príčiny.

Dá sa určiť presný termín pôrodu?

Je jasné, že ak chceme definovať, či ide o prenášanie alebo nie, musíme najskôr presne poznať termín pôrodu. Nie vždy je to však jednoduché, pretože niekedy nie je celkom jasné, kedy došlo k oplodneniu.

V prvom rade mnoho mladých žien, ktoré otehotnejú, nemá pravidelný menštruačný cyklus. Je totiž známe, že žena po hormonálnej stránke dozrieva až po prvom pôrode, kedy sa zvyčajne aj cyklus stáva pravidelnejší – ale nemusí to platiť vždy. Ak budúci rodičia žijú spolu a mávajú pohlavný styk pomerne často, pri nepravidelnej menštruácii ťažko určiť, kedy došlo k oplodneniu.

Za základ sa teda berie prvý deň poslednej menštruácie, podľa ktorého sa stanoví predpokladaný termín pôrodu, pričom však počas tehotenstva žena absolvuje viacero vyšetrení, ktoré jej pomôžu určiť presnejší termín pôrodu. Veľmi dôležité sú ultrazvukové vyšetrenia bábätka, ale tiež údaje o prvých pohyboch plodu – od nich ostáva prvorodičke do dňa pôrodu ešte 22 týždňov, viacrodičke 20 týždňov.

Nie je prenášanie ako prenášanie...

Z lekárskeho hľadiska je nutné rozlišovať, aký charakter prenášanie má a či je plod ohrozený alebo nie. Preto sa prenášanie delí na dva druhy:

  • fyziologické prenášanie
  • patologické prenášanie

Fyziologické prenášanie (fyziologicky predĺžená gravidita)

Charakterizuje sa ako prenášanie po termíne pôrodu, pričom plod nie je ohrozený. Niekedy dokonca ani nejde o skutočné prenášanie, ale iba o nesprávne odhadnutý termín pôrodu.

Stáva sa to pri nepravidelnej menštruácii, kedy je ťažké určiť presný deň, kedy došlo k oplodneniu, no prihodiť sa to môže aj u žien s pravidelným menštruačným cyklom, pričom práve v danom mesiaci sa mohol z nejakých príčin termín ovulácie posunúť.

Patologické prenášanie

Ako už sám názov napovedá – znamená, že niečo nie je v poriadku. V tomto prípade ide o ohrozenie plodu, jeho zdravotného stavu či dokonca jeho života. Preto sa tehotným ženám v tomto období musí venovať zvýšená pozornosť, pretože hranica medzi fyziologickým a patologickým prenášaním je veľmi krehká. Takže budúca mama bude chodiť na preventívne prehliadky ešte častejšie, niekedy aj dvakrát týždenne, a ak je to nutné, môže byť aj hospitalizovaná, aby bolo možné v prípade potreby kedykoľvek zasiahnuť.

Čo hrozí pri prenášaní?

Ako sme už spomenuli, pri patologickom prenášaní dochádza k ohrozeniu zdravia a života novorodenca, v niektorých prípadoch je dokonca ohrozená aj budúca mamička. Prečo je to tak?

Je známe, že výživa novorodenca, dokonca jeho „dýchanie“, ale aj odvádzanie odpadových látok z jeho telíčka sa deje vďaka placente. Cez placentu prúdi kyslík a výživa od matky k dieťaťu, cez placentu sú od plodu do tela matky odvádzané odpadové látky. Z toho vyplýva, že fungovanie placenty je pre plod životne dôležité.

Problém spočíva v tom, že placenta má pomerne presne ohraničenú životnosť a po dosiahnutí určitého „veku“ začína starnúť, čiže postupne prestáva plniť svoju funkciu. Aby lekári dokázali posúdiť funkčnou placenty, robí sa v závere tehotenstva ultrazvukové vyšetrenie placenty, pri ktorom sa sledujú prietoky a funkčnosť placenty (PLG). Pokiaľ sa prietoky a funkčnosť placenty zhoršia, hovoríme o insuficiencii placenty. 

Toto je dôvod, prečo môže byť plod pri prenášaní ohrozený. Dá sa povedať, že ak by placenta prestala plniť svoju funkciu, plod by sa mohol v maternici vlastne vyhladovať a udusiť. Táto situácia s placentou však nenastáva okamžite, ale vzniká postupne. Vďaka sledovaniu funkčnosti placenty lekári vedia posúdiť, či tehotnosť ešte môže pokračovať alebo nie.

Pre úplnosť treba dodať, že k zhoršeniu prietokov a funkčnosti placenty môže dôjsť aj pred termínom pôrodu, k čomu zvyčajne dochádza u žien s vyšším tlakom krvi alebo s niektorým iným ochorením. Aj v tomto prípade treba plod i placentu intenzívne sledovať a pri ohrození plodu kvôli nefunkčnosti placenty treba graviditu ukončiť, niekedy aj predčasne.

