Zo života: Prežila som hypnopôrod
Počuli ste o hypnopôrode? je pravdou, že je menej bolestivý? Prečítajte si, ako ho prežila naša čitateľka Monika.
Zážitok na celý život
„Všetko to začalo v marci 2014, kedy sme sa s manželom rozhodli pre bábätko. Od prvej chvíle, ako sme sa spoznali, som vedela, že on je muž, ktorého chcem za tatina svojich detičiek. S týmto rozhodnutím sa niesla celková príprava.
Totiž, môj milovaný manžel Rastino Kmeť, je jeden z najlepších koučov v Čechách a na Slovensku a aj vďaka tomu sme pochopili, že vzorce správania ako trápenie, hnev, či strach atď., ktoré sme ako deti dostali do vienka, nechceme odovzdať nášmu bábätku. Tak sme začali pracovať na našej psychike. A veru, mali sme toho dosť obaja...
Radí pôrodná asistentka: TAKTO sa pripravte na pôrod
Strach a iné emócie
V prvom rade mi to pomohlo odstrániť z podvedomia predovšetkým strach, ktorý vie veľmi negatívne ovplyvniť každú situáciu v našom živote, a teda aj tehotenstvo a pôrod. Preto z vlastnej skúsenosti môžem odporučiť každej žene, že s rozhodnutím stať sa maminou by mala zo svojho podvedomia odstrániť práve strach, lebo potom ho bude vštepovať do svojho bábätka, ale okrem toho jej to podstatne zlepší priebeh tehotenstva a pôrodu.
Ďalej moja príprava spočívala v pravidelnom športovaní, zdravom stravovaní, doplnení vitamínov, dobrej nálade, pozitívnom myslení, absolvovaní rôznych kurzov, ako aj kurzu hypnopôrodu, ktorý mi tiež veľmi pomohol. Rastino a hypnonahrávky ma sprevádzali počas celého pôrodu. (Týmto ďakujem Silvii Kuzmovej, ktorá ma kurzom sprevádzala.)
List Ježiškovi: Chceme bábätko
Keď ubehlo niekoľko mesiacov a tehotenský test mi stále ukazoval iba jednu čiarku, začala som trochu „tlačiť na pílu“. Aj vtedy mi bol manžel oporou a pomohol mi odľahčiť moju myseľ. Keď nadišiel december, napísala som list Ježiškovi, v ktorom moje najväčšie prianie bolo bábätko. A práve tým som uvoľnila energiu a už to neriešila a brala to tak, ako by to už bolo...
A tak sa aj stalo. Posledný kúsok mojej prípravy spočíval v prehliadke u gynekologičky. Keď som sa k nej v januári vybrala a ona skonštatovala, že som v 5. týždni tehotenstva, stratila som reč... Nesmierne som sa tešila a manžel tiež.
Čakanie na bábätko
V duchu neopísateľnej radosti sa nieslo celé moje tehotenstvo. Bolo nádherné. Všetci mi vraveli, aké to bude náročné, že budem mať nevoľnosti, opuchnuté nohy, veľa priberiem atď. Tak som čakala a stále nič... Bola a som presvedčená o tom, že všetko je v hlave a ja budem mať nádherné tehotenstvo... A tak aj bolo...
Veľmi som si to užívala, cítila sa šťastne. Jediné, čo bolo nepríjemné a čo aj maličká hneď dávala najavo, bolo časté sono vyšetrenie. Predpokladaný termín pôrodu sme mali na 3.9.2015, no Moničke bolo v brušku asi veľmi dobre. Dva dni po termíne mi začala slabo presakovať plodová voda. Keďže sme sa rozhodli rodiť v Hainburgu, siedmeho sme išli ku švagrinej do Bratislavy, aby sme boli bližšie. A už nám neostávalo nič iné len čakať.
V nedeľu 13.9. ma zobral Rastino do Marianky, nech sa trošku uvoľním a prídem na iné myšlienky. Večer som si ešte o deviatej hopkala na fitlopte. Keď som sa o cca 21:15 postavila, už som bežala na WC, lebo mi praskla plodová voda. Smer – Hainburg. Tam mi spravili testy a monitorovali ma. Plodová voda mi odtekala pomaly, ale stále, no kontrakcie som nemala. S polovičkou sme sa zhodli, že nemá cenu sa už vracať domov a zostali sme tam. ( Vzápätí som to „oľutovala“. Hospitalizovali ma totiž o 23:40 h. Tým, že sa za hospitalizáciu platí od 00 h do 24 h, tak nás tých 20 minút stálo 630 €! Čo ma dosť rozhorčilo, keďže nás prijímala Slovenka, ktorá nás na to mohla upozorniť.)
