Placenta: Výmenná stanica pre bábätko

MUDr. Marek Brenišin, PhD. | 16. november 2022
Placenta

Pamätáte sa, ako vás gynekológ po pôrode bábätka upozornil na to, že ešte porodíte placentu? Drvivá väčšina článkov okolo tehotenstva sa venuje žene alebo bábätku. Na placentu sa často zabúda, pritom jej správne fungovanie je prakticky nevyhnutné pre bezproblémový priebeh tehotenstva a zdravý vývoj bábätka v brušku.

Pozrime sa na to, prečo je placenta taká dôležitá.

Placenta

Placenta sa vyvíja z plodových obalov, najmä z choria. Vplyvom tehotenských hormónov pod taktovkou ľudského choriogonadotropínu sa zväčšuje a zanára do výstelky maternice (tzv. deciduálnej vrstvy). Zároveň sa formuje sústava krvných ciev, ktoré majú za úlohu privádzať do tela bábätka živiny a kyslík, súčasne odvádzajú odpadové látky, ktoré potom prefiltruje organizmus matky.

Plne rozvinutá placenta (ext. zdroj placenta) má priemer asi 15 – 20 centimetrov a váži približne pol kilogramu. Cievy v pupočníku sú obalené riedkym tkanivom zvaným Whartonov rôsol. Za zmienku stojí aj fakt, že zatiaľ čo pupočníkové tepny sú dve, žila je len jedna, hoci práve tá privádza bábätku kyslík a potrebné látky.

Pre správne fungovanie placenty je ale nevyhnutné, aby „spolupracovalo“ aj telo budúcej mamičky. Tepny v maternici sa musia zmeniť na riečisko, ktoré klky placenty voľne omýva a uľahčuje tak výmenu látok. V prípade, že sa tak neudeje alebo dochádza k odchýlke od správneho priebehu tejto premeny, môže to viesť buď k spomaleniu rastu bábätka, alebo rozvoju rôznych ochorení tehotenstva ako preeklampsia či tehotenská cukrovka.

Placenta a nevoľnosti

Placenta ale plní aj ďalšie funkcie, o ktorých sa pomerne dlho nevedelo. Nielenže slúži ako imunologická bariéra (bunky bábätka považuje telo ženy sa cudzorodý materiál a hrozí, že by proti nemu mohlo začínať imunitnú odpoveď), ale produkuje aj množstvo hormónov, ktoré riadia osud cukrov, tukov a bielkovín v našom organizme. Ako príklad možno uviesť ženy, ktoré majú intenzívnejšie „ranné“ nevoľnosti, pri ktorých sú hodnoty ľudského choriogonadotropínu (HCG) vyššie a placenta je teda „aktívnejšia“.

Tehotenské testy sledujú práve hormón produkovaný placentou, hoci v prvých týždňoch tehotenstva sa na jeho produkcii podieľa aj žlté teliesko vo vaječníku. Bohužiaľ, u nás je radený pri vyšetreniach krvi medzi „onkomarkery“, keďže ho produkuje aj napr. rakovina semenníkov. Chlapská roztopašnosť a zistenie, že aj chlap „je tehotný“, tak už zachránili nejeden život. Komerčné testy ho u ženy zachytia asi po dvoch týždňoch tehotnosti, z krvi je možné zistiť ho o niečo skôr.

Zároveň práve produkcia hormónov napomáha aj neskoršej tvorbe mlieka, jednak zvyšovaním množstva estrogénov, ale tvorbou ľudského placentárneho laktogénu, ktorý priamo stimuluje prsné žľazy k premene na tvorbu mlieka.

Viac bábätiek = viac placent 

Ako to vlastne je?

Pri jednom bábätku sa vyvíja jedna placenta, logicky by sa dalo čakať, že ak žena čaká dvojičky, mala by mať dve placenty, pri trojičkách tri a podobne. Nie vždy je to ale pravidlom, najmä pri jednovaječných dvojčatách sú často obe bábätká vyživované z jednej placenty. V takomto prípade môžu niekedy nastať javy, keď jedno z bábätiek odčerpáva živiny  nielen z tela matky, ale aj svojho súrodenca. Takýto plod môže potom zaniknúť, prípadne sa pri pôrode objavia len zvyšky jeho tkanív (nazýva sa aj papierový plod).

Placenta sa uhniezdi väčšinou vo vrchnej časti (fundus), resp. na prednej, či zadnej stene. Občas sa ale stane, že jej okraj je blízko pôrodných ciest, prípadne do nich prečnieva (hovoríme o nízko nasadajúcej placente, resp. placenta previa). Lekár ženu upozorní na túto skutočnosť, vo veľkom množstve prípadov ale rastúce bruško „vytiahne“ placentu mimo nebezpečnú zónu. Ak sa tak nestane, je nutné, aby rodila cisárskym rezom, keďže v placente je zrážanie krvi oslabené a žena môže stratiť veľké množstvo krvi.

Nebezpečné je aj, keď sa placenta rozvíja vo vajíčkovodoch, prípadne oplodnené vajíčko unikne do brušnej dutiny. Nielenže sa tehotenstvo končí väčšinou potratom, ale môže opäť ženu ohroziť nebezpečným krvácaním. Aj keď to znie desivo, vždy sa treba poradiť s lekárom, aj tu platí, že vo väčšine prípadov sa žiadna kaša neje taká horúca, ako sa navarí.

Placenta počas tehotenstva navyše postupne zreje, tvoria sa v nej mechúriky, ktoré majú uľahčiť odlúčeniu placenty od steny maternice. Ich tvorba sa stáva intenzívnou ku koncu tehotenstva. Pri poruche ich tvorby alebo ak placenta prenikne príliš hlboko, sa môže vyskytnúť jav zvaný placenta accreta (ak prerastá tak increta alebo percreta, ak prerazí stenu maternice). V takom prípade je nutná operácia a bohužiaľ, často už žena po tomto zákroku nemôže mať deti. Je ale nevyhnutné, aby sa zákrok vykonal správne, riziko veľkého krvácania hrozí totiž aj tu.

Môže placenta ochorieť? 

Možno trošku úsmevne položená otázka. Samotná placenta chorá nebýva, ale jej nesprávny rozvoj môže podnietiť rozvoj tehotenských komplikácií, ako je preeklampsia (vysoký krvný tlak, opuch, straty bielkovín močom), eklampsia (záchvaty pred, počas a po pôrode pripomínajúce epilepsiu či tehotenskú cukrovku).

Musíme si uvedomiť, že transport látok cez placentu pre bábätko je absolútnou prioritou a ak sa z dôvodu zmien na strane budúcej mamičky alebo bábätka tak nedeje, telo ide aj za cenu chorobných zmien, ktoré môžu neskôr ohroziť matku, aj plod.

Priame chorobné stavy s placentou sú dva, mola hydatidosa a choriokarcinóm, čiže zhubný nádor placenty.

Mola sa vyvíja, ak má bábätko nesprávny počet chromozómov, napríklad namiesto 46 ich má 69 alebo ak dostane dve sady len od otca alebo matky. V oboch prípadoch sa musí odstrániť čo najskôr, pretože hrozí zhubná premena na už spomínaný choriokarcinóm ( ext, zdroj wiki), čo je jedna z najagresívnejších foriem rakoviny. Plod, žiaľ, odumiera v pomerne krátkom čase po rozvoji moly (často ešte v prvom trimestri).

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: