Mamičky, učte sa na cudzích chybách - alebo všetko o dojčení si naštudujte ešte pred pôrodom!

Mamičky, učte sa na cudzích chybách - alebo všetko o dojčení si naštudujte ešte pred pôrodom!
1.12.2016 v kategórii Mama, autor Mgr. Ľuba Lapšanská, foto: istockphoto.com

Hneď na začiatku sa musím priznať, že o dojčenie som sa počas tehotenstva nestarala. Pravdou je, že ma zaujímal len a len pôrod. Nič viac. Netušila som, aké dôležité je to, čo príde po ňom...

Informácie o dojčení som pred pôrodom nemala...

Môj prvý syn sa narodil na konci 36. týždňa tehotenstva, cisárskym rezom. Nie je to práve ideálny príchod na svet. Jeho hmotnosť bola dva a trištvrte kila. Sekcia bola robená pri celkovej anestézii.

Keď som sa preberala na izbe, v prítomnosti môjho manžela, bola som ako omámená. Našťastie synček, okrem silnej žltačky, ktorá sa  prejavila cca na tretí deň, bol zdravý ako buk. 

Dieťatko mi, keď som sa prebrala na izbe, nikto neukázal. Nemali na to čas. Tak mi chýbalo! Po dlhých týždňoch spoločného života „dva v jednom“ bolo odrazu preč. Veľmi som túžila byť s ním.

Ležala som poctivo v posteli a vždy, keď prišla sestra, požiadala som ju o bábätko. Táto osoba však vôbec na moje požiadavky nereagovala.  Až keď sa vymenili smeny,  prišla iná sestrička a tá mi išla po dieťa na novorodenecké oddelenie.

Doniesla ho so slovami: ale len na chvíľu! A zmizla. Bola som tak vyčerpaná z operácie a neustáleho presviedčania, že mi v tej chvíli ani nenapadlo dojčiť.

Len som sa na neho dívala a dívala. O pár minút pribehla sestrička späť,  chytila maličkého ako balík a ufujazdila.

Prvé dojčenie bolo pre nás trápením

Prvé dojčenie, i keď neviem či to tak mám nazvať, som zažila cca 7 hodín po pôrode. Sestrička mi ho ukázala veľmi neobvyklým spôsobom. Chytila mi bradavku (tak ako som ležala, na chrbte) a vrazila ju dieťaťu do pusy.

Možno mi neuveríte, ale ostala som tak celú hodinu, akurát raz som prsníky vymenila. A to moje zlaté dieťatko salo a salo a salo. Ale, zle prisaté!!! Ako to mohlo dopadnúť inak? Bradavky som mala rozbrázdené ragádami už v ten večer. Celé ma boleli a krvácali.

Prečítajte si: Dojčenie - radosť aj trápenie

Unavená a vyčerpaná som sa snažila zaspať a popritom som neustále bojovala s príšerným pocitom, že moje dieťa nie je pri mne. Každú chvíľu som otvárala oči, a pozerala, či mi neprinášajú  syna.

Počula som, ako po chodbe behajú sestry a roznášajú bábätká na posledné večerné dojčenia. A mne? Nič.
Chodba stíchla, mamičky za dverami dojčili, a ja... nič.

Dieťatko mi na dojčenie nenosili

Snažila som sa privolať zvonením niekoho, kto by mi povedal, kde mám dieťa. Asi bol zvonček nefunkčný, alebo ho ignorovali. Rozplakala som sa.

Príšerné myšlienky mi blúdili hlavou. Moje dieťa je choré, stratené, mŕtve... vyliezla som z postele.

Horko-ťažko som sa doslova doplazila k dverám a vyšla na chodbu. A aby mi nebolo príliš dobre, tak som si zlízla krik od sestričiek. Ako som si dovolila vstať? Kam som sa vybrala, atď. atď.

Pýtala som sa na syna.  A konečne som dostala i odpoveď: „Je najedený a spí!!!! Vy s takýmito bradavkami aj tak nemôžete dojčiť!“ Neverila som vlastným ušiam. To mi nikto nebol schopný toto prísť povedať?

Prečítajte si: Niekoľko faktov o nočnom dojčení

Pomaly, ledva sa vlečúc, za neveriackeho krútenia hlavami som išla až na novorodenecké oddelenie pozrieť synčeka. A tam som si žiadala pobyt na rooming in izbe. Hneď ako to bude možné. Stáť na vlastných som už očividne vedela!

Namiesto dojčenia dostával synček umelé mlieko

Nemyslite, že ma tam preložili hneď. Stalo sa tak až na štvrtý deň. Na štvrtý deň trápenia. Dovtedy  mi ho nosili len každé tri hodiny. Každé tri, lebo to tak musí byť, tvrdili!  Priniesli ho, on si spokojne odgrgol a spal. Nakŕmený umelým mliekom.