Koho mať pri pôrode: Partnera, mamu alebo dulu?
Príprava na hodinu H
Následne sme sa presunuli na izbu, kde sme boli osamote. Pustila som si hypnonahrávky, zažala aromalampu, zhasla svetlo, spravila príjemné prostredie. Manžel bol stále so mnou. O cca 01:00 ráno som začala cítiť mierne kontrakcie a opakovali sa každých 8 – 9 minút. Avšak, keď cca o 02:30 h. prišla hebamme (pôrodná asistentka) kvôli ďalšiemu monitoru, presun do inej miestnosti, kde bolo chladno, svetlo, spôsobili, že kontrakcie zastali. A ďalšie nezačali.
O 06:00 ráno mi chceli spraviť ďalší monitor, ktorý som odmietla. Neskôr bola vizita a keďže už bolo 12 hodín od prasknutia plodovej vody, odporučili mi podanie antibiotík, aby sme sa vyhli infekcii bábätka. Nebola som s tým stotožnená, ale nakoniec som súhlasila. V tom čase nastúpila do služby slovenská pôrodná asistentka, Mariana Janiková, ktorú som od radosti vystískala. Totiž, keď sme tam boli predtým na vyšetrení a prebratí mojej predstavy pôrodu, práve ona sa nám tri hodiny venovala a bola úžasná. Veľmi jej týmto ďakujem.
EXTRA rýchle pôrody!
Len pokoj, mamička...
Maličká stále odmietala prísť, tak sme sa išli okolo obeda prejsť po Hainburgu. Po príchode na izbu sme podnikli všetky príjemné a prirodzené spôsoby naštartovania pôrodu, no čas nás začal tlačiť. Aby sa niečo neskomplikovalo, lebo som sa vôbec neotvárala, súhlasila som o cca 15:00 h. s druhou dávkou antibiotík a so zavedením hormonálnej tyčinky na uvoľnenie krčka.
O 16:30 h. mi začali slabé kontrakcie. O 19:00 h. začali byť intenzívnejšie a vtedy som veľmi ocenila, že bol manžel stále so mnou... Masíroval ma, predýchaval so mnou kontrakcie a večer ma medzi kontrakciami kŕmil krupicovou kašou, aby som mala dosť síl. Veľmi mi pomáhal a bol úžasnou oporou. Veľké ďakujem!
Pôvodne som si chcela zazmluvniť pôrodnú asistentku Evu Bauer, ale už to nebolo možné. Aj napriek tomu však moja vízia toho, aby som ju pri pôrode mala, bola taká silná, že o 19-tej, keď sa menili služby, pracovala práve ona a pomohla mi prirodzene a krasne porodiť. O cca 21:00 až 23:00 som sa vďaka hypnonahrávkam a možno aj liekom od bolesti dostala do akejsi eufórie. Aj kontrakcie som predýchavala veľmi dobre. Bola som v jemnom polospánku, preto keď mi o 23:10 h. povedala asistentka, že tlačíme, lebo cíti hlavičku, nechcela som tomu veriť.
So slovami: „To už?“ veď som polovicu pôrodu prespala, som sa rozhodla: „Idem do vane!“
Koniec dobrý, všetko dobré
Vaňu sme však nestihli, kontrakcie už boli silné a mala som potrebu tlačiť. Bola som na začiatku postele v polohe mne príjemnej a na pár zatlačení bola maličká von. Na pár sekúnd zamrnkala ako mačiatko. Okamžite mi ju dali nahú na telo – koža na kožu aj s placentou a neprestrihnutým pupočníkom až do druhého dňa. Odo mňa bola počas nasledujúcich hodín možno len na 10 minút, čo ju prezreli, odfotili a odvážili, ale to s ňou stále bol hrdý tatinko. Nechceli sme, aby nám ju kúpali a tak od plodovej vody zostala krásne voňavá asi týždeň.
Až na pár detailov bol môj pôrod nádherný a prirodzený. Nástrih som nechcela a šitie nebolo potrebné. V utorok podvečer sme šli domov. Bol to krásny zážitok na celý život a prajem ho každej žene... Z celého srdca ďakujem všetkým zainteresovaným, hlavne mojej skvelej polovičke ...“