Samozrejme, s prezretou placentou sa stretávame častejšie práve pri prenášaní než pred termínom pôrodu.

Prenášanie – bez paniky, ale pod kontrolou

Môže plod prezrieť?

Aj keď sa zdá, že plod je v maternici v prostredí, ktoré je preň najdokonalejšie prispôsobené, platí to iba do určitého momentu. Potom by už plod mal maternicu opustiť, pretože prostredie v tele matky už nedokáže napĺňať všetky jeho potreby. Ak sa tak nestane, súhrou viacerých faktorov (patrí tu aj čoraz horšie fungujúca placenta) dochádza k rapídnemu obmedzeniu jeho komfortu.

Výsledkom je, že dieťa postupne nadobúda znaky prezretého plodu – začína strácať kožný maz, koža a pupočník sa začínajú sfarbovať do žltohneda, pričom koža môže šupinatieť, ruky pôsobia ako macerované (pripomínajú ruky človeka, ktorý ich dlho máča vo vode), vzniká začervenanie vonkajších častí pohlavných orgánov (u dievčat veľké pysky, u chlapcov miešok).

Pokiaľ by sa tento stav podcenil alebo by sa včas nerozpoznal, vzniká pomerne vysoké riziko úmrtia plodu, a to buď v maternici alebo krátko po narodení. V ľahších prípadoch môžu byť títo novorodenci ohrození zvýšenou chorobnosťou, takže im po narodení treba venovať zvýšenú pozornosť.

Starostlivosť o prenášajúcu tehotnú ženu

V skutočnosti je starostlivosť vedená dvoma smermi – na plod a na tehotnú ženu. Kým u ženy sa lekári zameriavajú na celkový zdravotný stav, pričom najviac na tie faktory, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť záver tehotenstva, u plodu je to samotný stav plodu plus prostredie, v ktorom sa nachádza. Ide o tieto základné vyšetrenia:

  1. kontrola funkcie placenty
  2. kontrola oziev srdca plodu
  3. kontrola plodovej vody
  4. rôzne laboratórne vyšetrenia
  5. zrelosť krčka maternice

Kontrola funkcie placenty sa robí ultrazvukovým vyšetrením, pričom sa kontroluje aj úroveň prietokov. Ak je nutné, môže sa táto kontrola robiť denne, dokonca aj niekoľkokrát.

Kontrola oziev srdca plodu sa robí pomocou kardiotokografu (CTG). Je to prístroj, ktorý dokáže snímať činnosť srdiečka plodu. Keďže jeho základnou funkciou je zistiť, či nedochádza k vnútromaternicovej hypoxii plodu, čiže k nedostatočnému zásobovaniu kyslíkom.

Príčinou býva práve nedostatočné zásobenie plodu kyslíkom z dôvodu nefungujúcej placenty (v niektorých prípadoch však signalizuje vrodenú vývojovú chybu srdca alebo poruchu jeho rytmu).  Ak je potrebné, vyšetrenie sa môže robiť niekoľkokrát denne, ba aj nepretržite, a to tak, že tehuľka je neustále pripojená na CTG.

Kontrola stavu plodovej vody (amnioskopia) je optická kontrola stavu plodovej vody. V závere tehotenstva je už zvyčajne krček maternice málo pootvorený, takže pomocou špeciálneho optického zariadenia, ktoré sa zavedie do pošvy, sa dá vidieť dovnútra maternice a skontrolovať stav plodovej vody. Pokiaľ je v poriadku, je v podstate číra. Ak sa však objaví odchýlka od tohto stavu, ide o signál, že tehotenstvo bude potrebné pravdepodobne ukončiť.

Laboratórne vyšetrenia zahŕňajú rôzne vyšetrenia, vrátane tých, ktoré už žena pozná z poradne – vyšetrenia krvi, moču, tlaku krvi a iné. No pri sledovaní prenášaného tehotenstva k nim pribudnú aj ďalšie, z ktorých je veľmi dôležité vyšetrenie estriolu – jeho pokles poukazuje na ohrozenie plodu hlavne v prípade nedostatku kyslíka. 

(Hladina estriolu sa môže vyšetrovať aj počas tehotenstva, pričom v takom prípade pokles  môže – ale nemusí – indikovať niektoré vrodené vývojové chyby plodu. Samotná znížená hladina nie je jednoznačným príznakom vrodenej vývojovej chyby plodu, na potvrdenie alebo vylúčenie takej možnosti sú nutné iné vyšetrenia.)

Zrelosť krčka maternice sa hodnotí pomocou tzv. Bishop-skóre, pričom platí, že čím vyššiu hodnotu má toto skóre, tým lepšie je krček zrelý na pôrod. 