Vďaka žltačke bol spavý, takže hodina určená na dojčenie bola hodinou budenia. A keď sa konečne zobudil a prisal, prišla jedna ohromne „divná stvora“, schmatla ho za perinku a ťahala preč, aj s mojou bradavkou, ktorú, našťastie-?, môj malý chrobáčik nechcel pustiť.

Maximálne množstvo, ktoré bol za tú chvíľu schopný vypiť bolo 20 mg. Samozrejme, že ho po každom dojčení odvážili. Ale moje prsia vyzerali ako melóny. Tvrdé a hrčkavé.

Sestrička mi pomohla odstriekavačkou vyťahať  z nich mlieko a potom ho predo mnou vyliala do umývadla. Malého dokŕmili na novorodeneckom umelým mliekom. A potom neplačte!

Na štvrtý deň som už mala depresiu ako vyšitú, zvýšenú teplotu, prsia boľavé, bradavky popukané, v jednej ruke odsávačka, v druhej klobúčiky na dojčenie. Vyzbrojená neskutočným množstvom zlých rád o dojčení.

Dojčenie sa nám doma podarilo krásne "rozbehnúť"  

Kráčala som  za primárom, so žiadosťou o pustenie domov, tzv. na podpis. Hneď bolo všetko inak. Odrazu som mohla ísť na rooming in. Odrazu moje dieťa nebolo treba prikrmovať. Prsník som mu ponúkla kedy chcel. Synček neplakal, ja už tiež nie, spokojní sme vylihovali a užívali si – odrazu príjemnú starostlivosť.

Šiesty deň bol dňom odchodu domov. Vrhla som sa na všetku dostupnú i nedostupnú literatúru o dojčení. Samozrejme som zaznamenala diametrálne odlišnosti v knihách vydaných pred 20. rokmi a v poslednom období. Uvedomila som si, že tie nové pravdepodobne nikto z pôrodnice nepoznal.

Prečítajte si: Materské mlieko – zázračná tekutina. Spoznajte dôležité fakty!

Nebudem ďalej rozpisovať ako sme rozbehli dojčenie, aké trampoty s prsníkmi sa mi nevyhli a pod. Napíšem len, že sme vyhodili všetky fľašky a cumlíky a syna som nakoniec dojčila tri roky. A pri ďalšom som už bola pripravená aj na postupy v pôrodnici.

Rady, ako sa vyhnúť problémom s dojčením

  • Naštudujte si už pred pôrodom aspoň minimálne znalosti o dojčení. Ako sa dieťa správne prichytí k prsníku, ako dlho a ako často je potrebné dojčiť, aké sú znaky toho, že dieťatko je správne živené a pod. Ideálne je vyskúšať si aj polohy a držanie dieťatka a prsníka pri dojčení.
  • Ak sa vám podarí rodiť „normálne“, je to veľká výhra. Želajte si prvé priloženie k prsníku tesne  po pôrode.
  • Ak sa vaše dieťa narodí sekciou, nič nie je stratené. Čo najskôr a najčastejšie buďte so svojím bábätkom v tesnom kontakte.
  • Nájdite si pôrodnicu so systémom rooming in. A to i po cisárskom reze. Existujú, rodila som v takej druhé dieťa.
  • Dieťatko dojčite podľa JEHO potrieb, a vždy skôr než začne plakať od hladu.
  • Povedzte v nemocnici ak sa vám niečo nepáči. A povedzte to hneď a najlepšie  tej osobe, ktorá to robí. Pokojne vysvetlite že sa vám nepozdáva  konkrétny  postup, prípadne si dajte vysvetliť  výhody i nevýhody. Nebojte sa, sú to tiež len ľudia.  Za opýtanie nebijú. A ak sa neozvete, tak vám na čele neprečítajú, čo si želáte.
  • Ak máte dostatok mlieka, nedovoľte aby vaše dieťa prikrmovali umelým! (Ak príčinou dokrmovania nie je iný, zdravotný problém.)
  • Pripravte sa na to, že rodiť budete len pár hodín. Ale na oddelení šestonedelia strávite niekoľko dní.

Ak máte odvahu a možnosť, dajte o najnovších poznatkoch vedieť aj personálu v pôrodnici. Nájdite si príjemný spôsob a poskytnite im aj „spätnú väzbu“ od nás žien. Dá sa to, verte.

Pôrodnica, v ktorej som rodila svojho prvého syna a v ktorej som si toľko vytrpela ohľadne dojčenia je po niekoľkých rokoch najlepšia v okolí. A minulý rok získali titul BFH. Ale čo je na tom najlepšie, všetci vedia, že si ho naozaj  zaslúžia.

Prečítajte si: Starostlivosť o novorodenca v kocke