Stefi a jej pôrod: Z nemocnice som odišla s placentou

Stefi a jej pôrod: Z nemocnice som odišla s placentou
10.1.2020 v kategórii Príbehy, autor Stefi Bartschov , foto: istockphoto.com

Málokedy sa akceptuje - závisí od pôrodnice - to, čo budúca mama naozaj chce. Ale keď trváte na svojom...

Mať detičky a byť mamou  - o tom som snívala od svojich 18 rokov. S priateľom sme sa začali snažiť o bábätko a veľmi rýchlo sa nám podarilo. Cele tehotenstvo bolo úžasné, bezproblémové. S manželom sme absolvovali aj prípravný kurz zameraný na hypnopôrod, aj keď ma mnohí odrádzali, že to budú vyhodené peniaze.

Spísala som pôrodný plán. Pôrodník mi odmietol podpísať

Naučili sme sa tam veľa  a môj manžel sa dokonca rozhodol, že bude pri pôrode. Spísali sme si aj pôrodný plán. 

Pôrodný plán bol problém pre lekára, nechcel nám ho podpísať, lebo som mala 22 rokov a bola som prvorodička.  Mala som v ňom napríklad to, že nechcem nástih, nechcem žiadne injekcie, proste prirodzený pôrod bez medikamentov k tomu bonding a aby mala bola malá neustále nami. Čakali sme dievčatko. 

Napokon som si vydupala mamu aj manžela pri pôrode

V deň D sme prišli do nemocnice tesne pred spustením pôrodu. Kontrakcie som si chcela prežiť doma, nie na "vzdychárni".  Kto ma odrodil? Lekár, ktorý mi nechcel podpísať pôrodný plán, mal v ten večer službu. Chcela som rodiť v inej polohe, no nakoniec som rodila normálne na pôrodnom stole. Bola pri mne moja mamka  a manžel. Podarilo sa! Taká opora!

placentu si beriem domov po pôrode

Snažila som sa, aby sa malá narodila bez nástrihu, no nakoniec som sa roztrhla sama. Bolo to najúžasnejšia chvíľa v našom živote. Dcérku mi dali hneď po pôrode, nechali dotepať pupočník. Nikdy som neverila, že človek dokáže na všetko v jednej sekunde zabudnúť, ale je to tak.  

Po pôrode som sa rozhodla, že si placentu vezmem domov a zasadím v záhrade a k tomu nejaký stromček. Táto myšlienka ma nadchýnala a teším sa, že som to takto urobila. 

S dcérkou sme s nemocnice odišli 

Deň a noc sme strávili všetci traja a bolo to perfekné. Ráno sa však všetko skomplikovalo. Dievčatko zobrali na vyšetrenie a pani doktorka odporúčala pre malú infúzie, keďže na to, že prešiel iba jeden deň, veľmi schudla. Nevedela som si predstaviť svoju krásnu princeznú, ako bude niekde na infúziach. Rozhodli sme sa s manželom, že to nedovolíme a ideme domov. Môj manžel a moja mama pobehali po celej nemocnici, aby vybavili papiere, aby nás obe pustili domov. Doktorke sa to nepáčilo, ale  stála som si za svojim. Popoludní sme boli doma.

Bolo to najlepšie rozhodnutie v mojom živote. Naša krásna princezná ma teraz 4 mesiace a je zdravá, krásne priberá a hlavne je plne dojčená. 

Ženy, chcem vám týmto mojím príbehom len povedať, aby ste sa nebáli povedať si svoje a stáť si za svojim. Robte veci tak, ako ich cítite vy.

Držím palce! 

Máte aj vy svoj príbeh? Napíšte nám ho a podeľte sa s čitateľkami o kúsok z vášho života mamy - pôrod, partnerstvo, výchova. Zaujímame sa o Vás. Píšte na: koscelnikova@orbisin.sk