Pokiaľ je zrelý, môže sa v prípade potreby pristúpiť k tzv. programovanému pôrodu, keď sa pristúpi k vyvolaniu pôrodnej činnosti, pričom však zatiaľ tehotenstvo nie je rizikové ani pre matku, ani pre dieťa. Deje sa tak však iba v prípade, ak si je pôrodník istý, že plod je už dostatočne zrelý na narodenie. Znamená to, že medzi rodičkou a pôrodníkom musí byť v tomto ohľade absolútna dôvera.

Hospitalizácia pri prenášaní

Nutnosť hospitalizácie závisí od stavu plodu a od stavu rodičky. Už v poslednom mesiaci gravidity je budúca mamička intenzívnejšie sledovaná, po prekročení predpokladaného termínu pôrodu je táto starostlivosť ešte intenzívnejšia, pričom nie je nič výnimočné, ak tehotná žena dochádza na vyšetrenia aj dvakrát týždenne. Tak to prebieha za predpokladu, že žiadne vyšetrenie nepoukazuje na ohrozenie plodu.

Pokiaľ sa však vyskytnú určité príznaky, že by sa plod mohol dostať do tiesne, no zatiaľ ešte táto situácia bezprostredne nehrozí, môže byť žena hospitalizovaná, kde sa vyššie spomínané vyšetrenia vykonávajú v prípade potreby aj niekoľkokrát denne (USG placenty), prípadne aj nepretržite (CTG oziev srdca plodu).

Cieľom je zabezpečiť, aby v prípade, že dôjde k náhlemu zhoršeniu stavu plodu, bolo možné okamžite vykonať cisársky rez a tak dieťatko zachrániť. (Podobne sa postupuje aj v prípadoch, kedy síce nejde o prenášané dieťa, ale placenta prestáva postupne plniť svoju funkciu už nejaký čas pred termínom pôrodu.)

Ak pôrod nechce začať

Stáva sa, že pri prenášaní sa pôrod nechce začať. V takom prípade existuje niekoľko možností, z ktorých pôrodník volí podľa aktuálnej situácie:

  1. vyčkať, či sa pôrod rozbehne sám od seba,
  2. zvoliť indukovaný alebo programovaný pôrod,
  3. ukončiť tehotenstvo cisárskym rezom.

Vyčkať na spontánne spustenie pôrodnej činnosti je možné v takom prípade, ak žiadne z vyšetrení nenaznačuje ohrozenie plodu či tehuľky. Vyčkať možno napríklad pri nízkom Bishopovom skóre, aby mal krček maternice ešte čas dozrieť.

Indukovaný pôrod prichádza do úvahy vtedy, keď už vzniká určité riziko vyplývajúce z prenášanie, a to buď pre plod alebo pre ženu, ale situácia ešte nie je natoľko vážna, aby sa muselo pristúpiť k cisárskemu rezu. Pre spustenie pôrodnej činnosti existuje niekoľko metód:

  • podaním infúzie s oxytocínom,
  • podaním prostriedku s obsahom prostaglandínov do pošvy, čím sa podporí dozretie krčka maternice,
  • umelým roztrhnutím vaku blán.

Zvolenie prostriedku závisí od aktuálneho stavu rodičky a od zrelosti krčka.

Programovaný pôrod sa podobá na indukovaný pôrod, ale s tým rozdielom, že ani plod, ani matka nie sú zatiaľ vystavené žiadnemu riziku vyplývajúcemu z prenášania a plod je dostatočne zrelý na pôrod. Metódy sú podobné ako pri indukovanom pôrode, pričom programovaný pôrod sa zvyčajne vykonáva pri dosiahnutí dostatočného stupňa zrelosti krčka maternice.

Cisársky rez sa v súvislosti s prenášaním vykonáva hlavne v prípadoch, keď je potrebné plod dostať z maternice čo najrýchlejšie alebo ak sa predpokladá neustály nárast rizika pre plod či pre matku. Cisársky rez sa môže vykonať ako plánovaný (plánuje sa ako súčasť operačného programu na oddelení) alebo ako akútny, keď ide o nutný výkon zachraňujúci život plodu, napríklad ak sa plod náhle dostane do tiesne pri prudkom zhoršení funkcie placenty. 

Prenášanie – bez paniky, ale pod kontrolou

S prenášaním sa môžeme stretnúť u prvorodičky aj u viacrodičky. Pokiaľ sa neprekročí určitá hranica, ktorá by mohla znamenať ohrozenie zdravia či života plodu alebo ženy, nie je potrebné si robiť mimoriadne starosti. Na druhej strane však prenášanie nemožno ani zľahčovať a tehotná žena i plod by mali byť často a dôkladne kontrolovaní, aby sa odhalilo prípadne zhoršenie situácie či už u plodu, u budúcej mamičky , a podnikli sa potrebné kroky.

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: